V tomto týždni sa znížil počet členov kardinálskeho kolégia v dôsledku úmrtia 87-ročného Antoniosa Naguiba, emeritného koptského patriarchu Alexandrie, ktorý zomrel v pondelok 28. marca v nemocnici v Káhire. V kardinálskom zbore bol jediným z Egypta. Za kňaza bol vysvätený v roku 1960 a o 17 rokov neskôr sa stal biskupom. Za koptského patriarchu Alexandrie bol zvolený v roku 2006, pričom o štyri roky neskôr ho Benedikt XVI. kreoval za kardinála. Ako býva zvykom, pontifik adresoval svoj sústrastný telegram súčasnému koptskému patriarchovi Alexandrie Ibrahimovi Isaacovi Sidrakovi, v ktorom vyjadril svoju blízkosť tamojšej cirkvi. Citujúc biskupské motto zosnulého kardinála „Veritas-Caritas“, čiže „Pravda-Láska“, pápež František poukázal na jeho príklad horlivého duchovného pastiera. Po smrti kardinála Naguiba má kardinálsky zbor aktuálne 211 členov, z ktorých 119 je voličov, teda kardinálov mladších než 80 rokov.

O identite katolíckej školy

Okrem zverejnenia pápežovho sústrastného telegramu bola v týchto dňoch publikovaná aj nová inštrukcia Kongregácie pre katolícku výchovu s názvom „Identita katolíckej školy pre kultúru dialóg“. Dokument pozostávajúci z 97 bodov spoločne podpísali 25. januára 2022 prefekt kongregácie kardinál Giuseppe Versaldi a jej sekretár, arcibiskup Angelo Vincenzo Zani.

Text bol v rôznych svetových jazykoch publikovaný až tento týždeň. Uvádza sa v ňom, že „katolícka škola žije v toku ľudských dejín. Preto je neustále vyzývaná, aby sledovala jeho vývoj s cieľom ponúknuť vzdelávacie služby zodpovedajúce súčasnej dobe. Svedectvo katolíckych vzdelávacích inštitúcií ukazuje z ich strany veľkú ústretovosť k rôznorodosti spoločensko-kultúrnych situácií a pripravenosť osvojiť si nové vyučovacie metódy pri zachovaní vernosti vlastnej identite. Identitou sa rozumie jej odkaz na kresťanskú koncepciu života,“ píše sa v dokumente, ktorý pokračuje slovami: „Pre katolícku školu je veľkou zodpovednosťou vydávať svedectvo. (...) Ďalšou výchovnou zložkou školy sú okrem svedectva taktiež vedomosti. Škola má dôležitú úlohu privádzať ľudí do kontaktu s bohatým kultúrnym a vedeckým dedičstvom, pripravovať ich na profesionálny život a podporovať vzájomné porozumenie. Zoči-voči neustálym technologickým transformáciám a všadeprítomnosti digitálnej kultúry je preto potrebné, aby profesionálna odbornosť bola počas života vybavená stále novšími zručnosťami, aby mohla reagovať na potreby doby bez toho, aby sa vytratila syntéza medzi vierou a kultúrou a životom.“

Spomenutá korekcia

V inom nedávnom vydanom dokumente, apoštolskej konštitúcii Praedicate evangelium uverejnenej 19. marca, musel Vatikán opravovať na oficiálnom webe jednu chybne uvedenú pasáž. Tesne po jej publikovaní totiž článok 93 hovoril o tom, že Dikastérium pre Boží kult a disciplínu sviatostí „sa zaoberá reguláciou a disciplínou posvätnej liturgie, pokiaľ ide o mimoriadnu formu rímskeho obradu“. Predstaviteľ Vatikánu na tlačovej konferencii novinárom ozrejmil, že táto časť konštitúcie bola napísaná pred zverejnením motu proprio Traditionis custodes, pápežovho vlaňajšieho dokumentu, ktorý obmedzuje tzv. tridentské latinské omše a povedal, že ide o „preklep, ktorý by sa mal opraviť“.

Už opravený paragraf teraz znie takto: „Dikastérium sa zaoberá reguláciou a disciplínou posvätnej liturgie s ohľadom na používanie – udeľované podľa stanovených noriem – liturgických kníh pred reformou Druhého vatikánskeho koncilu.“ V Traditionis custodes a „responsa“, ktorá nasledovala, pápež František uviedol, že takzvaná tridentská svätá omša by sa už nemala považovať za „mimoriadnu formu“ rímskeho obradu, čo bol termín, ktorý zaviedol jeho predchodca Benedikt XVI. v motu proprio Summorum Pontificum, teda v dokumente z roku 2007 umožňujúcom slávenie latinských omší v predkoncilovom rímskom obrade.