V Košiciach vznikli dve nové gréckokatolícke farnosti. Na svojej stránke o tom informovala Košická eparchia. Takto sa počet gréckokatolíckych farností v meste Košice zvýšil na sedem, čím sa numericky stali Košice gréckokatolíckym centrom Strednej Európy.

"Už sme si zvykli, že za posledné roky Vatikán mnohokrát využil veľké cirkevné sviatky kresťanského Východu na zverejnenie rozhodnutí, ktoré sa týkajú života východných katolíckych cirkví. Či už ide o vytvorenie nových biskupstiev, zmeny statusov cirkví alebo o biskupské nominácie. Čosi podobné zažili na sviatok apoštolských kniežat sv. Petra a Pavla aj gréckokatolíci v Košiciach," píše na stránke Daniel Černý. "Našim gréckokatolíkom v nových farnostiach prajeme, aby tieto zmeny boli im na duchovný úžitok a vydávanie svedectva o vzkriesenom Kristovi vo svojich nových farských, ale aj širších komunitách," dodal.

Už pred koncom socializmu boli Košice najväčšou gréckokatolíckou farnosťou vo vtedajšom Česko-Slovensku, čo sa týka počtu veriacich. To viedlo po roku 1989 k postupnému začiatku slúženia sv. liturgií aj na sídliskách či v okolitých dedinách.

Posledných približne 20 rokov fungovali košickí gréckokatolíci v piatich farnostiach. V katedrálnej farnosti Košice – Staré Mesto; vo farnosti Košice – Západ, ktorá pokrýva hlavne veriacich na sídliskách Terasa a KVP; vo farnosti Košice – Furča, slúžiacej gréckokatolíkom na sídlisku Dargovských hrdinov; vo farnosti Košice – Ťahanovce – na rovnomennom sídlisku a vo farnosti Presvätej Bohorodičky Ochrankyne v mestskej časti Košice – Nad jazerom. K týmto piatim farnostiam pribudli dekrétmi podpísanými 29. 6. 2020 dve nové farnosti.

Dekrétom vladyku Cyrila Vasiľa SJ, apoštolského administrátora Košickej eparchie, č. 516/2020, vznikla s účinnosťou od 1. júla 2020 farnosť Košice-Sever s filiálkami: Mestská časť Košice – Sever (hranice územia vymedzené ulicami: Atletická, Bežecká, Cesta pod Hradovou, Cyklistická, Čermeľská cesta, Čermeľské prielohy, Čermeľské údolie, Červený breh, Dobšinského, Ďumbierska, Gerlachovská, Gogoľova, Havlíčkova, Hlinkova, Horolezecká, Hrbová, Huncovská, Hurbanova, Chrastie, Jahodná, Jahodová, Jazdecká, Jedľová, Junácka, Kavečianska cesta, Komenského (od križovatky s Hlinkovou), Končistá, Kostolianska cesta, Lesná, Letecká, Lomnická, Májová, Malinová, Mánesova, Mengusovská, Na stráni, Námestie nádeje, Národná trieda (od križovatky s Hlinkovou), Park Anička, Park mládeže, Pod kaštieľom, Pod šiancom, Pod vlekom, Polianska, Potočná, Slavkovská, Slovenského, Solisková, Suchodolinská, Športová, trbská , Tŕňová, Turistická, Urbánkova, Vihorlatská, Višňová, Vnútorný červený breh, Vodárenská, Vonkajší červený breh, Za štadiónom, Záhradná, Zoborská, Žľaby), Mestská časť Košice – Kavečany a obce Družstevná pri Hornáde, Košická Belá, Košické Hámre, Kysak, Malá Lodina, Obišovce, Opátka, Rolová Huta - Ružín, časť obce Malá Lodina, Sokoľ, Trebejov, Veľká Lodina, Budimír, Beniakovce.

Dekrétom č. 443/2020, s účinnosťou od 1. augusta 2020, vznikla farnosť Košice-Šaca, ktorej hranice sú zhodné s územím mestskej časti Košice – Šaca.

