Na vlnách Rádia LUMEN vám každú sobotu prinášame úvahy pre manželov od jezuitu Ladislava Csontosa. Prijmite aj vy pozvanie nájsť si 10 minút týždenne pre svoju rodinu.

V cykle slovenského katolíckeho rádia dostanú priestor krátke úvahy o manželstve, rodine a vzťahoch. Ich autorom je jezuita Ladislav Csontos. „Miloš Lichner, spolubrat jezuita a prorektor pre vonkajšie vzťahy Trnavskej univerzity v Trnave, ma nahovoril urobiť krátke zamyslenie na tému manželstva a rodiny, ako určitý popularizačný výstup z nášho projektu pre rodiny,“ vysvetľuje páter Csontos.  Pri tvorbe zamyslení myslel najmä na rodiny v čase koronavírusu, ktoré potrebujú duchovnú podporu. „Verím, že tieto úvahy budú určitou ponukou duchovnej obnovy pre katolícke rodiny. Okrem načrtnutých tém sa venujem aj vzťahu k starým rodičom a vnútornému životu rodiny,“ dodáva jezuita Ladislav Csontos, ktorý pôsobí aj na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.  

Ide o súbor zamyslení, v ktorých sa rozoberajú témy z každodenného rodinného života. Poslucháči sa okrem iného dozvedia viac o kresťanskom manželstve, ktoré nie je súkromnou záležitosťou. Viaceré vydania sa dotknú citlivej témy vzájomného odpúšťania si. Autor krátkych povzbudení pre rodiny sa nebráni ani konfrontácii s modernými trendmi a chúlostivými záležitosťami v rodine. 

Katechéza 27. marca 2021

Každodenná starosť o domácnosť vedie k určitému stereotypu a rutine, ktorá unavuje najmä ženy. Nevidia za sebou výsledok svojej práce v domácnosti. Starajú sa o malé deti, prebaľujú ich, kŕmia, kúpu a láskajú a mnohé iné. Varia a pripravujú jedlo, upratujú, perú, žehlia a robia ešte mnoho ďalších rovnako sa opakujúcich činností, po ktorých zdanlivo nevidieť výsledok. Aj po tom najlepšom obede zostane kopec použitého riadu, ktorý treba poumývať a na druhý deň treba znova variť a tak dookola. Vo väčšine domácností je už samozrejmosťou automatická práčka, umývačka riadu a iní domáci „pomocníci“, no napokon predsa len zostáva veľa tej každodennej práce, ktorú tí druhí zabúdajú oceniť. Po dobrom obede alebo večeri zabudnú poďakovať matke, ktorá to všetko pripravila. Málokedy sa dostane žene od manžela ocenenie, že mu pekne vyžehlila košele a má vždy čistú bielizeň. V mnohých domácnostiach si muži uvedomujú, že si treba starosť o domácnosť podeliť, podobne ako obaja zarábajú na živobytie rodiny, tak sa obaja spoločne starajú aj o domácnosť. Napriek tomu domáce práce prinášajú rutinu a všednosť, ktorá sa stáva šedivou  a ubíjajúcou. V zamestnaní to býva lepšie, lebo vidno za sebou vykonané dielo. Učiteľ vidí na konci školského roka pokrok svojich žiakov či študentov. Staviteľ vidí, ako rastie stavba, na ktorej pracuje. Lekár vidí vďačných vyliečených pacientov. Obchodník spokojných zákazníkov a dobrú tržbu. Mohli by sme takto porovnávať výhody a ocenenia, ktoré prináša človeku zamestnanie a práca mimo rodiny s ocenením a výhodami práce v rodine, lepšie povedané v domácnosti.

            Aj svätá rodina Ježiš, Mária a Jozef žili v takejto situácii. Panna Mária, ako každá izraelská žena sa v tom čase starala o domácnosť a vykonávala každodenné práce, ktoré boli namáhavé a zaujali jej celý deň. Treba si uvedomiť, že v dome nemala ani vodovod, ani elektrinu, ani plyn, ani nijaké technické pomôcky. Mala k dispozícii vedrá, v ktorých musela priniesť každý liter vody na pitie, varenie, umývanie a pranie. Napokon musela nazbierať dreva, na ktorom uvarila jedlo. Prala a všetky domáce práce robila vlastnými rukami. Aj Jozef nemal nejaké moderné vybavenie svojej dielne, mal iba tie najzákladnejšie nástroje: sekery, kladivá, píly, hoblíky a dláta. Jeho práca bola tiež jednotvárna. Predsa však o nich hovorí Sväté písmo, že boli spravodliví. My to v našej novozákonnej kresťanskej reči hovoríme, že boli svätí. V čom však spočívala ich svätosť, keď si my často pod vplyvom niektorých životopisov svätých predstavujeme, že museli byť v niečom výnimoční. Takými výnimočnými boli už apoštoli, ktorí ohlasovali Ježiša Krista a toto ohlasovanie spečatili vyliatím svojej krvi. Inými boli prvokresťanskí mučeníci, ktorí boli pre svoju vieru mučení a zabití. Neskôr sa k nim zaradili pustovníci, ktorí žili výnimočným asketickým životom. Dali príklad vnútorného spojenia s Bohom, nasledovali zakladatelia reholí, kresťanskí králi, ktorí sa zaslúžili o pokrstenie celých národov. Mnohí z nich urobili aj zázraky a na ich príhovor sa zázraky diali. Zo života Panny Márie a svätého Jozefa sa nám nezachovali nijaké výnimočné diela, iba niekoľko viet vo Svätom písme. Napriek tomu je Panna Mária kráľovnou všetkých svätých a svätý Jozef požíva podobnú úctu.

