Koncom minulého týždňa pápež František pomerne nečakane rozšíril rád najvyšších členov kolégia kardinálov, teda rád tzv. „kardinálov biskupov“. Jeho členmi sa stali 78-ročný kardinál Beniamino Stella, prefekt Kongregácie pre klérus, a 62-ročný kardinál Luis Antonio Tagle, prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Ich povýšenie, ktoré oznámil Vatikán 1. mája, znamená, že počet členov tejto časti kardinálskeho zboru sa rozšíril na 14 kardinálov.

Najdôležitejšou úlohou kardinálov z rádu biskupov je zvoliť spomedzi seba dekana kolégia kardinálov. Práve to sa stalo relatívne nedávno, v januári tohto roku, keď po rezignácii 92-ročného kardinála Angela Sodana z funkcie dekana kardinálskeho zboru František zmenil normy tak, aby bol dekan zvolený na päťročné funkčné obdobie s možnosťou jedného predĺženia. V januári teda zvolili kardinálni biskupi za Sodanovho nástupcu 86-ročného talianskeho kardinála Jána Krstiteľa Re, pričom prodekanom sa stal argentínsky kardinál Leonardo Sandri, 76-ročný prefekt Kongregácie pre východné cirkvi.

Pripomeňme, že podľa kanonického práva má kolégium kardinálov tri stupne: rád biskupov, rád kňazov a rád diakonov. Tieto hodnosti sa neodvíjajú od reálneho stupňa kňazského svätenia držiteľa kardinálskeho titulu. Platí totiž, že každý kardinál by pri svojom kreovaní mal byť biskupom. Výnimku z tohto pravidla v podobe dišpenzu môže udeliť iba pápež. Jedným z takýchto prípadov je napríklad 96-ročný jezuita, kardinál Albert Vanhoye, ktorého za kardinála vymenoval v roku 2006 Benedikt XVI. Tento kardinál, bývalý rektor Pápežského biblického inštitútu, nikdy neprijal biskupské svätenie. Bez ohľadu na to však od roku 2016 patrí do rádu kardinálov – kňazov.

Momentálne je v ráde kardinálov – biskupov už spomínaných 14 mužov, v nižšom ráde kardinálov – kňazov spolu 174 mužov a v najnižšom ráde kardinálov – diakonov dohromady 35 osôb. V tomto poslednom ráde sa nachádzajú väčšinou kuriálni kardináli. Prvým medzi rovnými je v tomto ráde tzv. kardinál protodiakon, ktorým je aktuálne 87-ročný taliansky kardinál Renato Raffaele Martino. Je to práve protodiakon, ktorý má právo oznámiť svetu meno nového pápeža po jeho zvolení v konkláve. Každý kardinál v diakonskom ráde môže byť po desiatich rokoch povýšený do rádu kňazov, pričom mu väčšinou zostane pridelený jeho titulárny rímsky chrám, ktorý získal ako kardinál – diakon. Každý kardinál má totiž v Ríme svoj titulárny chrám, keďže je súčasťou rímskeho kléru a zdôrazňuje sa tým aj symbolické puto s rímskym biskupom, teda s pápežom.

Znepokojenie nad opatreniami na zastavenie koronavírusu

A kardinálov, presnejšie iba niektorých, sa týka aj ďalšia správa, ktorá zahýbala svetovými médiami sústreďujúcimi sa na dianie v Cirkvi. Zverejnená bola totiž výzva Cirkvi a celému svetu, v ktorom signatári – poprední predstavitelia katolíckeho kléru vrátane štyroch kardinálov – vyjadrili znepokojenie nad vykonávaním opatrení na zastavenie pandémie koronavírusu a zdôraznili „neodňateľné práva občanov a ich základné slobody“. Uvádza sa tam, že reakcie vlád na pandémiu sú prehnané za tým účelom, aby podporili rozsiahlu sociálnu paniku a zníženie osobnej slobody ako prípravy na „vytvorenie jednej svetovej vlády mimo akejkoľvek kontroly“.

Dokument pripravil bývalý apoštolský nuncius v USA, arcibiskup Carlo Maria Viganò, ktorý je už niekoľko rokov veľmi významným vnútrocirkevným kritikom pápeža Františka. Zverejnený bol na webovej stránke organizácie, ktorá sa latinsky nazýva Veritas liberabit vos (čiže: Pravda vás oslobodí), čo je citát z Jánovho evanjelia. Nie je známe, kto stránku vytvoril. Následne text prevzali viaceré katolícke tlačové agentúry. Pod výzvou sú okrem arcibiskupa Vigana podpísaní aj kardináli Robert Sarah, prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, Gerhard Ludwig Müller, emeritný prefekt Kongregácie pre náuku viery, Jozef Zen Ze-Kiun, emeritný biskup Hongkongu a Janis Pujats, emeritný arcibiskup lotyšskej Rigy. Okrem nich medzi signatárov patrí aj niekoľko ďalších biskupov a arcibiskupov z celého sveta, niekoľko žurnalistov, vedcov a právnikov.

Dokument vyvolal značný rozruch v katolíckych médiách. Pár hodín po jeho uverejnení spomínaný kardinál Sarah, ktorý tam je uvedený ako jeden zo signatárov, uviedol, že výzvu nepodpísal. Vo svojom tweete, ktorým dokument komentoval, doslova uviedol: „Osobne zdieľam niektoré otázky alebo obavy týkajúce sa obmedzení základných slobôd, túto petíciu som však nepodpísal.“