V stredu 26. januára pápež František rozhodol o vymenovaní nového prezidenta Úradu práce Svätej stolice, ktorým sa stal 66-ročný Talian, Mons. Giuseppe Sciacca, titulárny biskup Fondi, doterajší sekretár Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry. V úrade po dvoch rokoch nahradil Mons. Alejandra Bungeho, 70-ročného preláta z Argentíny.

Túto inštitúciu založil 1. januára 1989 sv. Ján Pavol II., a to pôvodne ad experimentum na 5 rokov, pričom neskôr sa existencia tohto úradu osvedčila a funguje dodnes. Zmyslom úradu je pomáhať zaisťovať a kontrolovať, aby všetci pracovníci Svätej stolice boli adekvátne odmeňovaní, aby boli dodržiavané ich ekonomické a sociálne práva, a aby zodpovedne vykonávali svoje povinnosti.

Pápežovo stretnutie so sudcami Rímskej Roty

O deň neskôr sa pápež František pri príležitosti začiatku tzv. nového súdneho roka stretol so sudcami Rímskej roty. Na začiatku ho v mene všetkých sudcov tohto tribunálu pozdravil dekan, Mons. Alejandro Arellano Cedillo, ktorý je v tejto funkcii od vlaňajšieho marca.

Ako informoval Vatikánsky rozhlas, pontifex prítomným pripomenul kontext aktuálneho Roka rodiny, a tiež kontext prebiehajúceho synodálneho procesu. „Prekonaním skresleného pohľadu na manželské prípady, akoby sa týkali len subjektívnych záujmov,“ povedal, „je potrebné znovu objaviť, že všetci účastníci procesu sú povolaní prispieť k identickému cieľu, a to osvetliť pravdu o konkrétnom zväzku medzi mužom a ženou a dospieť k záveru, či medzi nimi existuje alebo neexistuje skutočné manželstvo.“ V práci sudcu nesmie podľa hlavy cirkvi chýbať „pastoračné srdce, duch lásky a porozumenia voči osobám, ktoré trpia zlyhaním ich manželského života.“ Zároveň sudcov varoval pred slepou uličkou tzv. juridicizmu. Zdôraznil, že „zákon a rozsudok majú byť vždy v službe pravdy, spravodlivosti a evanjeliovej cnosti lásky.”

Vatikán podporil Benedikta XVI.

Väčšina médiá, vrátane tých, ktoré sa dianiu vo Vatikáne a Katolíckej cirkvi bežne príliš nevenujú, žila skôr informáciami o správe o zneužívaní neplnoletých osôb zo strany kňazov v Nemecku, ktorá spomína aj úlohu vtedajšieho mníchovsko-freisinského arcibiskupa Josepha Ratzingera, neskoršieho pápeža Benedikta XVI., a to konkrétne v štyroch prípadoch zneužívaní zo strany jemu vtedy podriadených arcidiecéznych kňazov.

Ako sa uvádza v nedávnom oficiálnom vyhlásení, v uvedenom období sa 15. januára 1980 zúčastnil na stretnutí ohľadom kňaza obvineného zo zneužívania. Avšak sa tam však nehovorilo o nejakej jeho činnosti v pastorácii. Toto vyhlásenie korigovalo predchádzajúce vyjadrenie, podľa ktorého si emeritný rímsky biskup a emeritný mníchovsko-freisinský arcibiskup na takúto svoju účasť nepamätal.

Benedikt XVI. sa za túto chybu ospravedlnil. Momentálne sa oboznamuje s vyše tisícstranovou správou, pričom následne plánuje vydať podrobné vyhlásenie. Spomínaná chyba – ako sa uvádza v stanovisku – nevznikla zo zlého úmyslu, ale bola dôsledkom nedopatrenia pri redakčnom spracovaní predchádzajúceho stanoviska.

Emeritného pápeža sa vo svojom editoriáli zastal Andrea Tornielli, bývalý vatikanista, ktorý je od decembra 2018 edičným riaditeľom Dikastéria pre komunikáciu Svätej stolice. „Zneužívanie detí je hrozný zločin. Zneužívanie spáchané na maloletých klerikmi je zločinom ešte azda odpornejším, a toto neúnavne opakovali poslední dvaja pápeži,“ napísal Tornielli a pokračoval: „Nesmieme zabúdať, že Ratzinger, ktorý už ako prefekt Kongregácie pre náuku viery bojoval proti tomuto fenoménu v poslednej fáze pontifikátu sv. Jána Pavla II., s ktorým úzko spolupracoval, keď sa neskôr stal pápežom, vydal mimoriadne prísne normy proti klerikom páchajúcim zneužívanie, v plnom zmysle hlavne zákony na boj proti pedofílii. Okrem toho Benedikt XVI. svojím konkrétnym príkladom svedčil o urgentnej potrebe zmeny mentality, takej dôležitej v boji proti fenoménu zneužívania: načúvať a byť nablízku obetiam, ktoré treba vždy prosiť o odpustenie.“