Na vlnách Rádia LUMEN vám každú sobotu prinášame úvahy pre manželov od jezuitu Ladislava Csontosa. Prijmite aj vy pozvanie nájsť si 10 minút týždenne pre svoju rodinu.

V cykle slovenského katolíckeho rádia dostanú priestor krátke úvahy o manželstve, rodine a vzťahoch. Ich autorom je jezuita Ladislav Csontos. „Miloš Lichner, spolubrat jezuita a prorektor pre vonkajšie vzťahy Trnavskej univerzity v Trnave, ma nahovoril urobiť krátke zamyslenie na tému manželstva a rodiny, ako určitý popularizačný výstup z nášho projektu pre rodiny,“ vysvetľuje páter Csontos.  Pri tvorbe zamyslení myslel najmä na rodiny v čase koronavírusu, ktoré potrebujú duchovnú podporu. „Verím, že tieto úvahy budú určitou ponukou duchovnej obnovy pre katolícke rodiny. Okrem načrtnutých tém sa venujem aj vzťahu k starým rodičom a vnútornému životu rodiny,“ dodáva jezuita Ladislav Csontos, ktorý pôsobí aj na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.  

Ide o súbor zamyslení, v ktorých sa rozoberajú témy z každodenného rodinného života. Poslucháči sa okrem iného dozvedia viac o kresťanskom manželstve, ktoré nie je súkromnou záležitosťou. Viaceré vydania sa dotknú citlivej témy vzájomného odpúšťania si. Autor krátkych povzbudení pre rodiny sa nebráni ani konfrontácii s modernými trendmi a chúlostivými záležitosťami v rodine. 

Katechézy 6. marca 2021

Rodičia bývajú prekvapení, keď deti prichádzajú do obdobia puberty, ich kritickým pohľadom na nich samých, na celú rodinu. Stávajú sa nielen kritickí voči správaniu rodičov, ale aj rebelujú, keď im dávajú dobré rady. Zrazu sú to celkom iné deti, ktoré ich už tak nekriticky neprijímajú a neobdivujú. Je to niečo podobné ako pôrod, keď sa už dieťa ďalej nemôže rozvíjať v maternici a musí byť s bolesťou porodené, aby sa mohlo ďalej rozvíjať. Keď príde na svet, vytvorí sa okolo neho iný pomyslený širší ochranný obal. Starostlivosť rodičov a vychovávateľov, ako aj prirodzený postoj dospelých k dieťaťu smerujú k tomu, aby dieťa bolo obklopené chrániacim ovzduším, aby mohlo vyrastať bez nebezpečenstva a v objatí podporujúcich vplyvov. Sama starostlivosť dospelých však nestačí na to, aby sa vytvoril a udržal tento ochranný obal, keby tomu nepomáhalo aj samotné dieťa celým svojim správaním. Je to dobré pre samotné dieťa, ktoré zo svojich vlastných vývojových potrieb buduje toto ovzdušie. Spôsob ako prijíma skutočnosť, okolnosť, že už vôbec nevidí veci za určitou, veľmi blízkou hranicou, alebo ich ponecháva v neurčitosti. Spôsob, ako vzťahuje veci a udalosti na svoje vlastné jestvovanie, ako ich oživuje a pretvára – to všetko vytvára okolo neho ochranné prostredie. Všetko sa v ňom zjednocuje. Vzájomne sa prelínajú vnútro a vonkajšok, skutočnosť a fantázia, svet a viera. Všetko je intímne a priateľsky náklonné.  Iste. u niektorých detí a rodín to býva iné, no základnou formou detskej existencie zostáva život v ohraničenom a chrániacom prostredí, v ktorom sa všetko harmonicky zjednocuje. Toto celkové rozpoloženie pôsobí aj na detskú vieru, ktorá je úprimná a jednoduchá.

