Prakticky od začiatku pontifikátu súčasného pápeža Františka nielen mnohé kresťanské médiá, ale aj cirkevní pozorovatelia, odborníci na kanonické právo a početní veriaci čakali na reformu Rímskej kúrie. Za týmto účelom František krátko po nástupe do úradu rímskeho biskupa zriadil špeciálnu poradnú komisiu kardinálov, ktorej počet členov sa postupne redukoval.

V uplynulých dňoch bola po deväťročnom čakaní zverejnená apoštolská konštitúcia s latinským názvom Praedicate evangelium, čiže „Hlásajte evanjelium“, ktorá túto reformu nastavuje. Stalo sa tak 19. marca na slávnosť sv. Jozefa, patróna univerzálnej cirkvi a zároveň v deň 9. výročia slávnostného uvedenia pápeža Františka do funkcie.

Účinnou sa konštitúcia stane symbolicky na slávnosť Zoslania Ducha Svätého, teda na Turíce, čo v tomto rok bude 5. júna.

Nová konštitúcia nahrádza doposiaľ platnú konštitúciu Dobrý pastier sv. Jána Pavla II. z konca 80. rokov a formálne ustanovuje viaceré doterajšie čiastkové zmeny, ktoré postupne počas rokov František zavádzal do kuriálnych štruktúr, napríklad rozčlenenie Štátneho sekretariátu Svätej stolice do troch sekcií či Dikastéria pre náuku viery do dvoch oddelení.

Reforma obsahuje však aj viacero noviniek

Napríklad už nebude používaný názov „kongregácia“ pre ústredné kuriálne orgány, ale „dikastérium“. Niektoré doterajšie úrady boli zlúčené, prípadne dostali nový názov a vnútornú štruktúru.

Úrad pápežského almužníka bol povýšený na Dikastérium pre charitatívnu službu. Mnohým z úradov budú po novom môcť predsedať aj laici. Podľa dikcie textu sú si Štátny sekretariát Svätej stolice, jednotlivé dikastériá a ďalšie inštitúcie Rímskej kúrie „právne rovné“.

Na prvom mieste v zozname dikastérií nie je Dikastérium pre náuku viery, ako to bolo doteraz v prípade dobre známej Kongregácie pre náuku viery, ale novovytvorené Dikastérium pre evanjelizáciu. To vzniklo spojením doterajšej Kongregácie pre evanjelizáciu národov a Pápežskej rady pre napomáhanie novej evanjelizácie. Význam tohto úradu sa znásobuje aj tým, že mu bude predsedať priamo pápež, za ktorým hierarchicky nasledujú dvaja proprefekti – pre misie a novú evanjelizáciu.

Zaujímavosťou je, že do roku 1968 podobne viedol pápež iný úrad, takzvané Sväté ofícium, najvyšší doktrinálny úrad, ktorý bol po II. vatikánskom koncile nahradený už spomínanou Kongregáciou pre náuku viery.

Na samostatné dikastérium bola povýšená aj doterajšia Pápežská rada pre legislatívne texty. Bez výraznejších zmien zostávajú zachované justičné a ekonomické kuriálne orgány, ďalej Prefektúra Pápežského domu, úrad kamerlenga či Úrad liturgických slávení najvyššieho veľkňaza.

V novej konštitúcii sú akcentované zásady, ktoré predstavujú hlavnú líniu Františkovho pontifikátu, a ktorými sú synodalita, úzka spolupráca Rímskej kúrie s biskupskými konferenciami a starostlivosť o marginalizovaných, utečencov a chudobných.

V preambule konštitúcie je možné sa dočítať, že „Rímska kúria je v službách pápeža, ktorý je ako Petrov nástupca trvalým a viditeľným princípom a základom jednoty biskupov a množstva veriacich. Na základe tohto zväzku je práca Rímskej kúrie v organickom vzťahu aj s kolégiom biskupov a s jednotlivými biskupmi, ako aj s biskupskými konferenciami a ich regionálnymi a kontinentálnymi združeniami, ako aj s východnými hierarchickými štruktúrami, ktoré majú veľký pastoračný význam a vyjadrujú citové a účinné spoločenstvo medzi biskupmi. Rímska kúria sa nestavia medzi pápeža a biskupov, ale stavia sa do služieb oboch podľa spôsobov, ktoré sú vlastné povahe každého z nich.“

Konštitúcia tiež obsahuje niekoľko hlavných princípov a kritérií kuriálnej služby. Sú nimi: služba pápežovmu poslaniu, spoluzodpovednosť v rámci cirkevného spoločenstva, služba poslaniu biskupov, podpora partikulárnych cirkví, ich biskupských konferencií a východných cirkevných štruktúr, spiritualita, osobná integrita, spolupráca medzi jednotlivými úradmi, interdikasteriálne stretnutia, vyjadrovanie katolicity, redukcia úradov a vikariátna povaha Rímskej kúrie, čiže skutočnosť, že Kúria vykonáva svoje činnosti na základe moci, ktorú dostáva od pápeža a činí tak v jeho mene.