Nedávno sme si pripomenuli 160. výročie smrti sv. Jána Máriu Vianneya, ktorý je známy aj ako svätý farár z Arsu. Pri tejto príležitosti publikoval pápež František svoj osobný list adresovaný všetkým kňazom sveta. Text rozdelil do štyroch častí: bolesť, vďačnosť, odvaha a chvála.

Okrem iných tém sa v ňom dotkol aj problematiky sexuálnych škandálov klerikov. Svätý otec píše: „V posledných časoch sme mohli jasne počuť krik, často tichý a umlčovaný, našich bratov, obetí zneužitia moci, zneužitia svedomia a sexuálneho zneužitia zo strany vysvätených služobníkov. Bezpochyby, je to čas utrpenia v živote obetí, ktoré podstúpili rozličné formy zneužitia - a to aj pre ich rodiny a pre celý Boží ľud. Ako viete, veľmi sa usilujeme uvádzať do praxe potrebné reformy, aby sa od koreňov podnietila kultúra založená na pastoračnej starostlivosti, aby tak kultúra zneužívania nenašla miesto, kde by sa mohla vyvinúť, a tým menej pretrvávať. Nie je to ľahká, ani krátkodobá úloha, a vyžaduje si angažovanie všetkých.“

Je vhodné pripomenúť, že spomínaný francúzsky svätec, ktorý sa stal hlavnou témou Františkovho listu, inšpiroval už skôr pápeža sv. Jána XXIII. k napísaniu monotematickej encykliky s názvom „Sacerdotii nostri primordia“, ktorá bola zverejnená 1. augusta 1959 pri príležitosti 100. výročia úmrtia sv. Jána Vianneya, teda pred 60 rokmi. V ňom napísal, že tento svätec je „človek, ktorý nás všetkých priťahuje a prakticky tlačí do výšok kňazského života. Preto nás teší, že k ostatným môžeme pridať naše vlastné nabádanie v nádeji, že kňazi našej doby vynaložia v tomto smere všetko možné úsilie. Sme si dobre vedomí ich odhodlanej starostlivosti a záujmu a dobre sme oboznámení s ťažkosťami, ktorým čelia každý deň v ich apoštolskej činnosti.“

Pohľad Pia XI. 

Okrem sv. Jána XXIII. sa venoval osobnosti spomínaného svätca vo svojich dokumentoch aj pápež Pius XI. vo svojom apoštolskom liste Anno iubilari z roku 1929. Bol to práve tento rímsky biskup, ktorý farára z Arsu štyri roky predtým kanonizoval. Pred ním sa tejto osobnosti venoval aj sv. Pius X. vo svojej exhortácii Haerent animo o kňazskej svätosti. V nej ho nazval „výnimočným príkladom nedávnej doby“ a „modelovým pastierom duší“. Pred desiatimi rokmi si 150. výročie jeho smrti uctil aj dnes už emeritný pápež Benedikt XVI. tým, že vyhlásil Rok kňazov, ktorý prebiehal medzi rokmi 2009 a 2010.

Kontroverzie okolo inštitútu pre manželstvo a rodinu

A bol to práve Benedikt XVI., ktorý sa pred pár dňami osobne stretol s nedávno prepusteným profesorom morálnej teológie, Mons. Liviom Melinom, z rímskeho Pápežského inštitútu sv. Jána Pavla II., a to v súvislosti s niekoľkými kontroverziami týkajúcimi sa tejto inštitúcie. Túto informáciu potvrdil pre agentúru Catholic News Agency zdroj blízky Mons. Melinovi. Emeritný rímsky biskup si profesora Melinu prial stretnúť na súkromnej audiencii, kde ho po dlhej diskusii vypočul, udelil mu svoje požehnanie a podľa spomínanej agentúry aj vyjadril svoju osobnú solidaritu s tým, že ho uistil o svojej blízkosti v modlitbách.

Prof. Melina bol riaditeľom spomínaného inštitútu medzi rokmi 2006 a 2016, pričom bol z neho prepustený po promulgácii, čiže schválení nového štatútu a rozhodnutí zrušiť pozíciu, ktorú prof. Melina zastával. Emeritný pápež s profesorom Melinom spolupracoval už v minulosti. Ešte ako kardinál odporučil Melinovu práciu z oblasti morálnej teológie v roku 1998, pričom v roku 2003 participoval na konferencii o encyklike Veritatis splendor, ktorú organizovalo práve akademické pracovisko vedené profesorom Melinom. Neskôr Benedikt XVI. už ako pápež navštívil inštitút niekoľkokrát a pravidelne rečnil o dôležitosti jeho poslania.

Zatiaľ čo sa emeritný pontifik venoval diskrétnym súkromným audienciám, jeho nástupca František poskytol jeden z dôležitých rozhovor, tento raz pre talianske noviny La Stampa. V ňom sa venoval viacerým témam, avšak vo svetových médiách zarezonovalo najmä jeho vyjadrenie k súčasnému spoločenskému a politickému dianiu, predovšetkým s ohľadom na vzrast podpory nacionalizmu a pravicového extrémizmu: „Suverenizmus odhaľuje tendencie smerom k izolacionizmu. Mám obavy,“ povedal František, „pretože počúvame reči, ktoré pripomínajú tie Hitlerove z roku 1934, ako napríklad »My predovšetkým. My, my...« – toto sú znepokojujúce myšlienky. Suverenizmus znamená byť uzavretý. Krajina môže byť suverénna, ale nie uzavretá. Suverenita musí byť bránená, ale vzťahy s ostatnými krajinami, s európskym spoločenstvom, musí ostať chránené a propagované. Suverenizmus je zveličením, ktoré vždy končí zle: vedie totiž k vojne,“ uviedol v rozsiahlom rozhovore Svätý otec.