Celková čiastka
Zostávajúci čas
Iba niekoľko dní po smrti kardinála Šebastiána Koto Khoarai z Lesotha obletela svetové médiá správa o úmrtí ďalšieho člena kardinálskeho kolégia. Vo veku 89 rokov odišiel na večnosť juhokórejský kardinál Mikuláš Čeong Džinsuk, emeritný arcibiskup Soulu. Narodil sa v roku 1931 do katolíckej rodiny. Od detstva sníval, že sa stane vynálezcom, no napokon kvôli vojne ka Kórejskom polostrove nemohol dokončiť štúdiá na miestnej technickej univerzite. Vstúpil do seminára v Song Šin a v roku 1961 bol vysvätený za kňaza. Ako kňaz v Ríme študoval kánonické právo na Pápežskej Urbanovej univerzite a po návrate do Južnej Kórey bol v roku 1970 pápežom sv. Pavlom VI. menovaný za biskupa Čeongdžu. V roku 1998 ho sv. Ján Pavol II. menoval za arcibiskupa a metropolitu Soulu a v tom istom roku ho menoval aj za apoštolského administrátora Pchjongjangu. Kardinálom ho menoval Benedikt XVI. v roku 2006. V rozmedzí rokov 2007 až 2012 bol členom Rady kardinálov pre štúdium organizačných a ekonomických záležitostí Svätej stolice.
Ako býva zvykom, k úmrtiu člena kardinálskeho kolégia zaslal pápež František svoju kondolenciu. Sústrastný telegram adresoval kardinálovi Andrejovi Yeom Soo-džungovi, súčasnému arcibiskupovi Soulu: „Bolo mi smutno, keď som sa dozvedel o smrti kardinála Mikuláša Čeong Džinsuka, emeritného arcibiskupa v Soule. Zasielam svoju úprimnú sústrasť a ubezpečenie o mojich modlitbách. Spojený s vami ako vďakyvzdaním za dlhoročné služby kardinála Džinsuka v cirkvi v Kórei a Svätej stolici, pripájam sa ku všetkým zhromaždeným na slávnostnej pohrebnej omši. Všetkým, ktorí smútia za zosnulým kardinálom v nádeji na zmŕtvychvstanie, srdečne odovzdávam svoje apoštolské požehnanie ako prísľub útechy a mieru vo vzkriesenom Pánovi,“ napísal rímsky biskup cirkvi v Južnej Kórei. Po smrti kardinála Čeong Džinsuka má kardinálsky zbor 126 kardinálov voličov a 97 nevoličov, čiže kardinálov starších ako 80 rokov.
Františkove dokumenty
Okrem tohto telegramu Vatikán publikoval aj dva nové dokumenty, autorom ktorých je pápež František. Tým prvým je tzv. chirograf, v ktorom na žiadosť kardinála Baltazára E. Porrasa Cardoza, apoštolského administrátora arcidiecézy Caracas vo Venezuela pápež prijal petíciu rektora Pápežskej lateránskej univerzity a rozhodol o tom, že Venezuelčan José Gregorio Hernández Cisneros, verný laik narodený 26. októbra 1864, ktorý zomrel 29. júna 1919, a ktorého beatifikácia sa konala uplynulú sobotu 30. apríla 2021, bude odteraz spolupatrónom akademického programu „mierové štúdiá“, ktorý pápež František ustanovil na spomínanej Pápežskej lateránskej univerzite svojím listom z 12. novembra 2018. Ako spolupatrón bude uctievaný spoločne s blahoslaveným Jánom z mieru, ktorý žil v 15. storočí v Taliansku.
Okrem spomínaného chirografu pápež podpísal taktiež nové motu proprio o transparentnosti vyžadujúce osobne podpísané vyhlásenie zo strany členov vrcholového manažmentu v rámci Svätej stolice ohľadom toho, že nie sú obvinení ani vyšetrovaní v súvislosti s terorizmom, praním špinavých peňazí alebo daňovými únikmi. Dokument im tiež zakazuje umiestňovanie majetku do daňových rajov alebo investovanie do spoločností, ktorých zásady sú v rozpore s cirkevnou náukou. Všetci zamestnanci majú zakázané prijímať dary v hodnote vyššej než 40 eur.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram