Starý zákon, ako je zostavený dnes, sa začína príbehom o stvorení, aj keď Genezis (Kniha o počiatkoch) nie je najstaršou knihou, ktorá bola napísaná v Biblii. Tieto rozprávania, až po celú jedenástu kapitolu knihy Genezis, tvoria zvláštnu jednotu v Biblii, inšpirovaný pohľad na „pradejiny“ ľudstva až po príchod Abraháma ako historickej postavy. Táto časť používa prvky pochádzajúce z rôznych ľudových rozprávaní o počiatkoch ľudstva, ktoré sú rozšírené po celom Blízkom východe. Pod inšpiráciou Svätého Ducha autori nanovo prerozprávali tieto príbehy, aby odhalili náboženské pravdy o páde a následnej spáse ľudstva. Medzi hlavné príbehy tejto časti patria Adam a Eva, Kain a Ábel, Noe a potopa, Babylonská veža. Vo všetkých týchto príbehoch vidíme, ako Boh opätovne potvrdí svoju lásku k ľudstvu napriek neposlušnosti ľudí.

Veľmi známe príbehy o stvorení (Gn 1, 1 - 3, 24) priťahujú našu predstavivosť a kladú človeku základné otázky. Táto popularita podnietila mnoho ďalších príbehov, akcií a komentárov, ktoré občas nahrádzajú písomné prvky v ľudovej predstavivosti a umení. Najzrejmejším príkladom je zakázané ovocie, ktoré sa zvyčajne opisuje ako jablko, napriek tomu, že Gn 2, 17 ho nazýva jednoducho „ovocie stromu poznania dobra a zla“.

V knihe Genezis je stvorenie rozdelené do šiestich dní. Súčasná veda tvrdí, že vek vesmíru činí niekoľko miliárd rokov, čo mnohých ľudí vedie k vylúčeniu výpočtu knihy Genezis ako detinského a nepresného a dokonca k odstaveniu celej Biblie. Ešte aj dnes zúri veľa kontroverzií o „pravde“ knihy Genezis, pričom niektorí ju odmietajú ako mýtus, iní ju obhajujú prehnane doslovným výkladom. Bohužiaľ, obom pozíciám uniká skutočné posolstvo knihy Genezis, ktoré Svätý Duch zjavil skrze cirkevných otcov a cirkevné koncily.

Pozorné čítanie cyklu o stvorení odhaľuje dva samostatné príbehy. Kapitoly od 1, 1 do 2, 4 opisujú stvorenie vesmíru za šesť dní a odpočinok Boha v siedmy deň, v sobotu. V tomto rozprávaní je ľudstvo posledným stvoreným prvkom, ktorý bol privedený k bytiu. Druhý príbeh sa začína stvorením ľudstva, ktoré reprezentujú Adam a Eva, a oni upadnú do hriechu (od 2, 5 do 3, 24). Biblisti dnes pripisujú tieto dva príbehy odlišným hebrejským kultúrnym tradíciám. Prvá je „kňazská“ elohistická a druhá „jahvistická“, takto nazývané pre odkaz na Boha použitím mena „YHWH“ („Ten, ktorý je“) zjaveného Mojžišovi.

Žiadny z týchto autorov nemal v úmysle napísať historický alebo prírodovedný text v modernom ponímaní, ale skôr odovzdať hlbšie náboženské pravdy o pôvode sveta a ľudstva. Písanie dejín by implikovalo prítomnosť ľudských svedkov, keď existoval jedine Boh. Hebrejskí autori si boli plne vedomí nesmiernosti priepasti, ktorá oddeľuje Boha a človeka, a zaiste nemali v úmysle pokúsiť sa o definitívne vysvetlenie osobitných mechanizmov, ktoré si Boh zvolil.

Prvé rozprávania sa podobajú ostatným mýtom o stvorení, ktoré sú rozšírené v rôznych univerzálnych kultúrach v storočiach pred Kristovým narodením a napriek tomu ich opravujú. Mnohé z týchto pohanských ság opisujú stvorenie ako zápas princípu dobra a svetla s princípom temnoty a chaosu. Keď dobro a poriadok triumfovali, bol zorganizovaný nádherný svet, v ktorom žijeme. Takéto rozprávania môžu prezentovať rôzne sprostredkujúce bytosti, napríklad také, ktoré vnášajú poriadok do preexistujúceho chaosu. Avšak kniha Genezis sa líši od dobových mýtov o stvorení v niekoľkých rozhodujúcich článkoch. Predovšetkým, Boh nebojuje na rovnakej úrovni s mocou zla a temnoty. Naopak, on sám stvorí svoj svet a všetko, čo urobil, bolo dobré. Tento refrén sa opakuje po každej fáze, pokým nevytvorí muža a ženu, ktorých považuje za veľmi dobrých.

Každý prvok identifikovaný v cykle knihy Genezis bol uctievaný niektorými z okolitých národov: slnko, mesiac, niektoré zvieratá. Písmo nám hovorí, že Boh stvoril všetky tieto veci a že nie sú božské. Hovorí nám tiež, že mať falošných bohov znamená, že sa ľudia nakoniec stanú ako oni, a zostanú bez dobra, ktoré by boli mohli dosiahnuť. Sme tu poučovaní o hlbokej a základnej pravde: všetko, čo existuje, má svoj konečný pôvod v Bohu a je ponúkané jeho tvorivou mocou ako skutočné dobro. Aj tak jeho stvorená nádhera je iba matným odrazom nevýslovnej krásy Jedného, ktorý je, zdroj všetkého, čo existuje. Existuje len jeden Boh, a on nemá rovných.