            Potom však príde puberta, keď si vývoj dieťaťa vyžaduje, aby sa jeho svet rozšíril a ono sa postupne pripravilo na samostatný život v ňom. Najprv nejasne, potom však stále silnejšie a otvorenejšie sa v ňom hýbe veľký inštinkt života a postupne hľadá človeka opačného pohlavia, hľadá svet v jeho bohatstve, hľadá vlastnú činnosť a rozvoj vlastnej osobnosti. Z hľadiska viery je veľmi dôležitý fakt, že v tomto období sa dospievajúci mladý človek zameriava na nekonečno, čo ho núti k vzostupu a k rozšíreniu, siaha do bohatstva sveta, aby ho preniesol do svojho vlastného vnútra. Zároveň chce ovládnuť vlastnú osobu, zastať si vo vlastnom ja, presadiť sa proti tomu, čo obmedzuje a udržuje v závislosti. Táto vôľa spontánne útočí proti existenčnej forme detského jestvovania. Teraz sa stáva neznesiteľným práve to, čo je dieťaťu najvlastnejšie: obmedzený kruh, žičlivá opatera, teplá ochrana. Predošlé vedomosti, predstavy, spôsoby, symboly sa stávajú tesnými. Priamo praskajú vo švíkoch ako detské šaty, lebo už nestačia pre dospievajúceho mladého človeka. Túto skutočnosť musia prijať rodičia a vychovávatelia, že začína proces osamostatňovania sa, utvárania si vlastného života, za ktorý už nebude niesť zodpovednosť nik iný, iba mladý človek sám.

            Tento proces zasahuje aj život viery dospievajúceho človeka. Náboženské predstavy normy, motivácie, ktoré platili doteraz, pociťuje ako detinské, nezrelé, prosté, tiesnivé: začína sa kríza celého náboženského správania. Môže sa prejaviť najrôznejšími formami: intelektuálnou kritikou, morálnou vzburou, protichodným cítením, ako cítila predchádzajúca generácia, konfliktom s ľuďmi, ktorí majú autoritu, netrpezlivou opozíciou proti celému jestvujúcemu životnému štýlu, atď. Podstatný však v tomto všetkom je onen vnútorný posun života, ktorý hľadá pre to vznikajúce „nové“ priestor a vyjadrenie. A nech sa už kríza v jednotlivom konkrétnom prípade vyrieši akokoľvek, ak sa kríza skutočne prekoná, tak sa dosiahne nová existencia viery. Zdá sa, že jadro je vždy nasledujúce: mladý človek poznáva, že nekonečnosť prebudeného impulzu má miesto v kresťanskej skutočnosti a on, ako slobodný, tvorivý človek môže zotrvať vo viere. Vidí, že podstata viery nie je totožná s detskými vzormi. Takéto detské formy odhadzuje a odkrýva pre svoj život viery nové formy, prísnejšie a tiež priestrannejšie. Rodičia pomôžu svojim deťom v tomto období dozrievania tým, že im už skôr otvárali priestor slobody i zodpovednosti,  ktorý môžu zvládnuť. Zároveň im pripravujú širší priestor spoločenstiev mladých vo farskom spoločenstve, v ktorom môžu rozvíjať svoju slobodu a tvorivosť. Karhanie a násilné udržiavanie ochranného obalu detstva nesie so sebou riziko ťažkých omylov a stroskotaní.

