Počas tohtoročného adventu sme sa pripravovali na Vianoce 2018 s Mons. Jozefom Jarabom zo Spišskej Kapituly. Jeho posledné zamyslenie ponúkame v textovej podobe. 

Milovaná duchovná rodina Rádia Lumen, 

chcem vás všetkých pozdraviť, popriať ešte požehnaný adventný čas v jeho závere.

Celý advent som mal Božiu milosť spolu s vami pripravovať sa na tohoročné Vianočné sviatky zamysleniami v nedele  a duchovnou obnovou v posledné dni.

Spolu s vami som vďačný Pánu Bohu za všetky jeho dobrodenia a milosti, ktoré nám pripravil, ktorými nás obdaroval a ktoré nám ešte čakajú v najbližších dňoch vianočných sviatkov. Vďačný som vám za spoločné modlitby, slávenie Eucharistie i reflexie nad Božím slovom.

Ďakujem aj vedeniu Rádia Lumen za dôveru a priestor, ktorý spolu s technikmi vytvorili preto, aby to bol naozaj „čas milosti a spásy!“ Nech je za všetko oslávený Trojjediný Boh!

Stojíme na prahu vianočných sviatkov. Ak by sme sa chceli pýtať po duchovnom obsahu a tajomstve Vianoc, potom nám pomôže naše Krédo: „On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies!“  Primeraná odpoveď človeka Bohu, ktorý „...mnohokrát hovoril ústami prorokov, ale teraz darom Syna, je viera.   Ježiš Kristus zostáva prítomný v dejinách, vo svojom tele, ktorým je Cirkev, a preto úkon našej viery je súčasne úkonom osobným i cirkevným.
Aj tieto vianočné sviatky tajomstva vteleného Slova potvrdia v živote každého z nás túto pravdu: s vierou a cez dar viery sa stretávame s Kristom, ktorému zverujeme svoj život. Takto vo viere a cez dar viery žili naši otcovia a matky a Ježiš Kristus zostával prítomný v našich životoch.

Snažme sa, aby Vianoce ani v dnešnej spoločnosti nestratili svoj duchovný význam, aby neboli len sviatkami čo sa týka vonkajšieho aspektu, ale aby sa dotkli hĺbky ľudského srdca. Zaiste, všetky vonkajšie znaky Vianoc sú pekné a dôležité – ak nás neodvádzajú od skutočného zmyslu prežívania Vianoc, teda od zmyslu posvätného a kresťanského – aby naša radosť nebola len povrchnou, ale opravdivou a hlbokou.

Vianoce nám pripomínajú Ježišovo narodenie z Panny Márie, keď mnohé liturgické texty adventu, aj dnešné evanjelium o jej návšteve v judských horách u príbuznej Alžbety (Lk 1,39 – 46) nám tento príbeh živo sprostredkujú. A prorok Micheáš (1. čítanie) predpovedá „veľkosť“ vtedy malého Betlehema, lebo z neho vzíde zvrchovaný vládca Izraela.

Vianoce sú udalosťou, ktorej účinok sa vzťahuje na každého z nás.  Snažme sa prežiť Vianoce ako Panna Mária: udalosť zvestovania bola pre ňu udalosťou stretnutia s Bohom: Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa Tvojho slova!, a udalosť navštívenia je jej stretnutím s človekom, Alžbetou. V týchto stretnutiach môžeme nájsť dosť inšpirácie pre naše tohoročné Vianoce.

Je tu ešte jedna vec, ktorej by som rád venoval trochu pozornosti.

Betlehemskú udalosť by sme mali vnímať vo svetle Veľkonočného Tajomstva. Jedno i druhé je totiž súčasťou jediného vykupiteľského diela Kristovho. Vtelenie a narodenie Ježiša nás pozývajú, aby sme svoj pohľad zamerali na jeho smrť a zmŕtvychvstanie. Vianoce i Veľká noc sú sviatkami Vykúpenia. Veľká noc oslavuje Vykúpenie ako víťazstvo na hriechom a smrťou: označuje záverečný moment, keď už sláva Bohočloveka žiari ako svetlo vo dne. Vianoce Vykúpenie slávia ako vstup Boha do dejín, okamih, keď sa stal človekom, aby človeka priviedol späť k Bohu: označujú takpovediac začiatočný moment, ktorý dáva tušiť prvý záblesk svitania.

Avšak presne tak ako svitanie predchádza denný svit a dáva nám tušiť jeho príchod, aj Vianoce ohlasujú kríž a slávu Vzkriesenia. A tak obe časové obdobia, počas ktorých slávime dvojicu veľkých sviatkov  nám môžu pomôcť pochopiť túto skutočnosť. Zatiaľ čo Veľká noc pripadá na počiatok jari, keď slnko začína vyhrávať nad hustým chladom hmly a obnovuje tvár zeme, Vianoce sú na začiatku zimy, keď svetlo a teplo nedokážu prebudiť prírodu zavinutú do prikrývky chladu, pod ktorou pulzuje skrytý život.

A tak, ako ľad zostane neroztopený vo vode, kým trvá noc a vládnu temnoty, ale hneď sa roztopí pod vplyvom slnečného tepla, aj smrť, ktorá vládla až do príchodu Krista, v okamihu, keď sa zjavila milosť Boha Spasiteľa a vyšlo slnko spravodlivosti, „bola pohltená víťazstvom“ (por. 1 Kor 15, 54), pretože nemohla zotrvať v prítomnosti Života. (Homília o Kristovom narodení, 2: PG 31, 1461).  

Vo Vianočných sviatkoch sa stretávame s nežnosťou lásky Boha, ktorý sa sklonil k našej ohraničenosti, k našim slabostiam, k našim hriechom a zostupuje až k nám. Svätý Pavol hovorí, že Ježiš Kristus „hoci má božskú prirodzenosť... zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu a stal sa podobný ľuďom“ (Flp 2, 6-7).

Pozrime sa na Betlehemskú jaskyňu: Boh sa skláňa až k tomu, že ho vložia do jasieľ: je to akoby prelúdium jeho sklonenia sa v hodine utrpenia. Vyvrcholenie dejín lásky medzi Bohom a človekom prechádza skrze jasle v Betleheme a hrob v Jeruzaleme.

Drahí bratia a sestry,

prežime s radosťou Vianoce, ktoré sa blížia.

Prežime tento úžasný moment: Boží Syn sa rodí aj „dnes“, Boh je skutočne blízky každému z nás a chce sa s nami stretnúť, chce nás priviesť k sebe. On je pravým svetlom, ktoré rozptyľuje temnoty, čo zahaľujú náš život a našu ľudskosť. Prežime Narodenie Pána v kontemplácii nekonečnej lásky Boha, ktorý nás pozdvihol k sebe prostredníctvom tajomstva Vtelenia, Utrpenia, Smrti a Zmŕtvychvstania svojho Syna.  Kontemplujme a prežime toto Tajomstvo predovšetkým v Eucharistickom slávení, ktoré je centrom Vianoc; v ňom sa reálne sprítomňuje sám Ježiš, opravdivý chlieb, ktorý zostúpil z neba, skutočný baránok obetovaný pre našu spásu.

V tomto duchu v dare viery sa modlíme:

Bože, z anjelovho zvestovania vieme, že tvoj Syn Ježiš Kristus sa stal človekom; prosíme ťa, vlej nám do duše svoju milosť, aby nás jeho umučenie a kríž priviedli k slávnemu vzkrieseniu.

Prajem vám všetkým, bratia a sestry, duchovnej rodine Rádia Lumen i vašim rodinám, aby ste prežili opravdivo kresťanské Vianoce, aby aj vianočné priania, ktoré si budete vymieňať, boli vyjadrením skutočnej radosti z poznania toho, že Boh je nám nablízku a chce s nami kráčať po ceste života.