Celková čiastka
Zostávajúci čas
Vojna na Ukrajine opäť vyniesla do popredia aj morálne a právne otázky týkajúce sa ozbrojených konfliktov. Môže byť vojna spravodlivá a ako sa na ňu pozerá medzinárodné právo? Na tieto otázky sa pokúsili odpovedať hostia relácie Zaostrené. Diskutoval s nimi Ľudovít Malík. Profesor Marek Šmid, ktorý je odborníkom na medzinárodné právo, priblížil, ako sa vyvíjalo medzinárodné právo o vojnových konfliktoch, ktoré v súčasnosti zakazuje akúkoľvek ozbrojenú agresiu. Ako uviedol, ide o kogentnú dispozitívnu normu, v ktorej niet výnimky. „Všetky štáty sveta, ktoré zistia, že bola porušená kogentná norma nejakým iným štátom, majú právo zasiahnuť do toho. A od toho sa dá v medzinárodnom práve odvodzovať to, že napr. môžu aj dodávať zbrane tomu štátu, ktorý je v sebaobrane. Alebo môžu poskytovať svoje ozbrojené sily v prípade rozhodnutia Bezpečnostnej rady. Len, samozrejme, toto rozhodnutie je veľmi problematické vtedy, keď jeden z členov, ktorý má právo veta, je priamo v tom konflikte.“
Katolícka náuka sa na vojnu pozerá vždy ako na zlo a použitie zbraní by nemalo byť na prvom mieste. Ale právo brániť svoj život, či svoj ľud, žiaľ, so sebou prináša aj použitie zbraní. Môžeme teda hovoriť nie o spravodlivej vojne, ale o legitímnej obrane. Hovorí katolícky kňaz Jozef Vadkerti. „Katechizmus katolíckej cirkvi definuje podmienky a hovorí o tom, že škoda spôsobená útočníkom alebo národu, spoločenstvu alebo národu, musí byť trvalá, ťažká a istá. Aby všetky ostatné podmienky ako zabrániť vojne boli vyčerpané alebo sa ukázali neúčinné. Aby bola seriózna podmienka úspechu, čiže jednoducho musí byť jasné, že povedie to k úspechu a aby použitie zbraní nemalo za následok väčšie zlo a neporiadky, ako sa snaží odstrániť.“
Celú reláciu Zaostrené si môžete vypočuť v sobotnej repríze alebo v našom archíve.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram