TopTip

Vatikánsky týždenník: Nové členky Pápežskej akadémie vied

Vatikánsky týždenník: Nové členky Pápežskej akadémie vied zdroj foto: pexels.com

Kardinálske kolégium má opäť o jedného člena menej. V tomto týždni totiž vo veku 94 rokov zomrel španielsky kardinál Eduardo Martínez Somalo, ktorý značnú časť svojej cirkevnej kariéry zasvätil pôsobeniu v diplomacii Svätej stolice a neskôr v Rímskej kúrii.

Zosnulý kardinál, ktorého pohrebné obrady prebehli v piatok v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne, sa narodil v roku 1927 v španielskom mestečku Baños de Río Tobía. Kňazskú vysviacku prijal v roku 1950, pričom už o šesť rokov neskôr začal svoju službu na Štátnom sekretariáte Svätej stolice. V roku 1975 ho sv. Pavol VI. vymenoval za apoštolského nuncia v Kolumbii, s čím bolo spojené aj biskupské svätenie a automatické povýšenie do hodnosti arcibiskupa. Jeho biskupské heslo znelo „Caritas et veritas“, čiže „Láska a pravda“. O štyri roky neskôr ho sv. Ján Pavol II. vymenoval za substitúta Štátneho sekretariátu, pričom v roku 1988 ho ten istý pápež kreoval na kardinála a vymenoval za prefekta Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Medzi rokmi 1992 a 2004 bol prefektom Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života. Od roku 1993 až do roku 2007 bol zároveň tzv. kamerlengom Svätej rímskej cirkvi.

„Uvažujúc s úprimným obdivom nad dlhou a bohatou skúsenosťou, ktorú zosnulý kardinál nadobudol ako usilovný spolupracovník šiestich pápežov, mojich predchodcov, ktorí mu zverili chúlostivé a dôležité úrady, vzdávam vďaku Pánovi za jeho vernú a veľkodušnú službu cirkvi a Svätej stolici,“ napísal vo svojom kondolenčnom telegrame pápež František. Po smrti kardinála Somala má kardinálske kolégium 123 členov s právom voliť pápeža v prípadnom konkláve a ďalších 96 členov bez tohto práva.

Nové členky Pápežskej akadémie vied

V tomto týždni Svätý otec vymenoval spoluvynálezkyne novej technológie úpravy genómu, Američanku Jennifer Doudnaovú a Francúzsku Emmanuelle Marie Charpentierovú, za členky Pápežskej akadémie vied. Ich objav podnietil výskum novej liečby rakoviny a iných chorôb, vďaka čomu obe vedkyne získali Nobelovu cenu za chémiu 2020. Ide o doposiaľ najjednoduchšiu technológiu na úpravu ľudskej DNA. Umožňuje vedcom použiť enzým „Cas9“ na „vystrihnutie a vloženie“ génových sekvencií.

Doudnaová vo svojej spoločenskej činnosti vyzýva k regulácii úpravy zárodočných línií alebo k dedičným zmenám buniek vajíčka a spermií. Jedna z jej kníh nastolila otázky o etických dilemách a potenciálnych nezamýšľaných dôsledkoch úpravy ľudského genómu. Profesorka Kalifornskej univerzity v Berkeley sedí v predstavenstve spoločnosti Johnson & Johnson a založila niekoľko startupov.

Profesorka Charpentierová študovala biológiu, mikrobiológiu, biochémiu a genetiku na Université Pierre e Marie Curie v Paríži. Je zakladateľkou a vedeckou a administratívnou riaditeľkou Jednoty Maxa Plancka pre vedu o patogénoch v Berlíne a čestnou profesorkou mikrobiológie na Inštitúte pre výskum biológie na Humboldtovej univerzite v Berlíne. Vyučovala tiež na Univerzite v Umeå vo Švédsku. Obe vedkyne patria medzi šesť osobností, ktoré pápež František za ostatné dva týždne vymenoval za riadnych členov a členky Pápežskej akadémie vied.

Podobné články

Počúvajte naživo

Potrebujeme vás!
Potrebujeme vás!
Vyzbieraných je 1747 €

Celková čiastka

6000 €

Zostávajúci čas

26 dní

Aktuálny program

    Na tento deň zatiaľ nie je vytvorený programový plán.

počasie

Počasie podľa
P. Jurčoviča
Darujte 2% Podporte vaše rádio Chcem byť patrónom Rádia Lumen

Táto stránka používa cookies

Súbory cookie používame na zhromažďovanie a analýzu informácií o výkone a používaní stránok, na poskytovanie funkcií sociálnych médií a na vylepšenie a prispôsobenie obsahu a reklám. Viac o cookies