Celková čiastka
Zostávajúci čas
Na vlnách Rádia LUMEN vám každú sobotu prinášame úvahy pre manželov od jezuitu Ladislava Csontosa. Prijmite aj vy pozvanie nájsť si 10 minút týždenne pre svoju rodinu.
V novom cykle slovenského katolíckeho rádia dostanú priestor krátke úvahy o manželstve, rodine a vzťahoch. Ich autorom je jezuita Ladislav Csontos. „Miloš Lichner, spolubrat jezuita a prorektor pre vonkajšie vzťahy Trnavskej univerzity v Trnave, ma nahovoril urobiť krátke zamyslenie na tému manželstva a rodiny, ako určitý popularizačný výstup z nášho projektu pre rodiny,“ vysvetľuje páter Csontos. Pri tvorbe zamyslení myslel najmä na rodiny v čase koronavírusu, ktoré potrebujú duchovnú podporu. „Verím, že tieto úvahy budú určitou ponukou duchovnej obnovy pre katolícke rodiny. Okrem načrtnutých tém sa venujem aj vzťahu k starým rodičom a vnútornému životu rodiny,“ dodáva jezuita Ladislav Csontos, ktorý pôsobí aj na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.
Na úvod je pripravených 31 zamyslení, v ktorých sa rozoberajú témy z každodenného rodinného života. Poslucháči sa okrem iného dozvedia viac o kresťanskom manželstve, ktoré nie je súkromnou záležitosťou. Viaceré vydania sa dotknú citlivej témy vzájomného odpúšťania si. Autor krátkych povzbudení pre rodiny sa nebráni ani konfrontácii s modernými trendmi a chúlostivými záležitosťami v rodine. Reč bude aj o obývačke a sledovaní televízie, neželanom tehotenstve, zdravotne postihnutom dieťati v rodine alebo o rozvedených katolíkoch, ktorí žijú v novom nesviatostnom manželstve...
Katechéza 13. júna 2020
7. Odpúšťanie v rodine
Zaľúbenie príde bez toho, aby sme oň prosili, alebo by sme si ho nejako naplánovali. Príde z nenazdania a zachváti celú ľudskú bytosť. Otvorí nám oči a ešte viac srdce pre druhého človeka. Dá nám objav, ktorý nedokáže objaviť nik iný, iba zaľúbený. Dá nám objaviť úžasnú neopakovateľnú hodnotu druhého človeka, jeho jedinečnosť a krásu. Ako povedal svojho času kardinál Špidlík, dá nám objaviť Boží obraz v druhom človeku, ktorý mu dáva takú úžasnú hodnotu, že by sme boli ochotní pre toho druhého nielen žiť, ale aj zomierať. Preto považuje za prvoradé poďakovať Bohu za tento úžasný dar zaľúbenia. Zaľúbenie je výzvou modliť sa za seba i za tú či za toho, do ktorej sme sa zaľúbili. Zaľúbením sa človek premieňa z egoistu na altruistu, už nie je iba tým dieťaťom prírody, ktoré si uvedomuje - toto je moje, toto chcem, toho sa domáham, ale stáva sa niekým, kto chce obdarovať, kto chce urobiť šťastným toho druhého. Už mu viac záleží na tom druhom ako na sebe. Vskutku tak je to v prirodzenosti zaľúbenia, že zabúda na skutočnosť, že sa odkrýva a dáva druhému. Zabúda na to, že sa stáva zraniteľným, a tak čím viac sa otvorí láske tým je zraniteľnejší. Veľmi dobre to poznajú dvojice zaľúbených, ktorí sa po dlhšom čase známosti rozišli. Často prežívajú bolesť, ako by niekto blízky zomrel, majú ubolené srdce, ktoré krváca, a preto v tichu či nahlas plačú.
Cesta lásky snúbencov i manželov je stvárnená láskou, ktorá si však vždy znova a znova vyberá svoju bolestnú daň zranení a konfliktov. Nechceme hovoriť o konfliktoch, ktoré vznikajú zo zlých úmyslov, nie, vonkoncom nie. Aj pri najlepšej vôli tých dvoch dochádza k zraneniam a konfliktom. V tak blízkom vzťahu lásky, aký prežívajú zaľúbení a neskôr manželia, stačí tvrdšie slovo, alebo tón reči, či gesto, aby druhému uštedrilo zranenie. Neraz dobrá snaha pri výchove detí, ktorá vychádza z rozličných skúseností rodín, v ktorých manželia vyrástli, prináša dvojkoľajnosť do výchovy a s ňou spojené konflikty. Ako sa stáva, čo jeden dieťaťu zakáže, to druhý povolí. A konflikt je na svete, zrazu sa pripomenú staré hriechy, chyby v jednej a v druhej rodine. Niekedy sa zvýši aj hlas a vznikne hádka. Nasledujú výčitky a možno aj odmlčanie sa. Kdesi vnútri konštatovanie, ako som sa v tebe sklamala, ako som sa ja v tebe sklamal. Takých konfliktov a rozličných iných vzniká v rodinách veľa, no vôbec to nemusí byť tragédia. Tragédiou by bolo, keby si manželia povedali, že už ďalej nemá zmysel milovať svojho manželského partnera a zostať mu verný v šťastí i nešťastí, v zdraví i v chorobe, v radosti i v starostiach. Je ešte jedno pokušenie, vykopať vojnovú sekeru a snažiť sa vrátiť, čo človek utŕžil.
