Na vlnách Rádia LUMEN vám každú sobotu prinášame úvahy pre manželov od jezuitu Ladislava Csontosa. Prijmite aj vy pozvanie nájsť si 10 minút týždenne pre svoju rodinu.

V novom cykle slovenského katolíckeho rádia dostanú priestor krátke úvahy o manželstve, rodine a vzťahoch. Ich autorom je jezuita Ladislav Csontos. „Miloš Lichner, spolubrat jezuita a prorektor pre vonkajšie vzťahy Trnavskej univerzity v Trnave, ma nahovoril urobiť krátke zamyslenie na tému manželstva a rodiny, ako určitý popularizačný výstup z nášho projektu pre rodiny,“ vysvetľuje páter Csontos.  Pri tvorbe zamyslení myslel najmä na rodiny v čase koronavírusu, ktoré potrebujú duchovnú podporu. „Verím, že tieto úvahy budú určitou ponukou duchovnej obnovy pre katolícke rodiny. Okrem načrtnutých tém sa venujem aj vzťahu k starým rodičom a vnútornému životu rodiny,“ dodáva jezuita Ladislav Csontos, ktorý pôsobí aj na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.  

Na úvod je pripravených 31 zamyslení, v ktorých sa rozoberajú témy z každodenného rodinného života. Poslucháči sa okrem iného dozvedia viac o kresťanskom manželstve, ktoré nie je súkromnou záležitosťou. Viaceré vydania sa dotknú citlivej témy vzájomného odpúšťania si. Autor krátkych povzbudení pre rodiny sa nebráni ani konfrontácii s modernými trendmi a chúlostivými záležitosťami v rodine. Reč bude aj o obývačke a sledovaní televízie, neželanom tehotenstve, zdravotne postihnutom dieťati v rodine alebo o rozvedených katolíkoch, ktorí žijú v novom nesviatostnom manželstve...

Katechéza 11. júla 2020

11. Obývačka a televízia

Každodenný život rodiny sa viaže na jednotlivé miestnosti domu alebo bytu. Sú časy, keď sa v nich zdržiavajú členovia rodiny dlhšie a pravidelnejšie. Takou je aj obývačka, v ktorej rodina spoločne oddychuje, rozpráva sa, hrá spoločenské hry, alebo ako naznačujú výskumy -  najčastejšie pozerá spoločne televíziu. Býva to aj viac ako dve hodiny denne. Muži uprednostňujú futbal a hokej, ženy filmy a seriály. Aj deti majú svoje programy. Jedno však pri sledovaní televíznych programov často v rodine chýba. Keď by rodina išla na futbalový alebo hokejový zápas, predchádzala by mu cesta, počas ktorej by sa rozprávali a rozoberali možnosti výhry svojho klubu. Cestou domov by sa opäť spolu rozprávali a analyzovali hru. Keď by rodina išla do kina na ten istý film, ktorý pozerali v televízii, tiež by bol čas pred a po filme, v ktorom by sa o ňom rozprávali. Možno by film zhodnotili a povedali si o tom, čo sa komu na ňom páčilo, aké posolstvo film sprostredkoval, či bol zaujímavý, poučný, zábavný alebo to bola iba strata času. Nemožno jednoznačne povedať, že televízia je zlodej času a bolo by najlepšie ju v obývačke nemať. K súčasnej kultúre do domácnosti tento technický prostriedok patrí, podobne ako chladnička, automatická práčka a iné technické vymoženosti. No jedno je potrebné, nájsť si čas posúdiť ich používanie a osoh, ktorý z toho rodina môže mať.

V Evanjeliu podľa svätého Marka je pekná udalosť, ktorá sa podobá sledovaniu filmu, alebo televízie. Evanjelista hovorí o Ježišovi Kristovi. »Potom si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Viacerí boháči hádzali mnoho. Prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, čo je kvadrans. Zavolal svojich učeníkov a povedal im: „Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádzali do pokladnice. Lebo všetci dávali zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“« (Mk 12,41-43). Pred Ježišovým zrakom prebiehal akoby film s mnohými tvárami a príbehmi. Jedni sa prichádzali poďakovať, iní si splniť svoju povinnosť, ako chápali svoje náboženstvo, iní vyjadriť svoju dôveru v Boha. Medzi nimi sa odrazu objavila chudobná žena, vdova. Vdova podobná tej vdove zo Sarepty v Sidone, ku ktorej poslal Boh proroka Eliáša, aby sa o neho starala, keď nastal v krajine hlad. Ona mala len za priehrštie múky a trocha oleja, z čoho chcela pripraviť jedlo pre seba a pre svojho syna, no na slovo Božieho muža urobila najprv pre neho malý bochník chleba, a potom sa o neho starala, kým hlad neprestal. (porov. 1 Kr 17, 7-24) Ježiš sa obrátil k učeníkom a vysvetlil im zmysel udalosti, ktorú pozoroval. Vysvetlil v čom je veľkosť drobného daru, ktorý do chrámovej pokladnice vhodila neznáma chudobná vdova. V jej veľkej viere a dôvere v Boha, v tom, že naplno chápala a žila svoj vzťah k Bohu, odovzdala mu celé svoje srdce i celý svoj život. Takýchto príkladov môžeme vo Svätom písme nájsť viac a sú pre rodiny návodom, ako sledovať televízne programy.

