Uplynulý týždeň sa vo Vatikáne niesol v znamení viacerých posolstiev a prejavov pápeža Františka na niekoľkých špeciálnych audienciách poskytnutých rozličným skupinám pútnikov.

Prvé zo zverejnených posolstiev je zamerané na druhý Svetový deň starých rodičov a starých ľudí, ktorý bude 24. júla. Jeho mottom sú slová 92. žalmu „Ešte aj v starobe budú prinášať ovocie, úrodní budú a plní sviežosti.“

V texte určenom primárne starším osobám pápež píše, že „staroba je obdobím života, ktoré nie je ľahké pochopiť dokonca ani pre tých z nás, ktorí ho už zažívajú. Aj keď to časom príde, na starobu nás nikto nepripraví a občas sa zdá, že nás zaskočí. Vyspelejšie spoločnosti vynakladajú veľké sumy na túto etapu života bez toho, aby to ľuďom skutočne pomohli pochopiť a oceniť; ponúkajú plány zdravotnej starostlivosti starším ľuďom, ale nie plány na plnohodnotné prežitie tohto veku. (...) Staroba nie je časom na vzdávanie sa a spúšťanie plachiet, ale obdobím pretrvávajúcej plodnosti: čaká nás nové poslanie a ponúka nám pohľad do budúcnosti,“ povzbudzuje pontifik všetky osoby vyššieho veku.

Druhé zverejnené posolstvo bolo napísané pri príležitosti 108. Svetového dňa migrantov a utečencov, ktoré pripadá tento rok na 25. september. Aj motto tohto textu je prevzaté z Biblie, konkrétne z 13. kapitoly Listu Hebrejom. Slová tohto verša znejú: „Lebo tu nemáme trvalé mesto, ale hľadáme budúce.“

V posolstve pontifik zdôrazňuje, že „Boží plán je v podstate inkluzívny a dáva prednosť tým, ktorí žijú na existenčných perifériách. Medzi nimi je veľa migrantov a utečencov, vysídlených osôb a obetí obchodovania s ľuďmi. Božie kráľovstvo sa má budovať s nimi, pretože bez nich by to nebolo kráľovstvo, aké si Boh želá.“ Ako ďalej zdôrazňuje, „budovanie budúcnosti s migrantmi a utečencami znamená aj uznanie a ocenenie toho, ako veľmi môže každý z nich prispieť k procesu výstavby. Je pekné vidieť, ako sa tento prístup k migrácii odráža v prorockej vízii proroka Izaiáša, ktorý cudzincov nepovažuje za útočníkov alebo ničiteľov, ale ochotných robotníkov, ktorí prestavujú hradby nového Jeruzalema. Toho Jeruzalema, ktorého brány sú otvorené všetkým národom.“

Okrem zverejnených posolstiev pápež tento týždeň pozdravil aj účastníkov viacerých špecializovaných audiencií. Jednou z nich bolo druhé zhromaždenie pôrodníkov. Tomu svoj pozdrav adresoval pápež na diaľku. V ňom upozornil, že „na Západe jestvuje existenciálna periféria, nenápadná, ktorú si človek hneď nevšimne. Ide o ženy a mužov, ktorí túžia mať dieťa, no nedarí sa im to. Mnohým mladým sa nedarí realizovať ich sen o založení rodiny. A tak znížia latku svojej túžby a uspokoja sa s priemernými náhradami, akými sú podnikanie, auto či cestovanie,... (...) Toto je nová chudoba, ktorá ma znepokojuje,“ uviedol v pozdrave pápež.

Druhým prejavom, predneseným tentokrát už za osobnej prítomnosti hlavy cirkvi, bol príhovor účastníkom a účastníčkam medzinárodného kongresu morálnej teológie, ktorý zastrešila Pápežská gregoriánska univerzita a Pápežský inštitút pre manželské vedy sv. Jána Pavla II. V ňom pontifik osobitným spôsobom pripomenul „potrebu interdisciplinárnosti a transdisciplinárnosti v rámci teológie samotnej, ako aj medzi teológiou, humanitnými vedami a filozofiou.“ Táto metóda môže podľa neho „podporiť prehĺbenie teologických úvah o manželstve a rodine. (...) V skutočnosti by rôzne teologické prístupy nemali byť jednoducho postavené vedľa seba, ale mali by viesť k dialógu, aby sa navzájom učili symfonickým a zborovým spôsobom v službe jedinému veľkému cieľu zhrnutému v nasledujúcej otázke: Ako kresťanské rodiny môže dnes v radosti a úsilí manželskej, synovskej a bratskej lásky svedčiť o dobrej zvesti evanjelia Ježiša Krista?“