Pred vyše polstoročím napísal Gustavo Gutierrez knihu „Teológia oslobodenia“. Vyvolal senzáciu po celom svete. Tento známy peruánsky „kňaz malých ľudí“ a spoluzakladateľ teológie oslobodenia zomrel v utorok vo veku 96 rokov, ako v stredu oznámili dominikáni v Peru na Facebooku.

Gutierrezova kniha „Teologia de la Liberacion“, vydaná v roku 1971, znamenala koniec jednosmerky medzi Európou a zvyškom kresťanského sveta. Prvý raz sa rozvinula výmena a uskutočnila sa vzájomná rozvojová pomoc – pretože na miestnej úrovni vznikla nezávislá prax a teológia.

Jej stredobodom je „možnosť pre chudobných“. Nové na tomto prístupe bolo to, že kresťanská viera rieši tu a teraz, je zameraná na chudobných, obete systémov – bez ohľadu na to, či tieto systémy sú pravicové alebo ľavicové, diktátorské alebo oligarchické. Dôraz sa nekladie na abstraktné náboženské doktríny a idey, ale na snahu obyčajných ľudí v teréne interpretovať svoj život v duchu evanjelia.

Gutierrezova osobná životná cesta po škole sa začala v Európe: študoval medicínu, umenie, filozofiu a psychológiu v Lyone, Leuvene, Ríme a Paríži – a potom aj teológiu, pretože až postupne v ňom dozrela túžba stať sa kňazom. Dominikánom bol len od roku 1999. Vstup do rádu súvisí s problémami, ktoré mu spôsoboval bývalý limský arcibiskup, arcikonzervatívny kardinál Juan Luis Cipriani Thorne z Opus Dei. Pre Gutierreza to bolo jasné: radšej bude chránený rehoľným rádom, ako by mal byť naďalej vydaný na milosť a nemilosť Ciprianimu.

Napriek mnohým hosťujúcim profesúram a približne dvom desiatkam čestných doktorátov po celom svete, vrátane univerzít v Tübingene a Freiburgu, sa Gutierrez opakovane vracal do rodnej Limy, kde žil v chudobných štvrtiach, ktoré vyhovovali jeho skromnému životnému štýlu a kde sa cítil ako doma. Jeho vedecká práca išla ruka v ruke s jeho blízkosťou k obyčajným ľuďom. Rovnako ako bádal, rád bol aj s ľuďmi v slumoch. Podľa neho teológia pochádza „zo srdca Cirkvi“, ale zároveň musí byť vždy „odpoveďou na sociálnu realitu“.

Teologický a vedecký prístup tohto Peruánca mal „reflektovať situáciu chudobných a marginalizovaných, ako aj cirkevnú prax v súlade s realitou a evanjeliom“. To zahŕňalo aj zbedačenie veľkej časti obyvateľstva Latinskej Ameriky. Gutierrez sa týmto problémom zaoberal už na začiatku: „Ako povedať chudobným ‚Boh ťa miluje‘? To je najdôležitejšia otázka pre náš dnešný svet. Nie je možné na ňu odpovedať. Ale súčasťou odpovede je žiť s chudobnými, stať sa jedným z nich.“

Gutierrez si zároveň dokázal priznať vlastné chyby. Takmer 20 rokov po vydaní svojej „Teológie oslobodenia“, ktorá bola v konzervatívnych kruhoch podozrievaná z marxizmu, mal odvahu vydať novú, čiastočne „revidovanú a opravenú“ verziu tohto diela svetovej teologickej literatúry. Kongregácia pre náuku viery v Ríme dlho laborovala nad jeho dielom, ale nakoniec bez výsledku. V neposlednom rade aj preto, že bývalý šéf vatikánskeho úradu, nemecký kardinál Gerhard Ludwig Müller, si veľmi vážil Gutierrezovu prácu medzi tými najchudobnejšími a viedol zaňho v Ríme kampaň.

Pokiaľ ide o históriu jeho vplyvu, tento postavou nízky muž s výraznou, často usmievavou tvárou bol veľkým mužom. Mnohé z toho, čo sa v posledných desaťročiach teologicky myslelo a učilo, má korene v jeho systematickom myslení. V nemecky hovoriacich krajinách sa s Gutierrezom spájala napríklad politická teológia Johanna Baptistu Metza (Münster) a teológia nádeje Jürgena Moltmanna (Tübingen).

Gutierrezovo dielo sa už zapísalo do histórie. Naposledy sa o Gutierreza starali a sprevádzali ho priatelia v komunite v Lime. Dominikáni teraz na Facebooku oznámili, že teológ bude pochovaný v kláštore Santo Domingo v Lime.

Zdroj: https://www.kathpress.at/goto/meldung/2417233/vater-der-befreiungstheologie-gustavo-gutierrez-gestorben