            Mladý človek má šancu vyjsť z tejto krízy s prehĺbenou osobnou vierou, ktorá je naplnená idealizmom a entuziazmom. V nej sa spája túžba po nekonečnosti a potreba slobody i tvorivá vôľa s kresťanským odhodlaním. Táto viera má v sebe niečo smelé, široké a dôverné. Je  v nej čosi, čo smeruje do výšky, je v nej veľkorysá udatnosť ktorá vie ísť za veľkými vecami, je v nej šľachetná prísnosť a netrpezlivosť. Život, ochudobnený o toto obdobie, stratil niečo veľmi dôležité. Náboženská viera – ako celý postoj mladého človeka vôbec, prináša pocit spojenia so širokým svetom. Má v sebe silu, ktorá otvára nové priestory, silu predstavivosti a fantázie. Má veľkodušnosť srdca. No nevie ešte hľadieť na veci tak, ako v skutočnosti sú, nepozná ľudské situácie a nevidí celú ich tvrdosť. Na príčine je idealizmus, ktorý všetko upravil podľa vlastnej vízie a srdca. Tak ako vášnivé odhodlanie nájsť v slobode vlastné ja, nevidí svoje ja v tvrdej skutočnosti, ale vytvára si ho podľa vlastného želania a prispôsobuje si k nemu skutočnosť. Viera pociťuje v tom istom čase napätie medzi elánom ducha a srdca a večnou ideou.  Postupne klesá a zaraďuje sa do reality tvrdého života, no už je to iná dospelá viera. Tak to býva aj na začiatku, keď sa dvaja zaľúbia, a je to dobre, že je to tak. Objavia ideál krásneho vzájomného vzťahu, ktorý sa postupne konfrontuje s tvrdou realitou života, no bez tejto fázy by nemohlo byť zdravého a stabilného vzťahu.

            Toto obdobe objavu osobnej viery sa javí ako primerané k prijatiu sviatosti birmovania ako osobitného posilnenia v osobnej viere, ktorá na seba prijíma zodpovednosť za jej rast v sebe a za jej šírenie vo svete. Napokon je dobré pripomenúť si, že krstom boli všetci veriaci včlenení do Kristovho tajomného tela a birmovaním sú posilnení mocou Ducha Svätého, čím ich sám Pán určil na apoštolskú činnosť. Sú zasvätení, aby tvorili kráľovské kňazstvo a svätý národ (porov. 1 Pt 2, 9), aby všetkou svojou činnosťou prinášali duchovné obety a všade na svete vydávali svedectvo o Kristovi. Práve to je ten entuziazmus, v ktorom sa spája osobná viera mladých ľudí s darom Ducha Svätého.

            Osobne sa zamyslime nad tým, kedy a ako prebehol proces nášho osobného dozrievania vo viere, kedy sa naša detská viera stala osobnou vierou?

            Spoločne v rodine sa podeľme o skúsenosť dozrievania vo viere, čo na ňu vplývalo. Boli to príklady niektorých ľudí, azda spoločenstvo mladých ľudí, kňaz, katechéta, vlastná skúsenosť? Koľko sme mali vtedy rokov?

PREČÍTAJTE SI AJ:

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Katolícke manželstvo (1)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Otvoriť sa a zotrvať v láske (2)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Nežime len v súkromí (3)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Keď nemáme čas na modlitbu (4)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Jedno srdce a jedna duša (5)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Dôležité spoločné stolovanie (6)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odpúšťanie v rodine (7)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Vedieť požiadať o odpustenie (8)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Ako vyťažiť z rozdielov (9)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Cestovanie s Ježišom (10)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Prečo sledovať televíziu spoločne (11)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Kultivovať jednotu manželov (12)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Dôležitý manželský bozk (13)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Rodina na prvom mieste (14)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Sväté písmo v rodine (15)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odovzdávanie viery (16)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Prítomnosť muža vo výchove (17)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Povolanie ku svätosti (18)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Neha (19)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Boh je ako otec (20)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Boh je ako matka (21)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Vytvárať spoločenstvo (22)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Neplánované tehotenstvo (23)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Zdravotne postinuté dieťa (24)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Spoločná večerná modlitba (25)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Rozvedení v novom manželstve (26)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Starí rodičia (27)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Viera v židovskej rodine (28)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Kto chce ísť za mnou - kríž (29)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Obnova manželského vzťahu (30)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Boh je láska (31)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Láska je krehká (32)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Práca a život rodiny (33)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Radosť z rodinných slávností (34)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: DARY A DARČEKY (35)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Život prameniaci z krstu (36)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odovzdávať vieru odmalička (37)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Nevypočutá modlitba? (38)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Doučovať deti? (39)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odovzdávanie viery a spoločenstvo (40)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Rodina ako obraz Najsvätejšej trojice (41)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Rast vo viere v Ježišovej škole (42)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Prvé aj posledné sväté prijímanie (43)