Jeho názov tvoria Ježišove slová: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním” (Mt 11,28).

V Posolstve k 28. svetovému dňu chorých, ktorého text zverejnilo 3. januára vatikánske Tlačové stredisko, pápež František upriamuje pozornosť na Ježiša ako zdroj posily pre chorého človeka a vzor pre zdravotníckych pracovníkov, dobrovoľníkov i celú Cirkev. Zvlášť apeluje na zdravotníkov, aby sa v nijakom prípade nepodvolili praktikám eutanázie, asistovanej samovraždy a útokom proti životu.

„V niektorých prípadoch je pre vás výhrada vo svedomí nevyhnutnou voľbou, aby ste zostali verní svojmu „áno“ životu a ľudskej osobe,“ píše pápež lekárom a zdravotníckym pracovníkom. Vyzýva ich udržať si zmysel pre transcendenciu a povzbudzuje ich k vysokej profesionalite ako najlepšiemu spôsobu služby napĺňania práva človeka na život.

Svoje posolstvo začína pápež František oslovením všetkých:

„Drahí bratia a sestry, Ježišove slová: «Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním» (Mt 11,28) poukazujú na tajomnú cestu milosti, ktorá sa zjavuje ľuďom jednoduchým a poskytuje odpočinok preťaženým a unaveným. Tieto slová sú výrazom solidarity Syna človeka, Ježiša Krista, s trpiacim a sužovaným ľudstvom. Koľko ľudí trpí na tele i na duchu! On volá všetkých, aby prišli k nemu: «Poďte ku mne!» a sľubuje im úľavu a posilu.”

„Ježiš hľadí na zranené ľudstvo. Má oči, ktoré vidia, ktoré si všímajú, pretože hľadia do hĺbky... nikoho nevylučujú... Každého pozýva vstúpiť do jeho života a zakúsiť nežnosť. Prečo v sebe Ježiš Kristus prechováva tieto city?” – kladie si otázku pápež František:

„Pretože sa sám stal slabým, zakúšal ľudské utrpenie a dostal aj posilu od Otca. Skutočne, len ten, kto sám prežíva túto skúsenosť, dokáže potešiť druhého. Závažné formy utrpenia sú rozličné: nevyliečiteľné a chronické choroby, duševné ochorenia, ochorenia vyžadujúce rehabilitáciu alebo paliatívnu starostlivosť, rôzne postihnutia, choroby detské i starecké...

V takýchto okolnostiach sa neraz eviduje nedostatok ľudskosti, a preto sa žiada, aby prístup k pacientovi bol osobný, aby sa k liečbe pripojila aj starostlivosť, pre celostné uzdravenie človeka. V chorobe človek pociťuje ohrozenie nielen svojej fyzickej integrity, ale aj rozmeru vzťahového, intelektuálneho, emocionálneho a duchovného; preto okrem terapie očakáva podporu, starostlivosť, záujem... jedným slovom lásku. Navyše, popri chorom človeka je aj jeho rodina, ktorá trpí a tiež potrebuje potechu a blízkosť.”

Svätý Otec sa vo svojom posolstve ďalej obracia na jednotlivé skupiny zainteresovaných. Oslovuje na prvom mieste samotných chorých:

„Drahí chorí bratia a sestry, vaša choroba vás osobitným spôsobom stavia uprostred tých «unavených a preťažených», ktorí priťahujú Ježišov pohľad a jeho srdce. Odtiaľ prichádza svetlo do vašich chvíľ temnoty a nádej do vašich neútech. (...) V takejto situácii celkom iste potrebujete miesto, kde sa dá načerpať nových síl. Cirkev chce byť vždy väčšmi a vždy lepšie «hostincom» toho Dobrého Samaritána, ktorým je Kristus (porov. Lk 10,34), to znamená domom, kde možno nájsť jeho milosť, prejavujúcu sa v rodinnom vzťahu, pohostinnom prijatí a úľave.”

Po chorých sa ďalej pápež obracia na zdravotníckych pracovníkov:

„Drahí zdravotnícki pracovníci, každý diagnostický, preventívny, terapeutický, výskumný, liečebný či rehabilitačný zásah je zameraný na chorú osobu, kde substantívum „osoba” má vždy prednosť pred adjektívom „chorá”. Nech je preto vaše konanie neustále nasmerované k dôstojnosti a životu človeka, bez akékohokoľvek ústupku voči činom s povahou eutanázie, asistovanej samovraždy alebo vyhasenia života, ani vtedy, keď je stav chroby nezvratný.

Pri hraničnej situácii a aj možnom zlyhaní lekárskej vedy vzhľadom na stále problematickejšie klinické prípady a nepriaznivé diagnózy sa od vás žiada byť otvorenými pre transcendentný rozmer, ktorý vám môže ukázať plný zmysel vašej profesie. Pamätajme, že život je posvätný a patrí Bohu, preto je nenarušiteľný a nedotknuteľný (porov. Inštrukcia Donum vitae, 5; Encyklika Evangelium vitae, 29-53). Život treba prijímať, chrániť, vážiť si ho a slúžiť mu od jeho začiatku až po smrť: dožaduje sa toho rovnako rozum, ako aj viera v Boha, pôvodcu života.

V niektorých prípadoch je pre vás výhrada vo svedomí nevyhnutnou voľbou, aby ste zostali verní svojmu „áno“ životu a ľudskej osobe. V každom prípade vaša profesionalita, oduševňovaná kresťanskou láskou, bude najlepšou formou služby tomu opravdivému právu človeka, akým je právo na život. I vtedy, keď nebudete schopní vyliečiť, budete vždy môcť poskytnúť starostlivosť činmi a procedúrami, ktoré chorému prinesú posilu a úľavu.“

Napokon sa Svätý Otec obracia vo svojom posolstve na dobrovoľníkov:

„Zo srdca ďakujem dobrovoľníkom, ktorí sa venujú službe chorým, v nejednom prípade zachraňujúc nedostatky vo fungovaní systému a odzrkadľujúc skutkami láskavosti a blízkosti podobu Krista - Dobrého Samaritána.

Panne Márii, Uzdraveniu chorých, zverujem všetkých, ktorí nesú bremeno choroby, spolu s ich rodinami, ako aj všetkých zdravotníckych pracovníkov. Všetkých vrúcne uisťujem o svojej blízkosti v modlitbe a zo srdca udeľujem apoštolské požehnanie.“

Posolstvo s podpisom pápeža Františka nesie dátum 3. januára 2020, na Spomienku Najsvätejšieho mena Ježiš.