Pápež František zomrel na Veľkonočný pondelok 21. apríla 2025 vo veku 88 rokov vo svojej rezidencii Casa Santa Marta vo Vatikáne.

O 9.45 hod. kardinál Kevin Farrell, Camerlengo Apoštolskej komory, oznámil úmrtie pápeža Františka z Casa Santa Marta týmito slovami:

"Najdrahší bratia a sestry, s hlbokým zármutkom musím oznámiť smrť nášho Svätého Otca Františka. Dnes ráno o 7.35 hod. sa rímsky biskup František vrátil do domu sv. Celý svoj život zasvätil službe Pánovi a jeho Cirkvi. Učil nás žiť hodnoty evanjelia s vernosťou, odvahou a univerzálnou láskou, najmä v prospech tých najchudobnejších a najodstrčenejších. S nesmiernou vďačnosťou za jeho príklad skutočného učeníka Pána Ježiša odovzdávame dušu pápeža Františka nekonečnej milosrdnej láske jediného a trojjediného Boha."

Pápeža prijali do nemocnice na poliklinike Agostino Gemelli v piatok 14. februára 2025 po tom, ako niekoľko dní trpel zápalom priedušiek. Klinický stav pápeža Františka sa postupne zhoršoval a v utorok 18. februára mu lekári diagnostikovali obojstranný zápal pľúc. Po 38 dňoch v nemocnici sa zosnulý pápež vrátil do svojej vatikánskej rezidencie Casa Santa Marta, aby pokračoval v zotavovaní.

Jorge Mario Bergoglio sa v roku 1957, vo svojich 20 rokoch, podrobil v rodnej Argentíne operácii, pri ktorej mu odstránili časť pľúc, ktoré boli postihnuté ťažkou infekciou dýchacích ciest. S pribúdajúcim vekom pápež často trpel respiračnými ochoreniami, dokonca zrušil plánovanú návštevu Spojených arabských emirátov v novembri 2023 kvôli chrípke a zápalu pľúc.

V apríli 2024 zosnulý pápež František schválil aktualizované vydanie liturgickej knihy pre pápežské pohrebné obrady, ktorou sa bude riadiť pohrebná omša, ktorá ešte nebola oznámená. Druhé vydanie Ordo Exsequiarum Romani Pontificis zavádza niekoľko nových prvkov vrátane toho, ako sa má po smrti zaobchádzať s pápežovými telesnými pozostatkami.

Konštatovanie smrti sa uskutoční v kaplnke, a nie v miestnosti, kde zomrel, a jeho telo sa okamžite uloží do rakvy. Podľa arcibiskupa Diega Ravelliho, majstra apoštolských obradov, zosnulý pápež František žiadal, aby sa pohrebné obrady zjednodušili a zamerali na vyjadrenie viery Cirkvi vo vzkriesené Kristovo telo.

„Obnovený obrad,“ povedal arcibiskup Ravelli, „sa snaží ešte viac zdôrazniť, že pohreb rímskeho pápeža je pohrebom pastiera a Kristovho učeníka, a nie mocnej osoby tohto sveta.“

Profil Jorge Maria Bergoglia, pápeža Františka:

Pápež František sa pred dvanástimi rokmi stal prvou mimoeurópskou hlavou katolíckej cirkvi po viac ako tisícročí a taktiež vôbec prvou pochádzajúcou z Ameriky. Arcibiskup z argentínskeho Buenos Aires 13. marca 2013 na svätopeterskom stolci vystriedal Benedikta XVI. a prijal meno František na počesť svätého Františka z Assisi. Bol v poradí 266. pápežom.

Jorge Mario Bergoglio sa narodil 17. decembra 1936 v Buenos Aires v rodine imigrantov z talianskeho Piemontu. Po skončení chemicko-priemyselnej školy vstúpil do kňazského seminára vo Villa Devoto v Buenos Aires a 11. marca 1958 prešiel do noviciátu Spoločnosti Ježišovej. Počas neho študoval v Čile teológiu a filozofiu, jeho učiteľom bol napríklad Lucio Gera, zakladateľ takzvanej teológie ľudu. 

Bergoglio v roku 1963 po návrate do Buenos Aires zavŕšil štúdium filozofie v Najvyššom kolégiu sv. Jozefa v San Migueli na predmestí Buenos Aires. Rok vyučoval literatúru a psychológiu na Kolégiu Nepoškvrnenej v Santa Fé a potom v roku 1966 na jezuitskom Spasiteľovom kolégiu v Buenos Aires.

Za kňaza ho vysvätili v decembri 1969 a v rokoch 1970 – 1971 pokračoval vo formácii v Španielsku. Po návrate do vlasti zložil 22. apríla 1973 u jezuitov večné sľuby. Pôsobil ako novicmajster vo Villa Varilari v San Migueli a koncom júla 1973 ho zvolili za provinciála argentínskej provincie jezuitov. Túto službu vykonával šesť rokov. V rokoch 1980 - 1986 pôsobil vo funkcii rektora Filozofickej a teologickej fakulty v San Migueli a ako farár vo farnosti Patriarchu svätého Jozefa v San Migueli, sufragánnej diecéze Buenos Aires.

Dizertačnú prácu obhájil v roku 1986 na filozofickom a teologickom kolégiu PTH Sankt Georgen vo Frankfurte nad Mohanom. Predstavení ho následne poslali znovu na jezuitské kolégium v Buenos Aires a potom na seminár do Córdoby, kde pôsobil ako profesor a špirituál.

Pápež Ján Pavol II. ho 20. mája 1992 ustanovil za titulárneho biskupa niekdajšej hispánskej stolice Auca a pomocného biskupa Buenos Aires. Arcibiskupom Buenos Aires sa Jorge Mario Bergoglio stal 28. februára 1998. Za kardinála ho Ján Pavol II. vymenoval 21. februára 2001. Aj v tejto cirkevnej hodnosti si zachoval povesť zástancu chudobných a kritika argentínskych politikov.

Hlavou rímskokatolíckej cirkvi sa stal 13. marca 2013 v jednom z najkratších konkláve v histórii cirkvi. Aj ako pápež presadzoval svoju predstavu cirkvi chudobných a zachoval si neformálne vystupovanie. Bol známy svojou kritikou konzumného spôsobu života i kapitalizmu ako globálneho ekonomického systému. Tiež propagoval ochranu životného prostredia a zápas proti klimatickej zmene. Postoje k týmto problémom prezentoval aj vo svojich encyklikách Laudato Si - O starostlivosti o náš spoločný domov (2015) a Fratelli tutti – O bratstve a sociálnom priateľstve (2020).

V roku 2021 navštívil Slovensko. Počas štvordňovej pastoračnej cesty (12. - 15. septembra) absolvoval stretnutia s najvyššími predstaviteľmi štátu, zástupcami náboženských obcí, ako aj židovskej či rómskej komunity. Navštívil Bratislavu, Košice, Prešov a program jeho cesty vyvrcholil v Šaštíne, kde na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, odslúžil slávnostnú omšu.