Na vlnách Rádia LUMEN vám každú sobotu prinášame úvahy pre manželov od jezuitu Ladislava Csontosa. Prijmite aj vy pozvanie nájsť si 10 minút týždenne pre svoju rodinu.

V novom cykle slovenského katolíckeho rádia dostanú priestor krátke úvahy o manželstve, rodine a vzťahoch. Ich autorom je jezuita Ladislav Csontos. „Miloš Lichner, spolubrat jezuita a prorektor pre vonkajšie vzťahy Trnavskej univerzity v Trnave, ma nahovoril urobiť krátke zamyslenie na tému manželstva a rodiny, ako určitý popularizačný výstup z nášho projektu pre rodiny,“ vysvetľuje páter Csontos.  Pri tvorbe zamyslení myslel najmä na rodiny v čase koronavírusu, ktoré potrebujú duchovnú podporu. „Verím, že tieto úvahy budú určitou ponukou duchovnej obnovy pre katolícke rodiny. Okrem načrtnutých tém sa venujem aj vzťahu k starým rodičom a vnútornému životu rodiny,“ dodáva jezuita Ladislav Csontos, ktorý pôsobí aj na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.  

Na úvod je pripravených 31 zamyslení, v ktorých sa rozoberajú témy z každodenného rodinného života. Poslucháči sa okrem iného dozvedia viac o kresťanskom manželstve, ktoré nie je súkromnou záležitosťou. Viaceré vydania sa dotknú citlivej témy vzájomného odpúšťania si. Autor krátkych povzbudení pre rodiny sa nebráni ani konfrontácii s modernými trendmi a chúlostivými záležitosťami v rodine. Reč bude aj o obývačke a sledovaní televízie, neželanom tehotenstve, zdravotne postihnutom dieťati v rodine alebo o rozvedených katolíkoch, ktorí žijú v novom nesviatostnom manželstve...

Katechéza 30. mája 2020

5. Tvoriť jedno srdce a jednu dušu

Sväté písmo charakterizuje prvotné spoločenstvo veriacich v Jeruzaleme slovami „Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu.“ (Sk 4,32) Často sa to hovorí o kresťanskom manželstve a rodine v trochu skrátenej forme, že sú jedno srdce a jedna duša. Táto jednota sa osobitne uskutočňuje v intímnom stretnutí manželov, ktoré však nemôže byť iba jednotou telesnou, ak mu chýba tá jednota sŕdc a duší. Všetci kresťania sú v milosti svätého krstu povolaní k plnosti nasledovania Ježiša Krista a osobitným spôsobom manželia vo sviatosti manželstva. Preto je dobré zahľadieť sa na Krista, ako prechádza popri ľuďoch a všíma si ich potreby. Prvý krát sa akoby zdráhal prejaviť svoju empatiu, no na príhovor svojej matky ju prejaví ako prvé zo znamení na svadbe v Káne. Stačí si otvoriť ktorékoľvek z evanjelií, aby sme mohli sledovať prejavy ľudského srdca Ježišovho. V Lukášovom evanjeliu slávnostne ohlasuje radostnú zvesť, ktorá spočíva v prejavoch nehy: „Oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu.“ (Lk 4,18) Pri zázračnom rybolove pozýva Petra, ktorý je zmätený, povzbudením „Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí.“ (Lk 5,10) Postupne odhaľuje učeníkom nehu svojho srdca, keď uzdravuje chorých aj v sobotu, čo mu farizeji vyčítajú. Keď mu príde ľúto Naimskej vdovy a vzkriesi jej jediného syna (Lk 7,11-17). Keď prijme prejavy lásky kajúcej ženy v dome farizeja. Dovolí jej vyplakať sa pri jeho nohách, zmáčať ich vlastnými slzami a poutierať ich svojimi vlasmi. Napokon vytkne farizejovi tvrdosť jeho srdca, lebo mu nedal ani vodu na umytie a ani ho nepobozkal. (porov. Lk 7,36-50). V slávnej a všetkým dobre známej pätnástej kapitole odpovedá farizejom, ľuďom tvrdého srdca, na ich námietku, že prijíma hriešnikov a jedáva s nimi, tromi podobenstvami o Božom milosrdenstve. Netreba osobitne pripomínať koľko nežnosti vyjadruje starostlivosť pastiera, ženy a napokon láskavého otca voči obidvom svojím synom. (Lk 15). V osemnástej kapitole hovorí v podobenstve o nespravodlivom sudcovi: „A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“ (Lk 18,7-8). Svojich učeníkov nazýva priateľmi a to nie je iba fráza. Keď zomrel Lazár a on prichádza k jeho sestrám Márii a Marte a svätý Ján hovorí, že ich Ježiš miloval. Aj to zachytil z jeho úst, že náš priateľ Lazár zomrel. Pri hrobe nevedel zadržať slzy a židia povedali „Hľa, ako ho miloval!“ (porov. Jn 11,1-44) Tak môžeme sledovať hlboké city, ktoré Ježiš prechovával voči ľuďom. Ako sa s nimi dokázal spojiť, naozaj pravý Boh a pravý človek. Toho by si mali byť vedomí všetci pokrstení a osobitne manželia, že v ich živote nesmie mať miesto nedostatok citu. Osobitne to platí pre manželov, ktorí sa dostávajú do pokušenia, že už nepotrebujú rozvíjať svoj vzájomný citový život alebo im ho nahradí intímne spojenie.

