Na vlnách Rádia LUMEN vám každú sobotu prinášame úvahy pre manželov od jezuitu Ladislava Csontosa. Prijmite aj vy pozvanie nájsť si 10 minút týždenne pre svoju rodinu.

V cykle slovenského katolíckeho rádia dostanú priestor krátke úvahy o manželstve, rodine a vzťahoch. Ich autorom je jezuita Ladislav Csontos. „Miloš Lichner, spolubrat jezuita a prorektor pre vonkajšie vzťahy Trnavskej univerzity v Trnave, ma nahovoril urobiť krátke zamyslenie na tému manželstva a rodiny, ako určitý popularizačný výstup z nášho projektu pre rodiny,“ vysvetľuje páter Csontos.  Pri tvorbe zamyslení myslel najmä na rodiny v čase koronavírusu, ktoré potrebujú duchovnú podporu. „Verím, že tieto úvahy budú určitou ponukou duchovnej obnovy pre katolícke rodiny. Okrem načrtnutých tém sa venujem aj vzťahu k starým rodičom a vnútornému životu rodiny,“ dodáva jezuita Ladislav Csontos, ktorý pôsobí aj na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.  

Ide o súbor zamyslení, v ktorých sa rozoberajú témy z každodenného rodinného života. Poslucháči sa okrem iného dozvedia viac o kresťanskom manželstve, ktoré nie je súkromnou záležitosťou. Viaceré vydania sa dotknú citlivej témy vzájomného odpúšťania si. Autor krátkych povzbudení pre rodiny sa nebráni ani konfrontácii s modernými trendmi a chúlostivými záležitosťami v rodine. 

Katechézy 13. marca 2021

V období dospievania počnúc pubertou sa deti osamostatňujú a zapájajú do života spoločnosti. Kresťanská viera, ktorú začínajú chápať osobne a zodpovedne, ich vedie nielen ku kritickému postoju voči svojim rodičom, ale aj k tradičným prejavom viery. Po prežití krízy u nich dochádza ku konverzii, v ktorej sa chcú stať kresťanmi naozaj naplno, naplno uskutočňovať prikázanie lásky k Bohu a k blížnemu. V tomto období je dôležité, aby stretli spoločenstvo mladých ľudí, ktorí sa usilujú o autentický kresťanský život. Stretávajú sa, aby čerpali silu z Božieho slova a tak rástli vo svojej viere. Zaujímajú sa o život miestneho farského spoločenstva a všeobecnej Cirkvi a naplno sa angažujú v rozličných formách života pre svojich blížnych. Venujú sa nielen apoštolátu osobného príkladu, ale aj apoštolátu medzi svojimi rovesníkmi v škole, prípadne už aj v zamestnaní. Zapájajú sa do dobrovoľníckych aktivít, sociálnej a charitatívnej práce. Chápu, že kresťanstvo sa musí vteľovať do služby lásky k blížnym. Ak má mladý dospievajúci človek šťastie stretnúť takéto spoločenstvo, alebo rodičia ho už pred pubertou do takého nasmerujú, môže nájsť prostredie, v ktorom jeho osobná viera ľahšie prekoná krízu dospievania a stane sa opravdivejšou.

