Vatikán

V práve sa končiacom týždni, konkrétne 28. mája, uplynulo rovných 40 rokov od chvíle, kedy Joseph Ratzinger prijal svoju biskupskú konsekráciu. Vo veku 50 rokov sa tak stal arcibiskupom Mníchova a Freisingu. Jeho hlavným svätiteľom bol biskup Joseph Stangl, vtedajšia hlava diecézy Würzburg. Ani nie o mesiac na to ho dnes už blahoslavený Pavol VI. kreoval na kardinála.

A kardinálskou témou je aj druhá významná správa uplynulého týždňa. V stredu totiž vo veku 84 rokov odišiel na večnosť po ťažkej chorobe kardinál Ľubomyr Huzar, emeritný kyjevsko-haličský vyšší arcibiskup Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi. Kardinál Huzar bol členom spoločenstva ukrajinských studitských mníchov a v čele tamojšej gréckokatolíckej cirkvi stál v období rokov 2001 až 2011. Pápež František, ako býva zvykom, zaslal pri tejto príležitosti svoj sústrastný telegram, ktorý adresoval aktuálnemu vyššiemu arcibiskupovi Kyjeva-Haliče Svjatoslavovi Ševčukovi.

V ňom uviedol: „Pamätám na jeho húževnatú vernosť Kristovi, bez ohľadu na obmedzovania a prenasledovania namierené proti cirkvi, ako aj na jeho plodnú apoštolskú aktivitu pri organizovaní gréckokatolíckych veriacich pochádzajúcich z rodín násilne vyhnaných zo západnej Ukrajiny, ako aj jeho úsilie nachádzať vždy nové cesty pre dialóg a spoluprácu s pravoslávnymi cirkvami.“

Pohreb zosnulého kardinála je naplánovaný na nedeľu 4. júna v Kyjeve, kde budú jeho telesné pozostatky hneď v nasledujúci deň pochované do krypty Patriarchálneho chrámu Kristovho vzkriesenia. Pohrebu bude predchádzať trojdňová posledná rozlúčka v kardinálovom rodnom Ľvove. Po jeho úmrtí je aktuálny počet kardinálov bez aktívneho voličského práva 105.

Aj ďalšia správa sa týka kardinála, konkrétne toho, ktorý sa ešte zatiaľ kardinálom oficiálne nestal. Odo dňa, keď pápež František oznámil svoje rozhodnutie vymenovať čoskoro nových členov kardinálskeho kolégia, uplynul len krátky čas. Napriek tomu sa už objavilo obvinenie jedného z menovaných, Mons. Jeana Zerba, arcibiskupa malijského Bamaka, ohľadom údajnej sprenevery 12 miliónov eur. Informáciu priniesol francúzsky denník Le Monde, ktorý vychádzal z dokumentov z roku 2002. Mons. Zerbo a dvaja ďalší malijskí klerici boli obvinení, že spreneverili cirkevné fondy a finančné prostriedky preniesli na bankové konto vo Švajčiarsku.

Článok francúzskych novín dokonca spomína konkrétne dátumy, mená a čísla niekoľkých účtov, ktoré sú vedené na Malijskú biskupskú konferenciu. V čase, keď sa mal skutok stať, bol Mons. Zerbo ekonomickým manažérom tamojšej biskupskej konferencie. Malijská cirkev už reagovala na tieto obvinenia. Poskytla zároveň vlastnú interpretáciu a článok z Le Monde označila za „tendenčný“, pričom poukázala na zhodu časových okolností, keďže text vyšiel len krátko po tom, čo bolo oznámené, že tamojšia cirkev dostane svojho prvého kardinála v dejinách.

Článok má podľa oficiálneho vyjadrenia tamojšej partikulárnej cirkvi zničiť dobrý obraz cirkvi a pokúsiť sa ju destabilizovať. Táto africká krajina sa v rokoch 2012 až 2015 zmietala v občianskej vojne, pričom blízko jej hraníc operujú skupiny teroristickej organizácie Al Kájda. Bamakský arcibiskup bol spolu s celou tamojšou cirkvou považovaný za mediátora náročného procesu zmierenia a zohrával aktívnu úlohu v mierových rokovaniach. „Biskupská konferencia Mali operuje v úplnej transparentnosti v službách cirkvi a mieru,“ uvádza sa v oficiálnom vyhlásení vydanom k zverejneným obvineniam namiereným proti designovanému kardinálovi.

Okrem týchto spomínaných nepríjemných a smutných správ prišli z Vatikánu aj pozitívnejšie informácie. Týkajú sa najmä personálnych otázok. František totož posledný májový deň vymenoval nového predsedu Medzinárodnej pápežskej mariánskej akadémie. Stal sa ním páter Stefano Cecchin z rehole františkánov. Z tej istej rehole pochádza aj nový sekretár akadémie, ktorým sa stal páter Bogusz Stanisłav Matula. Táto pápežská akadémia bola ustanovená koncom apríla roku 1946 s cieľom napomáhať vedecké a historicko-kritické skúmanie osoby Panny Márie, ako aj napomáhať šírenie mariánskej úcty. Za týmto účelom uskutočňuje akadémia medzinárodné mariologické kongresy a vydáva aj príslušné publikácie. Titul „pápežská“ nesie od roku 1959 z rozhodnutia sv. Jána XXIII., ktorý o tom rozhodol svojím motu proprio Maiora in Dies.

V apríli 2012 bola zlúčená so zrušenou Pápežskou akadémiou Nepoškvreného počatia. Počet jej riadnych členov nesmie presiahnuť 80, pričom aspoň 10 z nich musí trvalo žiť v Ríme alebo Laziu. Okrem tohto menovania Svätý otec rozhodol o vymenovaní sekretára Dikastéria pre laikov, rodinu a život. Stal sa ním páter Alexandre Awi Mello, národný riaditeľ Schönstattského hnutia v Brazílii. Na čele spomínaného úradu Svätej stolice od augusta 2016 stojí kardinál Kevin Joseph Farrell. Ako ďalšie významné menovanie možno nepochybne vnímať pápežovo rozhodnutie zaradiť Mons. Pierbattista Pizzaballu, titulárneho arcibiskupa Verbe, ktorý je apoštolským administrátorom sede vacante Jeruzalemského latinského patriarchátu, za nového člena Kongregácie pre východné cirkvi.