Práve tu je omyl mnohých mužov, ktorí  majú tendenciu akéhosi sexuálneho materializmu. Muž má totiž už v samotnej fyziologickej konštitúcii vpísanú intenzívnu orientáciu na genitálnu rovinu, čo zahŕňa tendenciu zredukovať manželskú sexualitu na prevažne telesný fenomén, na číre uspokojovanie sexuálneho pudu, alebo sa uspokojiť so „štandardnou“ intimitou, bez toho, aby sa skutočne zaujímal o potreby a túžby manželky. V takýchto prípadoch hrozí, že žena bude prežívať  frustráciu z neuspokojivého sexuálneho života a bude v nej  narastať čoraz zjavnejší hnev, alebo aj averzia voči manželovi, ktoré môžu prerásť až do otvoreného odmietania. Typický signál, že manželský pár sa ocitol v takejto situácii, prichádza vtedy, keď manželka, aby sa vyhla styku, prichádza s klasickými výhovorkami na „bolesť hlavy“ či „únavu“. Za nimi sa však skrýva niečo podstatnejšie, vyjadrujú odmietanie na hlbšej než telesnej rovine: „Nechcem sa s tebou podeliť o svoje telo, nechcem ho zveriť do tvojich rúk, pretože neprejavuješ snahu vyjsť v ústrety mojim najhlbším očakávaniam; si príliš materialistický, nedávaš mi pocítiť, že som milovaná!“

Na druhej strane, je to ženina túžba po hlbšom prežívaní vzťahu. Ak sa jej nedostáva citového uspokojenia a lásky od manžela, prichádza rigidita, negatívny vzťah k sexualite, až odmietanie. Namiesto toho, aby pri intímnom stretnutí prežívala radosť z lásky a sebadarovania, vníma manželské nažívanie ako viac či menej trpenú povinnosť (manželskú povinnosť). Tak isto ako sexuálny materializmus muža, aj tento prisilný zámer na hlbšie prežívanie vzťahu v sebe skrýva nemalé nebezpečenstvo, pretože hatí uskutočňovanie najvyššieho zmyslu manželskej sexuality, čo je jednota sŕdc. Tak vlastne jedno podmieňuje druhé. Hlboký citový vzťah manžela k manželke otvára krásu intímneho stretnutie pre obojstrannú radosť a naplnenie. Otázka manželskej povinnosti môže dnes znamenať aj otázku mužovi, či rozvíja svoje city voči manželke, či sa stáva nežnejším, empatickejším ako bol včera. Nie je to nič ponižujúce, veď sotva kto môže pochybovať o mužnosti Ježiša Krista. Keď vzal na seba naše hriechy a podstúpil kruté umučenie, naozaj niet pochýb o tom, že bol mužný. Zároveň však bol plný lásky, o ktorej povedal, že nik nemá väčšiu lásku ako ten, čo položí život za svojich priateľov. A pritom sa s nehou skláňal k deťom a ľuďom odkázaným na pomoc. Bol mimoriadne všímavý na potreby chorých, biednych a odstrčených na okraj spoločnosti, všetkými zabudnutých. Nehanbil sa za svoje slzy, za svoje priateľstvo, a nikdy sa ich nehanbil prejaviť. Ani jeden muž nestratí nič zo svojej mužnosti, keď v sebe rozvinie potenciál svojich citov vo vzťahu k manželke, keď ju každý deň zahrnie svojou nehou, keď ukáže, že naozaj tvoria jedno srdce a jednu dušu, že ich srdcia i duše vytvárajú jednu harmóniu. Harmóniu, ktorú Boh požehnáva sviatosťou manželstva.

Zamyslite sa osobne nad tým, ako denne rastiete v jednote srdca a mysle so svojím manželským partnerom.

V spoločnom rozhovore s manželským partnerom sa podeľte o to, čo vám pomáha byť viac jedno srdce a jedna duša a následne byť aj krajšie a radostnejšie jedno telo.

PREČÍTAJTE SI AJ:

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Katolícke manželstvo (1)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Otvoriť sa a zotrvať v láske (2)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Nežime len v súkromí (3)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Keď nemáme čas na modlitbu (4)