Uplynulé dni boli bohaté na udalosti týkajúce sa kardinálskeho kolégia. Najskôr v nedeľu 1. septembra prekvapil pápež František účastníkov pravidelnej nedeľnej modlitby Anjel Pána na Námestí sv. Petra vo Vatikáne i celý svet, keď informoval o svojom rozhodnutí vymenovať nových kardinálov. Bude ich celkovo trinásť, pričom traja z nich už vzhľadom na svoj vek vyšší než 80 rokov nebudú mať podľa noriem kánonického práva právo voliť nástupcu Svätého otca v prípadnom konkláve. Termín konzistória na kreovanie nových kardinálov ohlásil Svätý Otec na 5. októbra, teda v predvečer biskupskej synody o Amazónii, ktorá sa bude konať v Ríme. Traja z desiatich designovaných kardinálov pracujú v Rímskej kúrii, zvyšní stoja v čele arcidiecéz a diecéz po celom svete. Ako upozornili viacerí komentátori vatikánskeho diania, po novom konzistóriu už bude voličskú časť kardinálskeho kolégia tvoriť nadpolovičná väčšina tých kardinálov, ktorých menoval pápež František.

Zaujímavosťou je, že za kardinála bol minulú nedeľu vymenovaný aj jezuitský kňaz Michael Czerny, súčasný podsekretár Sekcie pre migrantov Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj Svätej stolice. Je pravdepodobné, že páter Czerny, narodivší sa v Brne v roku 1946, bude čoskoro vysvätený za biskupa. Podľa § 1 kánonu 351 Kódexu kanonického práva totiž tí, „ktorí ešte nie sú biskupmi, musia prijať biskupskú konsekráciu“ predtým, než nadobudnú kardinálsku hodnosť.

O dva dni po oznámení doplnenia kolégia kardinálov o nových mužov obletela svet správa o úmrtí donedávna najstaršieho žijúceho kardinála, ktorý tohto roku oslávil 100 rokov. Na večnosť odišiel kardinál José de Jesús Pimiento Rodríguez, emeritný arcibiskup arcidiecézy Manizales v Kolumbii. Kardinálsky titul dostal od pápeža Františka v roku 2015.

Práve zosnulí kardináli

Kardinál Pimiento Rodríguez sa narodil v roku 1919 v kolumbijskom Zapatoca. V 22 rokoch bol vysvätený za kňaza a za biskupa vo svojich 36 rokoch. V roku 1964 sa zúčastnil II. vatikánskeho koncilu ako jeden z koncilových otcov. Zastupoval Kolumbiu na konferenciách latinskoamerických episkopátu v Medelline v roku 1968, v Pueble v roku 1979 a v Santo Domingo v roku 1992. Dvakrát bol zvolený za predsedu Kolumbijskej biskupskej konferencie. Od roku 1975 až do dovŕšenia kánonického veku 75 rokov stál v čele arcidiecézy Manizales.

Iba deň potom, v stredu 4. septembra, zomrel vo veku 96 rokov francúzsky kardinál Roger Marie Élie Etchegaray, jeden z najbližších spolupracovníkov sv. Jána Pavla II. na poli evanjelizácie, podporovania pokoja a spravodlivosti vo svete a ekumenizmu. Narodil sa 25. septembra 1922 v Espelette v baskickej oblasti na juhu Francúzka, v diecéze Bayonne. Bol emeritným predsedom Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj a Pápežskej rady „Cor unum“. V priebehu pontifikátu sv. Jána Pavla II. plnil aj ďalšie významné úlohy, akým bolo organizovanie pamätného medzináboženského stretnutia za pokoj v Assisi v roku 1986. Stál v čele Výboru pre oslavy Veľkého jubilea 2000 v Ríme. Viedol diplomatické misie Svätej stolice v r. 2002 v Jeruzaleme a v r. 2003 v Bagdade. Jeho osobnosť pripomenul pápež František v smútočnom telegrame adresovanom do Kolumbie s tým, že cirkev v ňom stratila „duchovného pastiera, ktorý zasvätil život Bohu a cirkvi, pracujúc odvážne za pokoj a spoločné dobro.“

Verejné výhrady dvoch kardinálov 

Správy z kardinálskeho kolégia pre tento týždeň uzatvára zaujímavá informácia o verejných výhradách, ktoré vyjadrili dvaja už dobre známi kardinál Walter Brandmüller a Raymond Leo Burke. V ten istý deň 28. augusta obaja zaslali osobné listy svojim bratom v kardinálskom kolégiu, ako informovala agentúra Catholic News Agency. V nich vyjadrili svoje obavy ohľadom pracovného dokumentu, tzv. Instrumentum laboris, ktorý je prípravným materiálom pre chystanú biskupskú synodu o Amazonskom regióne. Tá sa uskutoční v dňoch 6. až 27. októbra vo Večnom meste.

Podľa prvého z menovaných kardinálov prípravný dokument „nie je iba v nesúlade s autentickým učením cirkvi, ale dokonca mu priamo odporuje.“ 90-ročný kardinál Brandmüller, dlhoročný profesor cirkevných dejín, má podozrenie, že na synode môže byť spochybnená norma kňazského celibátu. Svojich kolegov, ktorí budú na synode zasadať preto vyzýva, aby využili možnosť opraviť niektoré pozície vyjadrené v prípravnom dokumente blížiacej sa synody, a to v duchu dlhodobého učenia cirkvi.

Kardinál Burke sa vo svojom liste vyjadril, že zdieľa spomínané obavy svojho brata kardinála. Vo svojich vyjadreniach zašiel dokonca tak ďaleko, že sa podľa citovanej agentúry vyjadril, že „znepokojujúce návrhy obsiahnuté v Instrumentum laboris veštia odpadlíctvo od katolíckej viery.“

Obaja spomínaní kardináli patria k dlhotrvajúcim verejným kritikom Svätého otca Františka a publikujú pravidelne rozličné texty, ktoré sú voči nemu kritické.