Vo veku nedožitých 98 rokov v utorok 1. februára zomrel kanadský biskup Remi Joseph De Roo, emeritný biskup Diecézy Victoria. Narodil sa v Swan Lake v kanadskej provincii Manitoba. Získal bakalársky titul z filozofie na Kolégiu sv. Bonifáca, dnes Univerzita v Manitobe. V roku 1952 získal doktorát z teológie na Pápežskej univerzite sv. Tomáša Akvinského v Ríme po obhajobe dizertačnej práce s názvom „Kráľovná vzatá do neba: Vzťah medzi Nanebovzatím a zvrchovanosťou Márie“. Za kňaza bol vysvätený 8. júna 1950 a za biskupa 14. decembra 1962 vo veku necelých 39 rokov, pričom biskupskú konsekráciu prijal z rúk Mons. Mauricea Baudouxa, vtedajšieho arcibiskupa Arcidiecézy Sv. Bonifác v provincii Manitoba. Bol biskupom vo Viktórii v provincii Britská Kolumbia, a to až do svojho odchodu na odpočinok 18. marca 1999.

Mons. De Roo sa zúčastnil všetkých štyroch zasadnutí Druhého vatikánskeho koncilu a bol posledným žijúcim biskupom, ktorý sa aktívne zúčastnil koncilu. Táto skúsenosť ho hlboko zasiahla a hovorieval o sebe ako o „pútnikovi Druhého vatikánskeho koncilu“. Účasť na koncilových zasadaniach opisoval ako cestu objavovania, ktorá radikálne zmenila celý jeho pohľad na realitu a súčasne ako čas eufórie v cirkvi. Jeho smrťou už nežije žiadny priamy účastník koncilu z radov biskupov.

Posolstvá a osobné listy

Minulý týždeň sa však niesol aj v znamení viacerých posolstiev a osobných listov z pera pápeža Františka. Jedným z nich bol jeho list Jolante Szpilarewiczovej, prezidentke Svetovej konferencie sekulárnych inštitútov pri príležitosti 75. výročia promulgácie apoštolskej konštitúcie pápeža Pia XII. Provida Mater Ecclesia z roku 1947.

„Drahá sestra,“ píše pontifik a pokračuje: „teraz by som vám chcel poďakovať za vašu službu a za vaše svedectvo. Chcel by som vás pozvať, najmä v nasledujúcich mesiacoch, aby ste osobitným spôsobom vzývali Ducha Svätého, aby v každom členovi sekulárnych inštitútov obnovil tvorivú a prorockú silu, ktorá z nich urobila taký veľký dar cirkvi pred, ako aj po Druhom vatikánskom koncile. Veľká výzva sa týka vzťahu medzi sekularitou a zasväteným životom, čo sú aspekty, ktoré ste povolaní držať pohromade. ...chcel by som, aby vás charakterizovalo vaše počiatočné proroctvo, najmä krstný charakter, ktorý je typický pre sekulárne laické inštitúty. Inšpirujte sa, milí členovia sekulárnych inštitútov, túžbou žiť »svätú sekularitu«, pretože ste laickou inštitúciou. Ste jednou z najstarších chariziem a cirkev vás bude vždy potrebovať. Ale vaše zasvätenie sa nesmie zamieňať s rehoľným životom. Je to krst, ktorý predstavuje prvú a najradikálnejšiu formu zasvätenia,“ konštatoval pápež František.

Vatikán zároveň zverejnil aj ďalší pápežov list, ktorý adresoval kardinálovi Gianfrancovi Ravasimu, predsedovi Pápežskej rady pre kultúru a koordinátorovi rady pápežských akadémií pri príležitosti ich 25. spoločného stretnutia. V liste sa zameral na postavu talianskeho archeológa Jána Krstiteľa de Rossiho, ktorého 200. výročie narodenia pripadne na 23. februára tohto roku.

Ako píše pápež, „porovnávacím štúdiom dokumentárnych prameňov objavil de Rossi množstvo hrobov rímskych mučeníkov a spolu so spolupracovníkmi a mladými učencami oživil kult, ktorý im bol adresovaný. (...) Obdivujeme mimoriadne nasadenie de Rossiho ako neúnavného učenca, ktorý položil základy vednej disciplíny, kresťanskej archeológie, dodnes prítomnej na mnohých univerzitách,“ napísal vo svojom liste kardinálovi Ravasimu Svätý otec.

Tento týždeň sa rímsky biskup v Klementínskej sále Apoštolského paláca osobne prihovoril vedeniu a zamestnancom Úradu zodpovedného za verejnú bezpečnosť vo Vatikáne. „Toto naše tradičné stretnutie (...) je pre mňa dobrou príležitosťou na vyjadrenie mojej úcty a uznania. V týchto mesiacoch, poznačených pandémiou, ste dokázali dobre prispôsobiť svoju prácu, skĺbiť zdravotné predpisy a normy verejného poriadku s potrebami pútnikov. Je to vďaka vašej profesionalite, že život okolo týchto posvätných miest a vo Vatikáne pokračuje pokojne. Toto je ovocie vašej práce: ďakujem. (...) Je to značne chúlostivá úloha, ktorú vykonávate usilovne a starostlivo, snažiac sa byť trpezliví a ochotní aj v tých najzložitejších situáciách,“ vyjadril svoju vďačnosť pápež František.