Pápež na návšteve v Čile. Foto: istitutoeuroarabo.it

Dňa 8. apríla podpísal pápež František list biskupom Čile, ktorý bol zverejnený tento týždeň. Zaoberá sa v ňom súvislosťami výsledkov misie jeho vyslancov, ktorí skúmali prípady zneužívania vzhľadom na naliehanie zo strany obetí, ktoré zaznelo počas jeho januárovej apoštolskej návštevy v tejto juhoamerickej krajine. V liste pontifik prosí o odpustenie za nesprávne zhodnotenie situácie: „Teraz, po dôkladnom prečítaní spisov tejto špeciálnej misie, verím, že môžem potvrdiť, že všetky svedectvá, ktoré sú v nich zhromaždené, hovoria vecne, bez prídavkov či príkras, o mnohých ukrižovaných životoch a priznám sa vám, že mi to spôsobuje bolesť a hanbu,“ napísala hlava cirkvi a pokračovala: „V tom, čo sa ma týka, uznávam a tiež chcem, aby ste to verne komunikovali, že som sa dostal do závažných omylov v hodnotení a vnímaní situácie, zvlášť pre nedostatok pravdivých a vyvážených informácií. Už teraz prosím o odpustenie všetkých, ktorých som urazil a dúfam, že to budem môcť urobiť osobne v blízkych týždňoch pri stretnutiach, ktoré budem mať so zástupcami vypočúvaných osôb.“

František v liste ďakuje 64 svedkom, ktorí podstúpili vypočúvanie, ako aj svojim dvom osobitným vyslancom prešetrujúcim prípad. Týmito vyslancami boli maltský arcibiskup Charles Scicluna a úradník Kongregácie pre náuku viery, otec Bertomeu Farnós. Práve oni vypracovali a 20. marca tohto roku pápežovi aj odovzdali viac než 2 300-stranovú správu o tamojšej situácii. Pápež taktiež v liste zvoláva čílskych biskupov do Ríma k tomu, aby predebatovali situáciu a vyvodili závery pre budúcnosť miestnej partikulárnej cirkvi. Vyjadruje v ňom tiež nádej, že v najbližších týždňoch sa bude môcť aj osobne ospravedlniť obetiam pri stretnutí s nimi.

Na rozdiel od pápeža, ktorý verejne priznal isté pochybenie vo svojom predchádzajúcom mienení ohľadom čílskeho prípadu, americký kardinál Raymond Leo Burke, jeden z dnes už iba dvoch žijúcich autorov tzv. dubia, teda dokumentu vyzývajúceho hlavu cirkvi na objasnenie niektorých svojich vieroučných postojov v súvislosti s apoštolskou exhortáciou Amoris Laetitia, svoje názory nemení a pokračuje v sugestívnych verbálnych útokoch na hlavu cirkvi. Pred časom poskytol rozhovor pre talianske noviny La Nuova Bussola Quotidiana v čase tesne pred sympóziom „Kam kráča cirkev“, ktoré sa konalo 7. apríla v Ríme, kde on sám bol jedným z hlavných rečníkov.

V rozhovore sa na základe odvolávok na historické precedensy a katechizmus katolíckej cirkvi snažil argumentovať v prospech svojej kritiky pápeža Františka. Kardinál Burke uviedol, že pápež má síce „z Božej vôle všetku moc nevyhnutnú na uchovávanie a šírenie pravej viery, pravej bohoslužby a nevyhnutnej zdravej disciplíny“, avšak táto moc podľa kardinála „neprináleží jemu ako osobe, ale úradu nástupcu sv. Petra. (...) V súčasnosti existuje nebezpečné a dokonca škodlivé zamieňanie osoby pápeža a jeho úradu, čo vedie k znejasňovaniu pápežského úradu a k svetskému a politickému chápaniu služby pápeža v cirkvi“.

Kardinál Burke sa tak v rozhovore snaží okľukou a nepriamo, prostredníctvom kritiky tých, ktorí údajne nesprávne ponímajú úrad rímskeho biskupa v súčasnosti, kritizovať názory a vyjadrenia aktuálnej hlavy cirkvi. „Akýkoľvek pápežov krok, ktorý Kristovo spásne poslanie v cirkvi podkopáva, nech je to čin heretický alebo krok, ktorý je sám o sebe hriešny, je z hľadiska pápežského úradu proste prázdny. (...) Ak pápež nevykonáva svoj úrad pre dobro všetkých duší, je nielen možné, ale aj nutné ho kritizovať. Kritika sa má držať Kristovej náuky o bratskom napomenutí v evanjeliu,“ vysvetľuje svoj pohľad na vnímanie pápežského úradu v širšom kontexte kardinál Burke. Práve on patrí medzi rečníkov, ktorí by mali vystúpiť koncom apríla počas aktuálneho ročníka Bratislavských Hanusovych dní v Bratislave.