Vo štvrtok 29. júla odišiel v Ríme do večnosti 98-ročný francúzsky kardinál Albert Vanhoye, člen Spoločnosti Ježišovej. V dôsledku toho sa slovenský kardinál Jozef Tomko stal najstarším členom kardinálskeho kolégia, ktorým bol dosiaľ práve zosnulý kardinál Vanhoye.

Niekdajší rektor Pápežského biblického inštitútu a bývalý tajomník Pápežskej biblickej komisie Albert Vanhoye sa narodil 24. júla 1923 v Hazebroucku v diecéze Lille na severe Francúzska. K jezuitom vstúpil 11. septembra 1941, pričom prvé sľuby zložil 15. novembra 1944 a za kňaza bol vysvätený 26. júla 1954. Bol držiteľom licenciátu z literatúry, ktorý získal na parížskej Sorbonne, a z teológie, ktorý nadobudol na Univerzite Enghien. V roku 1961 získal doktorát z biblistiky na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme.

Páter Vanhoye bol špecialistom na List Hebrejom a v roku 1963 ho povolali do Ríma, kde pedagogicky pôsobil až do roku 1998. Rektorom Pápežského biblického inštitútu bol v rokoch 1984 až 1990. V marci 2006 ho pápež Benedikt XVI. kreoval na kardinála. Pohrebné obrady za zosnulého odslúžil v sobotu 31. júla kardinál Leonardo Sandri, prefekt Kongregácie pre východné cirkvi. Po smrti kardinála Vanhoya tvorí kardinálske kolégium v súčasnosti 220 kardinálov, z ktorých je 123 voličov a 97 bez práva zúčastniť sa na konkláve.

Začal sa súdny proces s kardinálom Angelom Becciuom

Kardinálov sa týka aj ďalšia správa prichádzajúca z Vatikánu. Začal sa súdny proces s talianskym kardinálom Angelom Becciuom, ktorý je obvinený zo sprenevery a zneužívania funkcie. Je jedným z 10 obžalovaných v najväčšom vatikánskom procese s finančnými zločinmi. Kardinál sa postavil pred tribunál Mestského štátu Vatikán po prvýkrát, odkedy pápež František v apríli zmenil príslušné normy, aby bolo povolené súdenie kardinálov a arcibiskupov laickými sudcami. Samotný kardinál Becciu sa už vlani v septembri na požiadanie pápeža vzdal všetkých práv a povinností súvisiacich s jeho pozíciou v cirkvi, a teda aj možnosti voliť na prípadnom konkláve.

Vo vyhlásení prostredníctvom svojho právnika 27. júla uviedol, že je „pokojný“ a čaká na ďalšie pokračovanie procesu, aby dokázal, že je nevinný v zmysle všetkých obvinení, ktoré boli voči nemu vznesené. Na utorkovom sedemhodinovom pojednávaní bol prítomný aj Mauro Carlino, ktorý pracoval na Štátnom sekretariáte Svätej stolice a je obvinený z vydierania a zneužívania funkcie. Zostávajúcich osem obžalovaných bolo neprítomných a zastúpených svojimi obhajcami.

Ako informovala Catholic News Agency, pojednávanie sa konalo vo viacúčelovej miestnosti Vatikánskych múzeí, ktorá bola nedávno upravená na justičné účely. Zúčastnilo sa na ňom asi 30 právnikov. Nasledujúce pojednávanie naplánoval súd na 5. októbra po tom, čo niekoľko obhajcov požiadalo o viac času na prípravu. V tomto procese je vatikánsky súd prvého stupňa zložený z trojčlenného tribunálu, ktorý tvoria jeho predseda Giuseppe Pignatone a dvaja talianski profesori práva: Venerando Marano a Carlo Bonzano.

Benedikt XVI. komentoval cirkevné pomery v Nemecku

Po dlhšej odmlke sa verejne ozval aj emeritný pápež Benedikt XVI. Vo svojom texte, ktorý napísal pre nemecký časopis Herder Korrespondenz pri príležitosti nedávneho 70. výročia svojho kňazského svätenia, zdôraznil, že viera sa musí osvedčiť a rásť v kontakte s realitou. Poukázal aj na problém katolicizmu v Nemecku, ktorý sa podľa neho prejavuje aj v tom, čo označil ako úradnícku cirkev. Prejavuje sa to vo vyhláseniach, za ktorými väčšinou stoja ľudia, pre ktorých je viera iba čímsi úradným. V texte spomenul, že už v roku 1951, keď bol kaplánom, vnímal, že viera katolíkov, ktorí zastávali zodpovedné funkcie v cirkvi, bola často slabá a ich postoje rozporuplné, čo oslabovalo ich svedectvo viery. V dnešnej cirkvi je tento problém podľa neho ešte výraznejší. V cirkevných inštitúciách, ako sú nemocnice, školy a charity, zastávajú vedúce pozície ľudia, ktorí nezdieľajú poslanie cirkvi, a tým diskreditujú svedectvo týchto inštitúcií.