            Nie je to zvláštne, že Ježiš, ktorý prišiel spasiť ľudí, strávil asi deväťdesiat percent svojho života v zapadlom mestečku v Galilei, kdesi na východe Rímskej ríše, vykonávajúc najjednoduchšie práce chudobných ľudí, skoro nikomu neznámych? Vo všedné i sviatočné dni žije so svojou rodinou, rastie a pracuje s Jozefom v stolárskej dielni či ako pastier alebo nádenník, zhovára sa s ľuďmi a modlí sa. Ježiš nám dáva lekciu pokory a poníženosti. On, ktorý svojou prirodzenosťou, intelektom a všetkým nekonečne prevyšuje každého človeka, aj Máriu a Jozefa, sa stáva poslušným, aby neskôr povedal: Mojím pokrmom je plniť Otcovu vôľu. Tu sa aj Mária a Jozef stávajú veľkými vo svojej viere a pokornej službe. Je to tá pravdivá veľkosťs dokonalosti v láske. To je ten Ježišov príklad, ktorý máme všetci nasledovať.  

Veľkosť svätých nie je vo veľkosti vonkajších diel, ale vo veľkosti lásky. Svätosť je, ako pripomína Druhý vatikánsky koncil, dokonalosť v láske. V tom je veľkosť Panny Márie, bola dokonalá v láske, keď sa starala o domácnosť. O jednom jej diele čítame vo Svätom písme, a to o spodnom odeve Ježišovom, ktorý bol utkaný v jednom kuse odhora, nezošívaný. No aj tento sa stratil, no nestratila sa Máriina láska, s ktorou ho pre Ježiša  utkala. Práve v tej každodennosti života v Nazarete sa overovala a zdokonaľovala láska Svätej rodiny. Je dobré sa zahľadieť na všedný život v rodine a objaviť v ňom Božiu prítomnosť. Preto aj naše rodiny sú pozvané do tejto školy, v ktorej vyrastal Ježiš Kristus - v škole dokonalej lásky v každodennosti. Lebo nie je dôležité to, či niekto stavia katedrály, alebo čistí v kuchyni zemiaky, ale dôležité je s koľkou láskou to robí. To nám dáva pochopiť Ježišove slová: „A kto by vám dal piť čo len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.“ (Mk 9,41) V kresťanskej rodine sú všetci pokrstení a teda Kristovi, a tak každá i tá najmenšia služba lásky jeden druhému dostane od Boha svoju odmenu. Všetky tie drobnosti, z ktorých sa skladá rutina každodenného života v rodine, môžu byť až po okraj naplnené láskou a byť cestou k dokonalej láske, k vrcholom svätosti. K tej svätosti, z ktorej sú začudovaní spravodliví pri poslednom súde: „Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: »Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.« Vtedy mu spravodliví povedia: »Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?« Kráľ im odpovie: »Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.«“ (Mt 25,34-40) Každodenný rodinný život je postupným napĺňaním podmienok na získanie vstupenky do večnej blaženosti, do plného spoločenstva lásky.

Zamyslime sa celkom osobne nad tým, ako konáme svoje všedné práce doma v rodine? Sú naplnené láskou a vteľujeme do nich svoje kresťanské povolanie k službe blížnemu? Ako by sme mohli plnšie prežívať Božiu prítomnosť v každodennej rutine života? Vieme byť dosť vďační voči svojim najbližším?

Spoločne v rodine sa porozprávajme o tom ako asi vyzeral všedný a sviatočný deň vo Svätej rodine. Ako vyzerajú tieto dni v našej rodine, v čom by sme si mohli brať viac príklad od Svätej rodiny.  Buďme kreatívny, lebo ako hovorí Sväté písmo - láska je vynaliezavá. (por.  Kor 13)

PREČÍTAJTE SI AJ:

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Katolícke manželstvo (1)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Otvoriť sa a zotrvať v láske (2)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Nežime len v súkromí (3)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Keď nemáme čas na modlitbu (4)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Jedno srdce a jedna duša (5)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Dôležité spoločné stolovanie (6)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odpúšťanie v rodine (7)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Vedieť požiadať o odpustenie (8)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Ako vyťažiť z rozdielov (9)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Cestovanie s Ježišom (10)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Prečo sledovať televíziu spoločne (11)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Kultivovať jednotu manželov (12)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Dôležitý manželský bozk (13)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Rodina na prvom mieste (14)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Sväté písmo v rodine (15)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odovzdávanie viery (16)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Prítomnosť muža vo výchove (17)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Povolanie ku svätosti (18)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Neha (19)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Boh je ako otec (20)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Boh je ako matka (21)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Vytvárať spoločenstvo (22)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Neplánované tehotenstvo (23)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Zdravotne postinuté dieťa (24)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Spoločná večerná modlitba (25)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Rozvedení v novom manželstve (26)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Starí rodičia (27)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Viera v židovskej rodine (28)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Kto chce ísť za mnou - kríž (29)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Obnova manželského vzťahu (30)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Boh je láska (31)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Láska je krehká (32)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Práca a život rodiny (33)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Radosť z rodinných slávností (34)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: DARY A DARČEKY (35)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Život prameniaci z krstu (36)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odovzdávať vieru odmalička (37)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Nevypočutá modlitba? (38)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Doučovať deti? (39)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odovzdávanie viery a spoločenstvo (40)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Rodina ako obraz Najsvätejšej trojice (41)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Rast vo viere v Ježišovej škole (42)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Prvé aj posledné sväté prijímanie (43)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Puberta a kríza viery (44)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Potreba širšieho spoločenstva (45)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Sviatosť birmovania, kresťanská dospelosť, plodnosť (46)