Prvými farármi nových farností sa stali Martin Mati pre Košice – Sever a Marcel Gajdoš pre Košice – Šaca. Súčasne boli upravené jurisdikčné územia okolitých farností, ktorých sa tieto zmeny dotýkali.
 
Z dejín

Z dejín vieme, že východný obrad bol na území mesta prítomný počas mnohých stáročí. Dokonca vieme aj o tom, že Košice boli na konci 18. storočia významným mestom gréckokatolíckeho študentstva. Medzi študentmi boli, ako sa na danú dobu a sociálnu situáciu dalo očakávať, predovšetkým deti kňazov.  A to nielen zo Slovenska, ale aj z historického územia Podkarpatskej Rusi, ba dokonca i dnešného Poľska. Študovali tu aj deti kantorov, ale aj gréckokatolícke deti z nekňazských rodín. Ešte väčšou zaujímavosťou je prítomnosť študentov – mníchov rádu svätého Bazila Veľkého, ľudovo nazývaných baziliáni. Napríklad len v roku 1776 študovali v Košiciach traja. Práve ich prítomnosť na štúdiách v meste totiž so sebou otvára otázku ich ubytovania. Je otázne, či študenti baziliáni mali v Košiciach ubytovanie v seminári, či u nejakých miestnych rehoľníkov, alebo niečo vlastné, kde sa následne dá predpokladať i bohoslužobný život počas akademického roka. To by bolo bezpochyby veľkým impulzom aj pre miestne gréckokatolícke spoločenstvo. Všetky tieto hypotézy však ostávajú len hypotézami, nakoľko nemáme ďalšie pramene k predmetnej tematike.

Koncom 18. a v 19. storočí boli Košice centrom gréckokatolíckej tlače, a to vďaka miestnym podnikom Ellingeriana a tlačiarni Karola Werfera. Svedectvom toho je slávne päťzväzkové dielo J. J. Baziloviča (1742-1821) „Brevis notitia fundationis Teodori Koriathovits“, ktoré vyšlo v tlačiarni rodiny Ellingerovcov v Košiciach v rokoch 1799-1805, rovnako tak ako jeho asketické dielo „Imago Vitae Monasticae“  v roku 1802. V košických tlačiarňach vychádzali navyše aj schematizmy (direktória) tak mukačevského (1836, 1839, 1841), ako aj po svojom vzniku roku 1815 aj prešovského gréckokatolíckeho biskupstva (1836, 1876).

Práve koncom 18. storočia vzniká v Košiciach i vikariát, ktorý sa stal základom dnešného Prešovského gréckokatolíckeho biskupstva. Mohlo by sa zdať, že pre košických gréckokatolíkov to bude koniec, ale nie je tomu tak. Dnes je mesto Košice mestom nielen siedmich gréckokatolíckych farností, ale aj vlastného biskupstva.

Je teda skoro až iróniou, že v 19. storočí bolo mesto Košice filiálkou neďalekej farnosti Zdoba. To však nie je v našich dejinách ojedinelým javom. Pri vzniku prešovského biskupstva boli gréckokatolíci mesta Prešov desiatky rokov oficiálne veriacimi farnosti Ruská Nová Ves. V Bardejove vznikla gréckokatolícka farnosť až na konci 19. storočia a dovtedy všetci veriaci patrili pod neďaleký Rešov. Obdobne Bratislava je ako farnosť ani nie sto ročná. Levoča bola zriadená až počas vojny a farnosti ako Trenčín nemajú ani dvadsať rokov. Bola to však práve potreba reagovať na migráciu obyvateľstva do miest, ktorá viedla k zakladaniu farností v mestách. V dnešnej dobe sa potreba účinnej mestskej pastorácie javí čoraz viac naliehavou. Fenomén pracovnej migrácie je samozrejme omnoho širší a žiadal by si intenzívnu spoluprácu celej gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, a to nielen smerom do slovenských miest, ale aj von, do zahraničia.

Zdroj: Košická eparchia / Daniel Černý