Svätorečenie Pavla VI. (na obrázku) je predo dvermi.

Veľmi prekvapujúco oznámil pápež František minulú nedeľu, na Slávnosť zoslania Ducha Svätého, že v riadnom konzistóriu, ktoré sa bude konať na Slávnosť apoštolských kniežat sv. Petra a Pavla, teda 29. júna tohto roku, kreuje na kardinálov 14 mužov, ktorí tým rozšíria rady kardinálskeho zboru. Traja z nich budú starší než 80 rokov, čo znamená, že nebudú mať právo voliť v prípadnom konkláve. Priemerní vek nových kardinálov – nevoličov je takmer 83 rokov, zvyšní jedenásti, ktorí budú mať právo voliť, majú v priemere skoro 69 rokov. Medzi novými kardinálmi bude niekoľko prelátov Rímskej kúrie, ako napríklad Mons. Luis Ladaria Ferrer, prefekt Kongregácie pre náuku viery, Mons. substitút pre všeobecné záležitosti Štátneho sekretariátu a osobitný delegát pri Zvrchovanom ráde Maltézskych rytierov, Mons. Angelo De Donatis, generálny vikár Rímskej diecézy či Mons. Konrad Krajewski, ktorý zastáva v Kúrii post pápežského almužníka. Z geografického hľadiska je súbor nedávno ohlásených budúcich kardinálov tiež pestrý. Pochádzajú totiž z krajín ako napríklad Madagaskar, Pakistan, Japonsko, Taliansko, Mexiko, Poľsko či Bolívia. „Modlime sa za nových kardinálov, aby mi po potvrdení ich priľnutia ku Kristovi, milosrdnému a vernému veľkňazovi, pomáhali v mojej službe biskupa Ríma pre dobro celého veriaceho Svätého Božieho ľudu“, povedal Svätý otec pri modlitbe Raduj sa, nebies Kráľovná minulú nedeľu, kedy mená nových členov kardinálskeho kolégia zverejnil. Po tom, čo sa stanú jeho súčasťou, bude celkový počet kardinálov – voličov 125, čím sa dočasne mierne presiahne zaužívaná hranica 120 voličov.

Pôjde v poradí už o piate konzistórium spojené s menovaním nových kardinálov, ktoré zvolala súčasná hlava cirkvi. Okrem roku svojho zvolenia do čela univerzálnej cirkvi, teda roku 2013, realizoval súčasný pontifik takéto menovacie konzistórium zatiaľ každý rok. Spomedzi kardinálov – voličov je „služobne“ najstarší kardinál Vinko Puljić, arcibiskup z Bosny a Hercegoviny, ktorého sv. Ján Pavol II. kreoval ešte v roku 1994. Medzi kardinálmi – nevoličmi je služobne najstarším kardinál Roger Etchegaray, ktorý bol menovaný taktiež sv. Jánom Pavlom II., ale ešte v konzistóriu v júni 1979, pričom je už posledným žijúcim kardinálom kreovaným v tom roku. Najstarším, 99-ročným členom zboru kardinálov je aktuálne José de Jesús Pimiento Rodriguez, emeritný arcibiskup z Kolumbie. Jediný slovenský kardinál, Jozef Tomko, je aktuálne siedmym najstarším členom kardinálskeho kolégia.

Kanonizácia Pavla VI.

Okrem ohláseného menovania nových kardinálov pápež František rozhodol nedávno aj to kanonizácii jedného zo svojich predchodcov v úrade rímskeho biskupa. Konkrétne ide o blahoslaveného Pavla VI., ktorý bude svätorečený v Ríme 14. októbra, a to v čase zasadania Synody biskupov o mladých. Okrem neho budú za svätých vyhlásení taktiež arcibiskup San Salvadoru Óscar Arnulf Romero Galdámez, Francesco Spinelli, diecézny kňaz a zakladateľ inštitútu Sestier adorácie Najsvätejšej sviatosti, Vincenzo Romano, diecézny kňaz žijúci na prelome 18. a 19. storočia, Maria Katharina Kasperová, panna a zakladateľka inštitútu Chudobných sestier Ježiša Krista a zároveň aj Nazaria Ignazia de Santa Teresa, panna a zakladateľka kongregácie Sestier Misioneras Cruzadas de la Iglesia.

Prevezenie relikvií Jána XXIII.

So svätými súvisí aj nedávny dočasný prevoz ostatkov sv. pápeža Jána XXIII. z Baziliky sv. Petra vo Vatikáne do Diecézy Bergamo, teda oblasti, odkiaľ svätec pochádzal. Sklenená rakva s relikviami sa naspäť do Ríma vráti začiatkom júna. Príležitosťou na túto akciu a s ňou spojenú púť je 60. výročie zvolenia Jána XXIII. za pápeža, 55. výročie jeho smrti 3. júna 1963 a tiež výročie podpísania a publikovania jeho sociálnej encykliky Pacem in terris. Je to len po druhý raz v dejinách, čo pozostatky nejakého svätého pápeža opúšťajú svätopeterskú baziliku. Po prvý raz sa tak stalo v roku 1959, keď urna sv. Pia X. putovala na jeden mesiac do Benátok, a to práve na základe rozhodnutia pápeža Jána XXIII.