Na vlnách Rádia LUMEN vám každú sobotu prinášame úvahy pre manželov od jezuitu Ladislava Csontosa. Prijmite aj vy pozvanie nájsť si 10 minút týždenne pre svoju rodinu.

V cykle slovenského katolíckeho rádia dostanú priestor krátke úvahy o manželstve, rodine a vzťahoch. Ich autorom je jezuita Ladislav Csontos. „Miloš Lichner, spolubrat jezuita a prorektor pre vonkajšie vzťahy Trnavskej univerzity v Trnave, ma nahovoril urobiť krátke zamyslenie na tému manželstva a rodiny, ako určitý popularizačný výstup z nášho projektu pre rodiny,“ vysvetľuje páter Csontos.  Pri tvorbe zamyslení myslel najmä na rodiny v čase koronavírusu, ktoré potrebujú duchovnú podporu. „Verím, že tieto úvahy budú určitou ponukou duchovnej obnovy pre katolícke rodiny. Okrem načrtnutých tém sa venujem aj vzťahu k starým rodičom a vnútornému životu rodiny,“ dodáva jezuita Ladislav Csontos, ktorý pôsobí aj na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.  

Ide o súbor zamyslení, v ktorých sa rozoberajú témy z každodenného rodinného života. Poslucháči sa okrem iného dozvedia viac o kresťanskom manželstve, ktoré nie je súkromnou záležitosťou. Viaceré vydania sa dotknú citlivej témy vzájomného odpúšťania si. Autor krátkych povzbudení pre rodiny sa nebráni ani konfrontácii s modernými trendmi a chúlostivými záležitosťami v rodine. 

Katechéza 27. februára 2021

Aj na Slovensku sa zahniezdil zlozvyk, keď rodičia posielajú deti na vyučovanie náboženstva, ale sami sa doma nemodlia, ani v nedeľu nechodia na sv. omšu. Žiaľ, tento zlozvyk sa už začal odovzdávať z generácie na generáciu. I starí rodičia si hovoria, keby tí vnuci mali aspoň prvé sväté prijímanie, a preto naliehajú na svoje deti, aby ich dali na vyučovanie náboženstva v škole, kde ich pripravia na jeho prijatie. No oni sami svojim deťom nedali príklad kresťanského života v rodine. Ich deti majú síce za sebou prvé sväté prijímania a neraz sú aj pobirmovaní, no vonkoncom nežijú podľa viery. Starí rodičia sa ospravedlňujú, že bola zlá doba a nedalo sa inak, ich deti nechápu, prečo kňazi vyžadujú, aby aspoň v nedeľu chodili s deťmi na sv. omšu, keď oni nemuseli chodiť v nedeľu do kostola a boli na prijímaní. Mnohým z prvoprijímajúcich detí je cudzia túžba stretnúť sa s Ježišom a prijať ho do svojho srdca.

            Zo života svätého pápeža Pia X. sa spomína príhoda, keď on sám chcel prijať Telo Kristovo, ale nemohol, lebo ešte nedovŕšil predpísaný vek 14 rokov. Keď prosil biskupa, aby mu predsa len dovolil, biskup mu povedal: „Keď raz budeš pápežom, môžeš to zmeniť.“ Neskôr ako pápež to aj zmenil a povzbudzoval k včasnému a častému  svätému prijímaniu. Povolil deťom, aby prijali prvé sv. prijímanie čím skôr, už keď vnímajú rozdiel medzi obyčajným chlebom a eucharistiou. Dôležitou v jeho detstve bola túžba po eucharistii. K tej ho viedli jeho nábožní rodičia, ktorí mu dávali dobrý príklad modlitby a účasti na svätých omšiach vo farskom kostole. Tak by to malo byť samozrejmé aj v súčasných mladých rodinách, ktorých deti sa pripravujú na prvé sväté prijímanie. Napomáhať by tomu mohol a mal aj príklad starých rodičov, nie iba napomenutia. Ak chýba príklad rodičov, je to výzva pre nich i celé farské spoločenstvo, aby ich pritiahli bližšie k Ježišovi Kristovi. Rovnako ako katechéza detí v škole je dôležité v tomto období stretávanie sa rodičov týchto detí v spoločenstvách, kde si oni sami môžu obnoviť a prehĺbiť svoju vieru. Neraz aj doplniť to, čo sa im nedostalo v detstve, prejsť evanjelizáciou a katechumenátom k prijatiu sviatostí kresťanskej iniciácie.

