Na vlnách Rádia LUMEN vám každú sobotu prinášame úvahy pre manželov od jezuitu Ladislava Csontosa. Prijmite aj vy pozvanie nájsť si 10 minút týždenne pre svoju rodinu.

V novom cykle slovenského katolíckeho rádia dostanú priestor krátke úvahy o manželstve, rodine a vzťahoch. Ich autorom je jezuita Ladislav Csontos. „Miloš Lichner, spolubrat jezuita a prorektor pre vonkajšie vzťahy Trnavskej univerzity v Trnave, ma nahovoril urobiť krátke zamyslenie na tému manželstva a rodiny, ako určitý popularizačný výstup z nášho projektu pre rodiny,“ vysvetľuje páter Csontos.  Pri tvorbe zamyslení myslel najmä na rodiny v čase koronavírusu, ktoré potrebujú duchovnú podporu. „Verím, že tieto úvahy budú určitou ponukou duchovnej obnovy pre katolícke rodiny. Okrem načrtnutých tém sa venujem aj vzťahu k starým rodičom a vnútornému životu rodiny,“ dodáva jezuita Ladislav Csontos, ktorý pôsobí aj na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.  

Na úvod je pripravených 31 zamyslení, v ktorých sa rozoberajú témy z každodenného rodinného života. Poslucháči sa okrem iného dozvedia viac o kresťanskom manželstve, ktoré nie je súkromnou záležitosťou. Viaceré vydania sa dotknú citlivej témy vzájomného odpúšťania si. Autor krátkych povzbudení pre rodiny sa nebráni ani konfrontácii s modernými trendmi a chúlostivými záležitosťami v rodine. Reč bude aj o obývačke a sledovaní televízie, neželanom tehotenstve, zdravotne postihnutom dieťati v rodine alebo o rozvedených katolíkoch, ktorí žijú v novom nesviatostnom manželstve...

Katechéza 4. júla 2020

10. Na cestách

Ku každodennému životu manželov a rodiny v súčasnosti patrí cestovanie. Cestovanie do práce, do školy, na nákupy, do prírody za oddychom a ešte mnoho iných ciest, na ktoré si vieme spomenúť. Niektoré sú každodenné, iné raz za týždeň, iné ešte zriedkavejšie iba raz do roka, keď povedzme cestujeme na dovolenku. Niektoré majú celkom jasné zameranie na Boha, veď sú cestami do kostola na nedeľnú svätú omšu alebo na púť. No žiadna z týchto ciest nemusí byť bez Boha. Keď sledujeme život Ježiša Krista, ako o ňom rozprávajú evanjelisti, môžeme si všimnúť, že cestovanie bolo aj jeho súčasťou. Ešte sa len mal narodiť a Panna Mária s Jozefom cestovali  z Nazareta do Betlehema (porov. Lk 2,1-14). Neskôr ako dvanásťročný s nimi putoval na sviatky do Jeruzalema, a tieto cesty konal každý rok (porov. Lk 2,41-50). Keď prechádza krajinou stretáva tých, ktorých chce povolať, iným preukazuje milosrdenstvo a neobchádza ani tých, ktorými iní opovrhujú, ako sú mýtnici a prostitútky (porov. Lk 5,1-39).

Počas svojho verejného účinkovania je často na cestách a vyučuje apoštolov, odpovedá na otázky zákonníkov a ukazuje, kto je blížny, ktorého sme povolaní milovať. Stretnutie so znalcom zákona, ktorý sa pýta, čo má konať sa mu stane príležitosťou povedať, kto je blížny, a ako sa k nemu máme správať. »Ježiš povedal: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz, a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán, a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: »Staraj sa oň, a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.« Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“« (Lk 10,30-37). Mohli by sme pokračovať s Ježišom na jeho krížovej ceste až napokon k záveru Evanjelia podľa svätého Lukáša, keď sa pripája na ceste do Emauz k sklesnutým učeníkom a s nimi sa rozpráva, pričom si oni ani nevšimnú, že je to Ježiš. To zbadajú až v cieli svojej cesty pri lámaní chleba (porov. Lk 24,13-35).

