Celková čiastka
Zostávajúci čas
Bohu, ktorý sa zjavuje, treba preukazovať poslušnosť viery, ktorou sa človek slobodne celý oddáva Bohu, podriadiac mu plne svoj rozum a vôľu a dobrovoľne prijímajúc jeho zjavenie. Aby sa takáto viera mohla vzbudiť, je potrebná predchádzajúca a pomáhajúca Božia milosť a vnútorná pomoc Ducha Svätého, ktorý by pohol srdce a obrátil ho k Bohu, otvoril duchovný zrak a dal všetkým pocit šťastia zo súhlasu s pravdou a z viery v pravdu. Aby sa však chápanie Zjavenia čoraz väčšmi prehlbovalo, ten istý Duch Svätý ustavične zdokonaľuje vieru svojimi darmi. Dei Verbum 5
Pretože človek celkom závisí na Bohu ako na svojom Stvoriteľovi a Pánovi a stvorený rozum je celkom podriadený nestvorenej Pravde, máme zjavujúcemu Bohu vierou preukazovať úplnú poslušnosť rozumu aj vôle. Katolícka Cirkev vyznáva, že táto viera, ktorá je počiatkom ľudskej spásy, je nadprirodzenou cnosťou, ktorou z vnuknutia a s pomocou Božej milosti veríme, že to, čo Boh zjavil, je pravdivé, nie preto, že sme prenikli svetlom prirodzeného rozumu do vnútornej pravdivosti vecí, ale pre autoritu samého zjavujúceho Boha, ktorý nemôže klamať ani byť klamaný. Viera je podľa svedectva Apoštola základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme (Hebr 11, 1).
Aby však poslušnosť našej viery bola v súlade s rozumom, chcel Boh spojiť vnútornú pomoc Ducha Svätého s vonkajšími znameniami svojho zjavenia, totiž s božskými činmi, predovšetkým zázrakmi a proroctvami, ktoré ‒ pretože zreteľne ukazujú Božiu všemohúcnosť a nekonečné poznanie ‒ sú najistejšími a každému chápaniu primeranými znameniami božského zjavenia. Preto či už Mojžiš a Proroci, tak predovšetkým sám Kristus Pán vykonali mnohé a celkom zjavné zázraky a proroctvá. A o apoštoloch čítame: Oni sa rozišli a všade kázali. Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali (Mk 16, 20). A opäť je napísané: Máme pevnejšie prorocké slovo a vy dobre robíte, že hľadíte naň ako na lampu, ktorá svieti v temnom mieste (2 Pt 1, 19).
A hoci súhlas viery nie je v žiadnom prípade slepým hnutím ducha, nemôže nikto dať evanjeliovému kázaniu súhlas, aký je potrebný na dosiahnutie spásy, bez osvietenia a vnuknutia Ducha Svätého, ktorý dáva všetkým okúsiť slasť zo súhlasu s pravdou a z viery v pravdu (konc. Oranž. II (529), c. 7). Pretože aj keď sa viera ako taká neprejaví láskou, je aj tak darom Božím, a úkon viery je čin smerujúci k spáse, ktorým človek samému Bohu preukazuje slobodnú poslušnosť, keď súhlasí a spolupracuje s jeho milosťou, ktorej by mohol odporovať. Dei Filius kap. 3
Pripomeňme, že...
Dei Filius (slovensky: Boží Syn) je latinský titul jedného z dvoch koncilových dokumentov Prvého vatikánskeho koncilu (1869-1870).
Tento dokument o katolíckej vierouke slúži zvlášť obrane katolíckej viery proti „dobovým omylom“ a definuje aj vzťah medzi vierou a prírodnými vedami pre katolíkov.
Dei Filius bol zverejnený na treťom koncilovom zasadaní 24. apríla 1870 ako constitutio dogmatica (slovensky: dogmatická konštitúcia).
Slovenský preklad konštitúcie Dei Filius nájdete tu.
Slovenský preklad konštitúcie Dei verbum nájdete sa stránke Konferencie biskupov Slovenska. Stačí kliknúť tu.
Ak sa chcete o viere ako patričnej odpovedi na Božie zjavenie z pohľadu Katolíckej cirkvi dozvedieť najviac, preštudujte si Katechizmus Katolíckej cirkvi, paragrafy 142 až 149. Stačí kliknúť tu.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram