I v jedného Pána Ježiša Krista, Syna Božieho, jednorodeného, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi. Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, splodeného nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom.

(Symbol viery)

Ty .... nemáš počiatok, si neviditeľný, neobsiahnuteľný, neopísateľný a nemeniteľný. Tvoj Syn, náš Pán Ježiš Kristus, naša nádej, veľký Boh a Spasiteľ je obrazom tvojej dobroty. Je tvoja verná pečať, obraz. ktorý ťa ukazuje v sebe samom, živé slovo, pravý Boh, predvečná múdrosť, život, svätosť, moc, pravé svetlo.

(Anafora Liturgie sv. Bazila Veľkého)

Boh Otec rodí Syna v slobode a láske. Neviditeľná Otcova láska, z ktorej sa rodí Syn, sa stáva viditeľnou v Synovi: „Otec je neviditeľné [zjavenie] Syna, a Syn je viditeľné [zjavenie] Otca“ (Irenej Lyonský, Proti herézam, IV, 6, 6: PG 7, 989). V tejto láske Otec a Syn sú jedno. Zrodený Syn je zároveň hypostaticky (ako osoba) odlišný od Otca. Otec rodí niekoho iného ako seba, pričom sa úplne zjavuje v Synovi ako iný. 

Syn Boží je „odleskom Otcovej slávy a obrazom Otcovej podstaty“ (Heb 1, 3). Jeho osobné splodenie z Otca je zrodením „svetla zo svetla, pravého Boha z Boha pravého“. Syn Boží „zjavuje v sebe Otca“. Syn Boží je „živé Slovo“ , ktoré je u Boha „od všetkých vekov“ a je Bohom (porov. Jn 1, 1). Tento Syn Boží je „obrazom [Otcovej] dobroty, dokonalou pečaťou [Otcovej] podoby“, „obrazom neviditeľného Boha“ (Kol 1, 15). Preto Syn Boží je zároveň Slovom i obrazom Božím.

Pri Bohozjavení na rieke Jordán sám Otec nazve Ježiša Krista svojím vlastným Synom: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie“ (Mk 1, 11). V Starom zákone je titul syn Boží daný Božiemu ľudu: „Toto hovorí Pán: Izrael je môj prvorodený syn“ (Ex 4, 22). Tento titul je daný aj Mesiášovi, Pomazanému: „Pán mi povedal: Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil. Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy a do vlastníctva celú zem“ (Ž 2, 7-8).

Nový zákon dáva nový význam titulu Syn Boží, keď zdôrazňuje jedinečnosť vzťahu medzi Ježišom Kristom a Bohom Otcom. Sám Kristus rozlišuje medzi svojím vlastným božským synovstvom a naším synovstvom v Bohu: „Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi“ (Jn 20, 17; porov. Jn 1, 18). Otec dosvedčuje výlučnosť Kristovho synovstva v zjavení pri Premenení: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!“ (Lk 9, 35). Evanjelista Ján vyznáva božstvo Božieho Syna: „Prišiel Syn Boží a dal nám schopnosť poznať toho Pravého ...  On je ten Pravý, Boh a večný život“ (1Jn 5, 20).