            Ako sme spomenuli často sú to rodičia z generácie tých, ktorým ich rodičia nedali príklad kresťanského života v rodine a neodovzdávali im vieru ako súčasť každodenného života. Ich chatrná viera mala iba niekoľko okamihov, ktoré sú síce významné, ale nie sú dostatočné bez životného svedectva viery. Zaistili deťom krst, prvé sväté prijímanie a birmovku, no iba ako izolované úkony, ktoré sa nijako nepretavili do osobného vzťahu s Ježišom a do účasti na živote farského spoločenstva. Máme skúsenosť z pastorácie rozvedených a znovu civilne zosobášených katolíkov, že po čase objavujú v sebe veľkú túžbu po stretnutí s Ježišom Kristom v Eucharistii. Vzhľadom na svoj stav nemôžu pristúpiť k svätému prijímaniu, hoci ich deti práve pristupujú k prvému svätému prijímaniu. Jedna z takýchto matiek sa priznala, že keď pristupovala k prvému svätému prijímaniu, nemala túžbu stretnúť sa s Ježišom. Hlavu mala plnú pekných šiat, ktoré jej mama vypožičala. Myslela na hodinky, ktoré v tom čase dostávali deti ako dar od krstných rodičov. Myslela na všeličo možné, len nie na Pána Ježiša, a ani po ňom netúžila, brala to tak, že mama si to želá a ona (dcéra) jej urobí radosť. Teraz, keď už roky nemôže pristúpiť k svätému prijímaniu stále viac pociťuje túžbu po svätom prijímaní. Spolu s novým manželom sú veriaci spoločne sa modlia a učia modlitbe aj svoje deti. Podarilo sa im vzbudiť v nich aj túžbu po eucharistii. Táto žena stále dúfa, že aj ona raz bude môcť pristúpiť opäť k sv. prijímaniu.

Práve táto túžba po Ježišovi Kristovi v Eucharistii je dôležitá rovnako v živote detí i dospelých kresťanov. Túto túžbu posilňuje aj spoločenstvo rovesníkov, spolužiakov. Stáva sa pod vplyvom spolužiakov, že sa deti samé prihlásia na vyučovanie náboženstva a chcú pristúpiť k prvému svätému prijímaniu. Rodičia sa často nedokážu priblížiť zmýšľaniu svojich detí, no rovesníci hovoria ich rečou a majú rovnaký spôsob i zmýšľanie.  A tak mládež i deti vydávajú svedectvo a majú svoju apoštolskú činnosť. Podľa svojich síl sú medzi rovesníkmi ozajstnými živými svedkami Krista. Dôležité je, aby nemali iba náboženské vedomosti, ale osobnú skúsenosť s Kristom. Práve tá je základom každého svedectva. Preto je dobré, ak už aj deti a mládež majú svoje spoločenstvá v rámci farnosti, v ktorých môžu prežívať vieru a v nej rásť. V mnohých farnostiach požehnane účinkujú napríklad spoločenstvá eRka (Hnutia kresťanských spoločenstiev detí) či katolícky skauting. Tieto a podobné hnutia pomáhajú mladým kresťanom nielen osobne rásť vo viere, ale vieru uplatňovať v každodennom živote a postupne ich pripravujú na prijatie sviatosti birmovania, ktorá bude znamenať zapojenie do apoštolátu. Tu sa zažne dospelosť vo viere, ktorá sa stane plodnou v odovzdávaní viery iným.