            Kresťanské rodiny žijú uprostred rýchlych kultúrnych a technologických zmien. Najmodernejšie výdobytky výpočtovej a komunikačnej technológie sú pre deti a mládež samozrejmosťou, ktorú ich rodičia často zvládajú s určitým oneskorením. Dostávajú sa akoby do vleku. Je to výzva, aby vzájomne komunikovali a ukázali, že jednoducho povedané žiadna kultúrna zmena nie je vytváranie osamelých ostrovov. Existujú nielen virtuálne siete, ale aj celkom osobné siete spoločenstiev, ktoré majú vyššiu osobnú kvalitu ako tie virtuálne. Práve kresťanské spoločenstvo založené na evanjeliu a jeho hodnotách lásky k Bohu a k blížnemu je odpoveďou na výzvy zmeny kultúrnej mentality. Sú odpoveďou na konzumný štýl života a materialistické matrice životného štýlu, kde je všetko zamerané iba na „mať“ a „konzumovať“. Sú odpoveďou  na vulgárnosť v politike, nárast osamelo žijúcich ľudí, pokles účasti občanov vo voľbách, rozmach extrémistických politických strán a vzostup chuligánstva. Za všetkým tým totiž stoja skryté aspekty rozširujúceho sa životného štýlu sebeckého individualizmu. No život, ktorý sa zameriava čoraz viac na vyhľadávanie osobného prospechu v rozličných formách, pričom sa kladie veľký dôraz na materiálne bohatstvo, spoločenskú prestíž, získanie moci a dosahovanie pôžitkov, vedie do slepej uličky osamotenosti. Katolícka cirkev dáva na túto krízu odpoveď vo svojej najhlbšej podstate  založenej na prikázaní lásky k Bohu a lásky k blížnemu, teda na spoločenstve s Bohom a s blížnymi, ktorého charakteristikou je pravý opak egoizmu. Práve tieto dve charakteristiky naznačujú, že človek zo svojej prirodzenosti je osoba povolaná k životu v spoločenstve. Je to vlastne priama väzba medzi duchovným, nadprirodzeným rozmerom a prirodzeným ľudským rozmerom. Túto skúsenosť pomáhajú mladému človeku získať kresťanské spoločenstvá, ktoré nie sú uzatvorené do seba. V spoločenstve vstupujú do Ježišovej školy, aby mali osobnú skúsenosť s ním, a z tej aby vychádzali k bratom a sestrám.

            Mnohé kresťanské rodiny však žijú izolovane a v tomto duchu vychovávajú aj svoje deti. Snažia sa vymedziť voči vonkajšiemu svetu, ktorý vidia ako nepriateľský viere. Mladých ľudí však tento vonkajší svet láka, chcú sa v ňom, sami zorientovať a myslia si, že mnoho vecí je v ňom dobrých. V moderných komunikačných a informačných technológiách vidia svoju príležitosť. A naozaj to vo veľkej miere aj tak je. Dejiny ukazujú, že mnohé vynálezy, ktorých sa niektorí ľudia zo začiatku báli, napokon priniesli pokrok a vyššiu kvalitu ľudského života. Keď ľudia prekonali strach a osamelosť, začali o veci slobodne diskutovať a zvažovať kladné i záporné stránky. Vytvorili spoločenstvo, ktoré rozumne rozlišovalo a hľadelo na nové veci z perspektívy Božieho daru, ktorým je ľudská tvorivosť a jej plody. Dnes je samozrejmosťou, že vedy a technika sa rozvíjajú vďaka vedeckým komunitám, vďaka ľuďom, ktorí vytvárajú spoločenstvo so spoločným cieľom. Mladý vedec svojim štúdiom vstupuje do tohto spoločenstva. Ak nájde prijatie u svojich starších kolegov, dostáva šancu rozvinúť svoje talenty. Keď však komunitu nenájde, môže sa stať nielen samotárom, ale aj čudákom a svoje talenty premárni.

Podobne aj v oblasti viery potrebuje mladý človek živú komunitu, ktorá by ho prijala a dala mu šancu rozvinúť svoju osobnosť, znásobiť svoje talenty. V mnohých krajinách si Cirkev uvedomuje kľúčovú rolu spoločenstva pre život viery. Zavádza sa nové chápanie farnosti ako spoločenstva spoločenstiev. Z členov spoločenstva sa postupne stávajú animátori nových spoločenstiev a tak dochádza k rastu tohto živého organizmu. Vidno to na mnohých farnostiach v zahraničí i u nás, kde sa farnosť stala rodinou rodín. V takej farnosti sa mladý človek môže osamostatniť bez problémov od svojich rodičov a nájsť prijatie v širšom spoločenstve, ktoré ho vo viere posilní a naučí ho aj odpovedať si na otázky, ktoré mu kladie zmaterializovaný svet.

