Na vlnách Rádia LUMEN vám každú sobotu prinášame úvahy pre manželov od jezuitu Ladislava Csontosa. Prijmite aj vy pozvanie nájsť si 10 minút týždenne pre svoju rodinu.

V novom cykle slovenského katolíckeho rádia dostanú priestor krátke úvahy o manželstve, rodine a vzťahoch. Ich autorom je jezuita Ladislav Csontos. „Miloš Lichner, spolubrat jezuita a prorektor pre vonkajšie vzťahy Trnavskej univerzity v Trnave, ma nahovoril urobiť krátke zamyslenie na tému manželstva a rodiny, ako určitý popularizačný výstup z nášho projektu pre rodiny,“ vysvetľuje páter Csontos.  Pri tvorbe zamyslení myslel najmä na rodiny v čase koronavírusu, ktoré potrebujú duchovnú podporu. „Verím, že tieto úvahy budú určitou ponukou duchovnej obnovy pre katolícke rodiny. Okrem načrtnutých tém sa venujem aj vzťahu k starým rodičom a vnútornému životu rodiny,“ dodáva jezuita Ladislav Csontos, ktorý pôsobí aj na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.  

Na úvod je pripravených 31 zamyslení, v ktorých sa rozoberajú témy z každodenného rodinného života. Poslucháči sa okrem iného dozvedia viac o kresťanskom manželstve, ktoré nie je súkromnou záležitosťou. Viaceré vydania sa dotknú citlivej témy vzájomného odpúšťania si. Autor krátkych povzbudení pre rodiny sa nebráni ani konfrontácii s modernými trendmi a chúlostivými záležitosťami v rodine. Reč bude aj o obývačke a sledovaní televízie, neželanom tehotenstve, zdravotne postihnutom dieťati v rodine alebo o rozvedených katolíkoch, ktorí žijú v novom nesviatostnom manželstve...

Katechéza 20. júna 2020 

8. Bližšie o odpustení

Dôležité je, aby deti, keď sú svedkami hádky svojich rodičov, boli byť aj svedkami ich udobrovania. Potrebujú vidieť, že rodičia môžu urobiť chybu, na niečom sa nezhodnúť, jeden druhého uraziť, ale sú schopní si to uvedomiť, ospravedlniť sa, požiadať o odpustenie, lebo napriek všetkému sa milujú. To je ten dôležitý moment, ktorý deťom dáva pocit stability a istoty, že sú v milujúcom prostredí. Navyše sa v prirodzenej rovine stretávajú s uplatňovaním milosrdenstva ako schopnosti milovať druhého aj s jeho chybami aj v jeho nešťastí. Pozrime sa bližšie na proces odpustenia.

Rozhodujúce je prijať svoju situáciu zranenia a prijať seba samého so svojimi pocitmi smútku, bolesti a hnevu. Znamená to prijať svoju bolestnú situáciu zranenia a neraz veľkého zranenia. Liečba si vyžaduje, aby sa rana vytiahla na denné svetlo a prežívala odznova, aby sa mohla vyčistiť a zahojiť. Často to znamená zakúsiť bolesť takej intenzity, akej sme sa so strachom vyhýbali, keď k poraneniu došlo. Úlohou obranných mechanizmov je vyvolať skrat v prežívaní bolesti, prípadne bolesť eliminovať ešte predtým, než je naozaj prežívaná. Nejde preto iba o znovu prežívanie istých vecí, ale o prežívanie bolesti novým, odlišným spôsobom, než aký sme si dovolili v pôvodnej situácii. Vtedy dochádza k oslobodzovaniu sa od poranenia.

V dôsledku zranenia človek vždy niečo stráca, tak vo fyzickej ako i v psychickej aj v duchovnej oblasti. Nesmieme sa snažiť túto stratu minimalizovať. Ide skôr o to, prežívať smútok a hnev v primeranej podobe a v spojení s touto stratou. Musíme to prežívať znovu a znovu, čo si vyžaduje čas, ktorý nemožno urýchliť alebo regulovať. Ak však budeme schopní čeliť pocitom, dokážeme čeliť aj následkom  a pokročíme v procese hojenia. Človek sa musí vzdať hľadania vinníka, zrieknuť sa rozličných recionalizácií a prijať bolestnú skutočnosť zlyhania. Prijať túto skutočnosť prináša so sebou prijatie svojej bezmocnosti, neschopnosti rozriešiť tento fakt svojimi silami. Z toho pramení bolesť a žiaľ. Z toho pramenili aj Petrove slzy opravdivej ľútosti, ktorá uzdravuje. Ďalším príkladom hojivej odpovede na prežívanie emocionálnej bolesti je rozprávanie o rane. Možno ste si všimli, že ľudia, ktorí utrpeli nejaké emocionálne ublíženie, často cítia veľkú potrebu o zážitku rozprávať a znovu a znovu opakovať podrobnosti. Je to náročné pre priateľov a rodinu, ale v podstate sa trúchliaca osoba takto z veci vyrozpráva. V takýchto situáciách má rozprávanie podobnú úlohu ako plač. Odráža proces trúchlenia v emocionálnom znovu prežívaní a možno ho zaradiť medzi hojivé činnosti.