Dnešné cestovanie je iné ako bolo cestovanie v časoch Ježiša Krista, keď sa v Palestíne cestovalo väčšinou peši, na osloch a niekedy aj na vozoch alebo lodičkách cez Genezaretské jazero. Cestovanie nebolo také rýchle ako súčasnými autami, vlakmi, autobusmi, lietadlami a podobne, no aj dnes tak ako v jeho časoch ľudia trávia hodne času cestovaním, a príležitostí cestovať v spojení s Ježišom je dostatok. Dokonca k tomu pomáhajú aj moderné komunikačné prostriedky, aj vo vlaku možno čítať Sväté písmo, mnohí ho majú vo svojich mobiloch. Možno meditovať a uvedomiť si, že dnes Ježiš s nami cestuje. Podobne ako kráčal s učeníkmi na ceste do Emauz. Aj dnes sa stretáva s ľuďmi a ich problémami, s tými, čo cestujú v hromadnej doprave. Mnohí majú aj slúchadlá a môžu počúvať duchovné programy z rozhlasu, alebo na internete. V aute to môže byť ešte výhodnejšie, môžu sa spoločne pomodliť, keď ráno nebolo dosť času na modlitbu. Uvedomiť si, že idú v mene Božom do práce, aby tam oslávili svojou kvalitnou prácou Boha a poslúžili blížnym. Napokon tam stretnú tých, čo budú potrebovať ich pomoc a budú sa môcť k nim zachovať ako cestujúci samaritán, ktorý pochopil, že stav toho zraneného je pre neho výzvou, aby sa mu stal blížnym, aby premenil svoje zmýšľanie na skutok. Možno už po ceste sa objavia udalosti, ktoré budú výzvou konať ako on, možno to bude až v práci, no v každom prípade byť kresťanom vždy znamená vteliť prikázanie lásky k Bohu a blížnemu do konkrétnych každodenných situácií. Cesta do práce je šanca vytvárať si celkom osobný vzťah k Bohu a niesť ho do práce.

Po skončení práce nasleduje opäť cesta, cesta návratu do rodiny. Aj tento čas možno prežiť s Bohom, lebo od nikoho z nás nie je ďaleko. Možno sa mu zveriť so všetkými radosťami, starosťami, sklamaniami, námahami i nedorozumeniami, ktoré sa v zamestnaní vyskytli. Odovzdať mu všetko napätie a nezaniesť ho zbytočne domov. Cesta domov je nielen príležitosťou urobiť potrebné nákupy, ktoré je dobré vopred si naplánovať na kúsok papiera, aby sa na niečo nezabudlo a aby sa zbytočne neplytvalo na veci, ktoré ani nepotrebujeme a kupujeme ich len preto, že je na ne akcia. Už tu možno myslieť na nejakú drobnosť, ktorou by sme urobili radosť manželke, manželovi, deťom a tešiť sa na to, že zasa bude rodina spolu. Možno si zaspievať obľúbenú pieseň, alebo si ju pustiť cez prehrávač. Opäť môže pomôcť Sväté písmo, najmä žalmy, ktoré vyjadrujú všetky ľudské pocity od žiaľu až po jasavú radosť, od opustenosti až po dôveru v Boha, ktorý je stále s nami a všade nás sprevádza. Napríklad 23. žalm „Pán je môj pastier, nič mi nechýba...“. Možno využiť aj nahrávky Liturgie  hodín, podľa času, v ktorom cestujeme domov. V prípade, že cestujeme spoločne, môžeme využiť čas na rozhovor a ten začať alebo ukončiť nejakou piesňou alebo modlitbou. Mnohé rodiny už využívajú možnosť zapojiť sa do modlitby Cirkvi prostredníctvom liturgie hodín, no to je iba jedna z možností. Manželia a rodiny by mali byť v prežívaní Božej prítomnosti na cestách z domu do práce a naspäť do rodiny tvorivé, otvorené Duchu Svätému a jeho vnuknutiam, ako čo najlepšie využiť tento čas, ktorý niekedy iba tak pretečie pomedzi prsty, bez toho, aby nám priniesol niečo dobré. Každá chvíľa je Božím darom a možno ju, ako takú, naplniť až po okraj Božou prítomnosťou, len treba byť tvoriví a niekedy sa o tom porozprávať aj s inými kresťanskými rodinami.

Zamyslite sa osobne nad tým, ako využívate svoj čas cestovania, ako by ste ho mohli plnšie prežiť v spoločenstve s Ježišom Kristom.

Spoločne v rodine sa podeľte o to, čo vám pomáha využívať čas cestovania na zblíženie sa s Bohom a s ľuďmi.

PREČÍTAJTE SI AJ:

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Katolícke manželstvo (1)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Otvoriť sa a zotrvať v láske (2)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Nežime len v súkromí (3)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Keď nemáme čas na modlitbu (4)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Jedno srdce a jedna duša (5)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Dôležité spoločné stolovanie (6)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odpúšťanie v rodine (7)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Vedieť požiadať o odpustenie (8)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Ako vyťažiť z rozdielov (9)