Dnes mnohé filmy z produkcie  Holywoodu vysielané komerčnými televíziami a nielen nimi, tiež prístupné na internete, sú plné vznikajúcich a zanikajúcich spolužití. Podobné sú aj rozličné seriály. V týchto formátoch sa osoby  jednoducho spájajú do spolužitia, alebo i ženia, rozchádzajú, znova vytvárajú iné vzťahy a opäť sa ženia  s akousi normálnosťou. Pravidelný divák tohto masového výrobku sa nezameriava na  kritické sledovanie, ale všetko to prijíma ako hru a normálnu frázu funkčného príbehu, ako určitú zábavu. Objektívne povedané negatívny vplyv, napríklad telenovely, je práve v tom, že skutočnosti, ktoré sú v živote tragické sú predstavené s ľahkosťou ako niečo normálne. Je to len určitá zápletka, ktorá posúva dopredu dej. Pôsobí v jednotlivých príbehoch a podpríbehoch ako ľahký spôsob ich riešenia, čo vyjadruje aj odľahčený štýl jazyka. V reálnom živote sú však tieto javy najmä pre deti veľmi zraňujúce. Nie je možné zakázať produkciu takýchto formátov a ani cesta výchovy v rodinách nevedie cestou, aby rodičia deťom zakázali pozerať televíziu a používať internet. Stáva sa paradoxne, že zakázané ovocie ich najviac priťahuje.

Spomenutý príklad zo Svätého písma dáva rodičom návod ako postupovať. Spoločne pozerať televíziu, či už je to film, seriál, alebo športové zápasy. No po skončení sa o filme, či inom sledovanom programe porozprávať, podobne ako sa to robí cestou z kina, alebo divadla či športového štadiónu. Najprv povzbudiť deti, aby samé zhodnotili film, čo sa im páčilo a čo nie. Čo si myslia, aký prínos by mohol mať film pre ich život, či je to iba taká rozprávka, alebo fikcia. Napokon práve tie zdanlivo nevinné zápletky a z nich vznikajúce prchavé vzťahy si vyžadujú osobitnú reflexiu. Páčilo by sa deťom, keby ich rodičia žili tak, ako to bolo vo filme predstavené? Je lepšie mať istotu, že rodičia sa napriek konfliktu zmieria a budú sa mať radi ďalej a budú mať spoločne radi aj svoje deti? Takýmto spôsobom sa môže stať aj pozeranie filmu pre deti poučením. Pekne to vyjadril už zosnulý rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku profesor Tadeusz Zasempa. Ak býva rodina pri mori, nie je rozumné deťom zakázať chodiť k moru, alebo okolo neho postaviť vysoký múr. Deti treba naučiť plávať, aby sa v tom mori neutopili a dokázali sa orientovať a ani vlnobitie ich neprekvapilo.

Podobne je to aj so spoločenským hrami, ktoré sa rodina v obývačke hráva. Nie vždy vyhrá ten najlepší hráč. V živote je to tak, že výhry a prehry sa striedajú, ale život ide ďalej, po každej prehre možno vstať a znovu začať. Prehrávajú nielen deti, ale aj dospelí, no nemôžu rezignovať a povedať si, že už ďalej nemá zmysel pokračovať. Z každej prehry možno vstať a poučiť sa. To sa nám darí, keď si osvojíme hlbší, Ježišov pohľad s akým pozoroval tých, čo hádzali svoje dary do chrámovej pokladnice.

Zamyslime sa osobne nad hodnotami, ktoré vám prináša sledovanie televíznych programov, ako ich reflektujete.

Spoločne v rodine  sa podeľte o svoje skúsenosti zo sledovania televízie a používania internetu, nakoľko sa nimi prezentované hodnoty zhodujú s hodnotami, ktoré v rodine vyznávate.

PREČÍTAJTE SI AJ:

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Katolícke manželstvo (1)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Otvoriť sa a zotrvať v láske (2)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Nežime len v súkromí (3)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Keď nemáme čas na modlitbu (4)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Jedno srdce a jedna duša (5)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Dôležité spoločné stolovanie (6)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odpúšťanie v rodine (7)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Vedieť požiadať o odpustenie (8)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Ako vyťažiť z rozdielov (9)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Cestovanie s Ježišom (10)