Všetky zranenia a konflikty v manželstve sú ponukou k rastu v láske, veď láska manželov v zaľúbení iba začala. Ona musí prejsť celým procesom rastu, aby sa stala zrelou, dospelou a vernou, vytrvalou až do samého konca. Na tejto ceste je aj bolesť, bolesť lásky, ktorá má liečivé účinky. Všimnime si horúcu lásku sv. Petra apoštola k Pánu Ježišovi. Osobitne vypuklé je to pri poslednej večeri. »Peter mu vravel: "Pane, prečo nemôžem ísť za tebou teraz? Aj život položím za teba." Ježiš odpovedal: "Aj život položíš za mňa? Veru, veru, hovorím ti: Nezaspieva kohút, kým ma tri razy nezaprieš.“« (Jn 13,37-37) V paralelných textoch vidíme celú horlivosť jeho lásky, no Ježiš vidí celú realitu jeho lásky. Vo veľkňazovom nádvorí ho prenikol strach a urobil to, čo si nikdy ani len nepomyslel, že by on niekedy mohol - zaprieť Pána Ježiša. Ľudsky povedané, Peter zlyhal, v najťažších chvíľach Ježišovho života mu spôsobil bolesť. Stalo sa, ale to nebol koniec vzťahu vzájomnej lásky. Svätý Lukáš vo svojom evanjeliu píše: »Vtedy sa Pán obrátil a pozrel sa na Petra a Peter sa rozpamätal na Pánovo slovo, ako mu povedal: "Skôr ako dnes kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš." Vyšiel von a horko sa rozplakal.« (Lk 22, 61-62) Tieto Petrove slzy sú zároveň slzami ubolenej lásky, sú slzami ľútosti, lebo sú slzami lásky jeho uboleného srdca. Srdca, ktoré prenikol meč bolesti, ale aj skúsenosť, že Ježiš ho neprestal milovať. Skutočnosť, že láska Petrova a najmä Ježišova k nemu neprestali, je viditeľná v rozhovore v druhom závere Jánovho evanjelia. »Pýtal sa ho tretí raz: "Šimon, syn Jánov, máš ma rad." Petra zarmútilo, že sa ho tretí raz spýtal: "Máš ma rád?" a povedal mu: "Pane, ty vieš všetko ty dobre vieš, že ťa mám rád.“« (Jn 21, 17) Peter na svojej vlastnej koži pocítil nielen biedu ľudského zlyhania, ale aj veľkosť Ježišovej odpúšťajúcej lásky. Zrejme sa mu vryli do srdca slová Ježišovej odpovede na jeho otázku o odpustení, či stačí sedemkrát. „Ježiš mu odpovedal: "Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.“ (Mt, 18,22) Pochopil, že Ježišova láska k nemu všetko znáša, všetko pretrpí a nikdy nezanikne. Pochopil i to, že k takejto láske je povolaný. Ľudsky je však slabý napriek najhorúcejším citom svojho srdca, napriek tomu, že má tie najlepšie úmysly, predsa sa mu stalo, že zakopol a jeho ďalší osud záležal iba od Ježišovho odpustenia.
Dvojica mladých zaľúbencov sa podobá nadšenému apoštolovi Petrovi, ktorý si verí a miluje svojho Majstra, natrvalo spája svoj život s ním. Popri tom ešte nevidí celú svoju lásku s jej krízami a pozvaniami k rastu. Ešte nevidí mnohé zranenia a skúšky, ktorým bude vystavená. Ešte nevie, že odpustenie je najdôležitejšie v spoločenskom a osobitne rodinnom živote, pretože veľmi pravdepodobne budú jednotlivé situácie, ktoré si budú vyžadovať zmierenie; pričom sa pripravujú alebo vyskytnú. Dôležité je, aby zaľúbení už počas známosti zažili skutočnosť, že sú dvoja odlišní ľudia s odlišnými názormi, z ktorých môžu vzniknúť napätia a konflikty, aj ostré, ktoré spôsobia krízu vzťahu. No zároveň ponúknu príležitosť vo vzťahu pokročiť, rásť prostredníctvom odpustenie a zmierenia. Dvojica, ktorá nezažila konflikt a zmierenie ešte nedozrela do manželstva, v ktorom sa nedorozumenia často stávajú, no nikdy sa nesmú stať zámienkou rezignovať na lásku. Ježiš Kristus nás nielen učí odpusteniu, ale nám dáva aj silu odpúšťať, tak ako on odpustil nám.
Celkom osobne sa zamyslite nad tým, čo potrebujeme odpustiť svojím najbližším a čo potrebujeme, aby odpustili oni nám.
Porozprávajte sa v rodine o tom, čo vám prináša odpustenie, aj keď to býva ťažké.
PREČÍTAJTE SI AJ:
MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Katolícke manželstvo (1)
MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Otvoriť sa a zotrvať v láske (2)
MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Nežime len v súkromí (3)
MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Keď nemáme čas na modlitbu (4)
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram