Svätý Duch je tretia božská osoba a vychádza z Otca (porov. Jn 15, 26). Toto vychádzanie Svätého Ducha možno vysvetliť prostredníctvom obrazu, pričom použijeme analógiu: Otec je prameň, Syn je prúd, Svätý Duch je voda. Existuje len jeden prameň pre prúd a vodu, len jeden Otec pre Syna i pre Svätého Ducha, ktorý ako voda vyviera z prameňa a naplňuje koryto rieky a prúd. Svätý Duch je božská osoba, ktorej sa vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi. Svätý Duch vychádza z Otca, prebýva v Slove a vyjadruje Slovo.

Svätý Duch je často prirovnávaný k dychu, prostredníctvom ktorého zaznieva slovo. Podľa toho v Najsvätejšej Trojici Otec vyslovuje Slovo (rodí Syna) prostredníctvom Svätého Ducha. „A je to ten [Dych], ktorý sa v momente vyjadrenia stane vysloveným slovom, pričom zjaví v sebe silu slova“ (Ján Damaský, Presný výklad ortodoxnej viery, I, 7: PG 94, 805).

Svätý Duch zjavený vo Svätom písme

Vo Svätom písme má slovo duch (po hebrejsky ruah) spoločný koreň so slovesom dýchať. Znamená dych, vietor, vzduch. Ľudský život je závislý od dýchania, a keď sa dýchanie zastaví, život sa skončí. Nie sme vládcami nad našimi vlastnými životmi – Boh nám dáva život prostredníctvom životodarného Ducha.

Od prvých viet knihy Genezis je „Duch Boží“ obrazom používaným na označovanie živého Boha (Gn 1, 2). V opise stvorenia ľudstva Sväté písmo spomína „dych života“, ktorý Boh „vdýchol do“ človeka, ktorý sa potom stal „živou bytosťou“ (porov. Gn 2, 7). V Starom zákone sa prináša mnoho ďalších obrazov ako príklady, ktoré sa v Novom zákone stanú symbolmi Svätého Ducha: „prúdy živej vody“ (Jn 7, 38), „pomazanie“  (1Jn 2, 20.27), „oheň očisty“ a „ohnivé jazyky“ (Lk 3, 16; Sk 2, 3), „vietor“ (2Kor 1, 22; Ef 1, 13; 4,30), vkladanie rúk (porov. Sk 6, 6; 8, 17-19) a „holubica“ (porov. Mt 3, 16).

Nový Zákon dáva Svätému Duchu rôzne tituly, ktoré zdôrazňujú jeho osobu a božstvo: „Tešiteľ“ (Jn 14, 16), „Duch pravdy“ (Jn 16, 13), „Duch adoptívneho synovstva“ (Rim 8, 15), „Duch Ježiša Krista“ (Flp 1, 19), „Duch Pána“ (2Kor 3, 17), „Duch Boží“ (Rim 15, 19) a „Duch slávy“ (1Pt 4, 14). Tieto tituly ukazujú, že Svätý Duch je Pánom života, a z tohto dôvodu ho označujeme ako „Pána, Darcu života“. Anafora svätého Bazila Veľkého označuje Svätého Ducha ako „oživujúcu silu“, ktorá je „zdrojom posvätenia“ a „prvým plodom večných dobier“.

Kristus poukazuje na jedinečnú misiu Svätého Ducha v dejinách spásy: „Keď príde Utešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo“ (Jn 15, 26-27). Ako Kristus predpovedal, Svätý Duch „naučí vás všetko a pripomenie vám všetko“ (Jn 14, 26), „uvedie vás do plnej pravdy ... a zvestuje vám, čo má prísť“ (Jn 16, 13). On oslávi Syna, lebo zo Synovho vezme a zvestuje to učeníkom“ (porov. Jn 16, 14).

Svätý Duch, ktorý vychádza o Otca

Cirkevní otcovia v náuke o osobe Svätého Ducha zdôrazňovali predovšetkým to, čo odlišuje osobu Svätého Ducha od osôb Otca i Syna, t. j., že Svätý Duch vychádza (po grécky exporeutai) z Otca. V koncilovej zjednotenej podobe vyznávali túto vieru prostredníctvom Symbolu viery: „Verím... v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca.“ O vychádzaní Svätého Ducha svätý Cyril Alexandrijský učí: „Svätý Duch je ten, [ktorý] ... vychádza z Boha Otca skrze Syna a ukazuje nám svoju existenciu v obraze dychu úst.“

Cirkevní otcovia rozlišovali medzi vnútorným životom Najsvätejšej Trojice a zjavením Trojice v stvorení. V Najsvätejšej Trojici Svätý Duch vychádza (po grécky exporeutai) z Otca – jedného a jediného zdroj Najsvätejšej Trojice. Keď cirkevní otcovia hovorili o pôsobení osôb Trojice v stvorení, vyznávali, že Otec posiela Svätého Ducha „skrze Syna“ . Svätý Cyril Alexandrijský, vyznávajúc tú istú vieru, vysvetľoval toto posielanie Svätého Ducha „skrze Syna“ ako fakt, že Svätý Duch „pochádza (po grécky proenai) z Otca i Syna“ . Tento výklad vyzdvihovali aj otcovia Florentského koncilu: „Niektorí hovorili, že Svätý Duch pochádza z Otca i Syna, iní hovorili, že Svätý Duch pochádza z Otca skrze Syna. Všetci sa usilovali, aj keď rôznymi slovami, povedať to isté.“  Tento názor bol vyslovený aj v článkoch Brestskej únie: „Svätý Duch ... vychádza z jedného zdroja, akoby z prameňa, z Otca, skrze Syna.“ 

Zdroj: Christ – our Pascha