Klement mal grécky pôvod. Najskôr intenzívne prežíval všetky kultúrne a náboženské skúsenosti antického pohanstva. Nakoniec však konvertoval na kresťanstvo a svoje rozsiahle filozofické poznatky a obdivuhodnú erudovanosť dal od roku 180 do služby intenzívnemu dielu evanjelizácie okolitého pohanského sveta v egyptskej Alexandrii. Klement zameriaval svoju pozornosť na príslušníkov vyšších a zámožných vrstiev alexandrijskej spoločnosti.

Na tento účel Klement napísal dielo Protreptikos, totiž Výzvu k obráteniu, v ktorej demoluje nosnú konštrukciu pohanstva, ktoré veľmi dobre poznal, pričom jasne prejavuje svoju veľkú znalosť profánnej kultúry.

Pohanom, ktorí sa obrátili na kresťanstvo, a potrebujú presné poučenie o správaní, ktoré si vyžaduje príslušnosť k novej náboženskej skúsenosti, Klement adresuje dielo v troch knihách Paidagogos. Klement v ňom vykladá celú sériu výziev a návodov rozličného druhu, aby učil konvertitov novému štýlu kresťanského života. Dielo Paidagogos obsahuje dôležité správy o živote v tej dobe a ponúka puntičkársku normatívu pre všetky aspekty každodenného života, od jedla až po oblečenie, od kúpeľa až po domáce náradie.

Ale najväčšie úsilie Klement vkladá do diela vo ôsmich knihách, ktoré tvoria Stromata, totiž zmes, súbor článkov (doslova „gobelín“). V tomto diele sú skúmané rozličné náukové, morálne a náboženské problémy, často pomiešane a nie vždy podľa jasného poriadku. Je možné, že ide o poznámky prevzaté z lekcií a nie celkom dobre potriedené na zverejnenie.

Klement sa najskôr venuje problému vzťahov medzi kresťanskom vierou a gréckou kultúrou, z ktorej sa snaží prevziať všetko, čo je len možné.

Pravý kresťanský gnostik

Klement si navrhuje ako podstatný cieľ definovať postavu „pravého kresťanského gnostika“ v protiklade k heretickému gnostikovi, ktorého hodnotí ako falošného a neautentického. 

Podľa Klementa heretický gnosticizmus sa podstatne vyznačuje vrodenou neschopnosťou ísť prostrednou cestou pravej viery medzi protiľahlými excesmi, a to v najrozličnejších oblastiach, ako napríklad sexuálna etika a mučeníctvo.

Gnostik vychádza z predpokladu, že hmota, telo a svet sú zlé skutočnosti, ktoré nemožno vykúpiť, a preto si myslí, že vo svojom morálnom správaní môže oscilovať od foriem rigorózneho asketizmu, ktoré implikujú odsúdenie manželstva a plodenia (enkratický postoj), až po formy otvorenej sexuálnej bezuzdnosti a zvráteného libertinizmu, ktoré sa nedotýkajú osudu duše predurčenej na spásu.

Gnostik si myslí, že môže zaprieť svoju vieru v najvyššej chvíli mučeníctva, pretože pravda sa netýka jeho jazyka, ale jeho duše, alebo že môže prejsť k opačnému extrému fanatického usilovania sa o mučeníctvo, a to s jediným cieľom, totiž krvavým spôsobom sa oslobodiť od tela, ktoré pociťuje ako prekážku, ako nepriateľa, ktorého treba odstrániť a eliminovať.  

Pravoverná pozícia, načrtnutá Klementom v týchto otázkach, spočíva v správnom hodnotení významu sexuálnej aktivity, ktorá je prostredníctvom manželstva ušľachtilo zameraná na plodenie a teda na uchovanie sveta, ktorý je osebe dobrou skutočnosťou, pretože ho stvoril Boh; o mučeníctvo sa netreba usilovať ako o náhradu samovraždy, ale ani nemusíme zbabelo sa mu vyhnúť, keď je potrebné pre verejné vyznanie viery.

Ako vidíme, Klement navrhuje ideál morálnej vyváženosti, ktorý obnovuje antický ideál správnej miery a vnútornej harmónie. V tomto zmysle sa dá povedať, že Klement položil základy kresťanskej kultúry, ktorá je založená na evanjeliovej viere a najlepšom dedičstve klasického myslenia: sme svedkami zrodu kresťanského humanizmu.