Ideálne je keď sú aj rodičia zapojení do života farského spoločenstva nielen pravidelnou účasťou na nedeľnej svätej omši, ale aj na niektorej z foriem spoločenstiev, ktoré vo farnosti fungujú ako živé bunky. Bunka je totiž základnou stavebnou jednotkou každého aj toho najzložitejšieho  a komplexného organizmu. Na prvom mieste tou bunkou je každá kresťanská rodina, na druhom farnosť a medzi nimi ešte mnoho menších organických celkov, ktoré vytvárajú jej bohatý vnútorný život ako husté tkanivo vzťahov, presne tak ako je to v tele, kde bunky tvoria jednotlivé tkanivá a orgány, z ktorých sa telo skladá. Ani jeden z nich nie je zbytočný, ako hovorí svätý Pavol apoštol: „Telo nie je jeden úd, ale mnoho údov. A keby noha povedala: „Nie som ruka, nepatrím k telu,“ tým ešte neprestáva patriť k telu. A keby povedalo ucho: „Nie som oko, nepatrím k telu,“ tým ešte neprestáva patriť k telu. Keby bolo celé telo okom, kde by bol sluch? A keby bolo celé sluchom, kde by bol čuch? Ale Boh rozložil údy, každý jeden z nich, v tele, ako chcel. Keby boli všetky jedným údom, kde by bolo telo? No takto je mnoho údov, ale iba jedno telo. A oko nemôže povedať ruke: „Nepotrebujem ťa!“ ani hlava nohám: „Nepotrebujem vás!“ Ba čo viac, údy tela, ktoré sa zdajú slabšie, sú nevyhnutne potrebné. A údy tela, ktoré pokladáme za menej ušľachtilé, zaodievame s väčšou úctou a naše nečestné údy majú tým väčšiu česť, kým naše čestné nič také nepotrebujú. Boh telo vyvážil tak, že slabšiemu údu dal väčšiu česť, aby nebola v tele roztržka, ale aby sa údy rovnako starali jeden o druhý. Ak teda trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy, a ak vychvaľujú jeden úd, radujú sa s ním všetky údy.“ (1 Kor 12, 14-26).

Zamyslime sa osobne akú intenzitu má naša túžba po prijatí eucharistického Krista, túžba vytvárať s ním jednotu jeho tajomného tela. Kedy sme najviac túžili po stretnutí s ním?

Spoločne v rodine pouvažujme nad tým, čo pre nás znamenalo prvé sväté prijímanie, aké miesto má dnes eucharistia v našom rodinnom živote. Cítime, že sme živou súčasťou nášho farského spoločenstva? Sú jeho radosti našimi radosťami a jeho bolesti našimi bolesťami?

PREČÍTAJTE SI AJ:

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Katolícke manželstvo (1)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Otvoriť sa a zotrvať v láske (2)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Nežime len v súkromí (3)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Keď nemáme čas na modlitbu (4)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Jedno srdce a jedna duša (5)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Dôležité spoločné stolovanie (6)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odpúšťanie v rodine (7)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Vedieť požiadať o odpustenie (8)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Ako vyťažiť z rozdielov (9)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Cestovanie s Ježišom (10)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Prečo sledovať televíziu spoločne (11)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Kultivovať jednotu manželov (12)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Dôležitý manželský bozk (13)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Rodina na prvom mieste (14)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Sväté písmo v rodine (15)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odovzdávanie viery (16)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Prítomnosť muža vo výchove (17)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Povolanie ku svätosti (18)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Neha (19)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Boh je ako otec (20)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Boh je ako matka (21)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Vytvárať spoločenstvo (22)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Neplánované tehotenstvo (23)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Zdravotne postinuté dieťa (24)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Spoločná večerná modlitba (25)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Rozvedení v novom manželstve (26)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Starí rodičia (27)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Viera v židovskej rodine (28)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Kto chce ísť za mnou - kríž (29)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Obnova manželského vzťahu (30)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Boh je láska (31)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Láska je krehká (32)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Práca a život rodiny (33)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Radosť z rodinných slávností (34)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: DARY A DARČEKY (35)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Život prameniaci z krstu (36)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odovzdávať vieru odmalička (37)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Nevypočutá modlitba? (38)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Doučovať deti? (39)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odovzdávanie viery a spoločenstvo (40)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Rodina ako obraz Najsvätejšej trojice (41)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Rast vo viere v Ježišovej škole (42)