Prežívanie tejto osobnej bolesti privádza k ľútosti nad svojimi hriechmi, k pocitu, ktorý vyjadruje kráľ Dávid po tom, čo mu prorok Nátan svojim geniálnym podobenstvom otvoril oči: „Obetou Bohu milou je duch skrúšený; Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým“ (Ž 51,19). Popri bolesti srdca je tento verš naplnený aj dôverou v Boha. Neraz ľudská ľútosť je iba sebaľútosťou. V pravej ľútosti človek akceptuje svoju krehkosť a hriešnu minulosť, ale sa od nej odtrháva a beží s nádejou v ústrety budúcnosti. Preto je s pravou ľútosťou nad hriechmi spojená nádej. Táto nádej sa vyjadruje v dôvere v Boha a v rozhodnutí polepšiť sa (dôvera v seba sa opiera o dôveru v Boha). So zdravým pocitom viny je spojená aj túžba vyjadriť svoje obrátenie v konkrétnej činnosti pre Boha a pre ľudí. S takýmto pocitom viny sa stávajú chyby, ktorých sme sa dopustili v minulosti, „príležitosťou“, aj keď bolestnou, predsa neraz veľmi účinnou, na väčšie zverenie sa Bohu v dôvere a v láske. Pre Petra bola bolestná skúsenosť, že zaprel učiteľa, príležitosťou naplno spoznať pravdu o sebe a o Ježišovi. Človek akceptuje seba spolu s tým všetkým, aký je a čo má, vidí svoje prednosti a cení si ich, vie však súhlasiť aj so svojimi obmedzeniami. Nevynáša sa nad slabších, ako je on, ale sa ani neponižuje pred silnejšími. Zdravý pocit viny nerobí človeka citlivým na seba samého, ale privádza ho k poznaniu plnej pravdy o sebe samom.

Dôležité je učiť sa od samého začiatku dávať a prijímať odpustenie. V minulosti bol v rodinách veľmi krásny a pritom dôležitý zvyk: pred prijatím sviatostného odpustenia od kňaza prosil manžel manželku o odpustenie. Ona mu povedala: Ja ti odpúšťam, nech ti aj Pán Boh odpustí. Tak isto prosila manželka manžela, deti rodičov. Zmierenie s Bohom si vyžaduje aj vzájomné zmierenie medzi blížnymi. Žiaľ tento zvyk sa už zachováva iba v nemnohých rodinách, no predsa sa denno-denne modlíme modlitbu Pána, v ktorej okrem iného prosíme: Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame našim vinníkom. Najviac previnení voči láske nepáchame voči ľuďom, ktorí sú nám vzdialení, ale voči tým, ktorí sú blízki ba najbližší. A tak tento proces má začínať práve v tých najbližších vzťahoch, aké sú v rodinnej láske.

Ak teda Boh vytvoril rodinu, ak ju vymodeloval svojou láskou, potom ju môže aj ozdraviť, samozrejme len láskou. Vieme, že človek je iba vtedy človekom, ak sa správa podľa toho, čím v podstate je: ak sa správa na obraz Boží, to znamená, ak je v spoločenstve s Bohom, ak upevňuje svoje postavenie ako Božie „Ty“. Láska, ktorá má zjednocovať rodinu, je iba vtedy skutočnou láskou, ak ostáva v spojení, ak sa živí a posilňuje, ak sa konfrontuje a zjednocuje s tou láskou, ktorá je v Bohu, s láskou, ktorá je Božím darom pre nás. Preto nás Cirkev vyzýva k častému prijímaniu sviatostí, ktoré nám darujú milosť a prinášajú stály rast nadprirodzenej lásky v nás. Preto vyzýva k spoločnej modlitbe, k účasti na liturgii a radí nám, aby sme sa živili Božím slovom, aby sme čerpali posilu v tradičných a nových pobožnostiach, najmä v tých, ktoré sa týkajú Panny Márie, lebo tie pomáhajú rozmnožovať život milosti v nás. Ak v srdciach členov rodiny horí, žije táto láska, vtedy nevznikajú žiadne neriešiteľné problémy, nevyrastajú nijaké neprekonateľné prekážky, netreba oplakávať nenapraviteľné pády. Rodina sa znova stane krásna, jednotná a zdravá, taká, aká má byť podľa Božích úmyslov.

Zamyslite sa osobne nad tým, čo vám robí problémy odpustiť, ak si uvedomíte, že Boh nám vždy odpúšťa.

Spoločne v rodine si spomeňte aké spôsoby odpustenia sa v minulosti uplatňovali vo vašich rodinách, čím by mohli obohatiť vašu rodinu alebo ako by ste si mohli vytvoriť vlastné.

PREČÍTAJTE SI AJ:

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Katolícke manželstvo (1)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Otvoriť sa a zotrvať v láske (2)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Nežime len v súkromí (3)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Keď nemáme čas na modlitbu (4)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Jedno srdce a jedna duša (5)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Dôležité spoločné stolovanie (6)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odpúšťanie v rodine (7)