Prvotné spoločenstvo apoštolov okolo Ježiša je príkladom života kresťanského spoločenstva. Ježiš do neho povoláva tých, ktorých sám chce a počas troch rokov ich formuje pre poslanie, ktoré im viackrát pripomenie. Prvý raz o tom učeníkom povedal, keď boli v onen prvý veľkonočný večer – okrem Tomáša – zhromaždení v hornej sieni. Keď Ježiš udiveným učeníkom ukázal svoje klincami prebodnuté ruky a nohy, a keď spolu s nimi jedol. „On im povedal: „Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti – a vidíte, že ja mám.“ Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy. A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: „Máte tu niečo na jedenie?“ Oni mu podali kúsok pečenej ryby. I vzal si a jedol pred nimi“  (Lk 24,38-43). Povedal im: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané“  (Jn 20,23). Napokon ich Ježiš opäť uistil, že prisľúbený Duch Svätý bude vykonávať túto svoju prácu. O niečo neskôr, keď Ježiš raňajkoval so svojimi učeníkmi pri Tiberiadskom jazere, povedal Petrovi, aby pásol jeho ovce (Jn 21,15-17). Ďalej Ježiš objasnil učeníkom, že: „v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov“ (Lk 24,47). A na splnení tohto Božieho zámeru sa mali učeníci podieľať nie menej ako ich Majster. Mali byť ľudskými nástrojmi hlásajúcimi blahozvesť a sám Boh im mal pre toto poslanie dať silu skrze Ducha Svätého. „Vy ste toho svedkami. Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti“ (Lk 24,48-49). „Keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme“ (Sk 1,8). Tak to aj učeníci robili.

Osobne sa zamyslime ako nám spoločenstvo pomohlo v dozrievaní vo viere. Cítime zodpovednosť za šírenie viery?  

            Spoločne v rodine sa podeľme o skúsenosť spoločenstva v raste osobnej viery. Čím prispievame ako rodina, aby sa naša farnosť stávala čoraz viac spoločenstvom spoločenstiev, rodinou rodín?

PREČÍTAJTE SI AJ:

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Katolícke manželstvo (1)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Otvoriť sa a zotrvať v láske (2)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Nežime len v súkromí (3)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Keď nemáme čas na modlitbu (4)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Jedno srdce a jedna duša (5)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Dôležité spoločné stolovanie (6)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odpúšťanie v rodine (7)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Vedieť požiadať o odpustenie (8)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Ako vyťažiť z rozdielov (9)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Cestovanie s Ježišom (10)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Prečo sledovať televíziu spoločne (11)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Kultivovať jednotu manželov (12)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Dôležitý manželský bozk (13)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Rodina na prvom mieste (14)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Sväté písmo v rodine (15)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odovzdávanie viery (16)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Prítomnosť muža vo výchove (17)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Povolanie ku svätosti (18)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Neha (19)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Boh je ako otec (20)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Boh je ako matka (21)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Vytvárať spoločenstvo (22)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Neplánované tehotenstvo (23)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Zdravotne postinuté dieťa (24)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Spoločná večerná modlitba (25)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Rozvedení v novom manželstve (26)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Starí rodičia (27)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Viera v židovskej rodine (28)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Kto chce ísť za mnou - kríž (29)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Obnova manželského vzťahu (30)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Boh je láska (31)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Láska je krehká (32)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Práca a život rodiny (33)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Radosť z rodinných slávností (34)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: DARY A DARČEKY (35)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Život prameniaci z krstu (36)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odovzdávať vieru odmalička (37)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Nevypočutá modlitba? (38)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Doučovať deti? (39)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odovzdávanie viery a spoločenstvo (40)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Rodina ako obraz Najsvätejšej trojice (41)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Rast vo viere v Ježišovej škole (42)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Prvé aj posledné sväté prijímanie (43)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Puberta a kríza viery (44)