Ilustračná fotografia

Aj uplynulé dni priniesli zníženie počtu členov kardinálskeho zboru v dôsledku úmrtia jedného z nich. V Ríme totiž vo veku 81 rokov odišiel na večnosť kardinál Velasio De Paolis, emeritný predseda Prefektúry pre ekonomické záležitosti Svätej stolice.

Kardinál De Paolis pochádzal zo stredného Talianska a bol ako rehoľník členom Kongregácie misionárov sv. Karola Boromejského. Na viacerých pápežských univerzitách prednášal kánonické právo, bol sudcom Apoštolskej signatúry a konzultorom nikoľkých dikastérií Rímskej kúrie.

Biskupskú vysviacku prijal z rúk kardinála Angela Sodana vo februári
2004 a v roku 2010 ho Benedikt XVI. kreoval na kardinála. Prefektúru pre ekonomické záležitosti Svätej stolice viedol v rozmedzí rokov 2008 až 2011. Od roku 2010 plnil osobitné poslanie pápežského delegáta pre rehoľný inštitút Kristových legionárov v jeho ozdravnom procese po škandáloch spojených s osobou zakladateľa inštitútu. Po smrti kardinála De Paolisa má kardinálsky zbor celkovo 220 členov, z čoho 120 má právo voliť v prípadnom konkláve.

V súvislosti s jeho úmrtím zaslal svoj sústrastný telegram podľa zvyčajných zvyklostí aj pápež František. Uviedol v ňom svoju vďačnosť zosnulému za jeho špeciálny prínos na poli kánonického práva, ako aj pri formovaní novej generácie kňazov. Pontifik tiež zdôraznil vďaku za jeho službu Apoštolskému stolcu vo funkcii prvého sekretára Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry a neskôr ako prefekta už spomínanej prefektúry. Autor telegramu spomína aj jeho „delikátne a dôveryhodné misie“, čo zjavne súvisí s jeho pôsobením vo vyšetrovaní sexuálnych škandálov zakladateľa Legionárov Krista, mexického kňaza Marciala Maciela Degollada.

Nový podsekretár Kongregácie pre klérus

V osobe kardinála De Paolisa síce Rímska kúria prišla o svojho zaslúžilého a emeritného člena, avšak v nedávnych dňoch bola obohatená o nového člena. Svätý otec totiž na sviatok Mena Preblahoslavenej Panny Márie vymenoval talianskeho kňaza Andrea Ripu za podsekretára Kongregácie pre klérus. Otec Ripa sa narodil v roku 1972 a študoval na starobylej Univerzite Urbino, ktorú úspešne absolvoval v roku 1997. Od roku 2004 bol kňazom inkardinovaným v Diecéze Rimini. Licenciát k kánonického práva získal na Pápežskej lateránskej univerzite v Ríme v roku 2006 a doktorát tamtiež o štyri roky neskôr. Od roku 2013 pôsobí na kongregácii, v rámci ktorej bol funkčne povýšený. Okrem rodnej taliančiny ovláda latinský, anglický, francúzsky a španielsky jazyk.

Rada kardinálov C 9

Rímskej kúrie a dianí v nej sa týka aj ďalšia správa prichádzajúca
z Vatikánu. V dňoch 11. až 13. septembra sa tam totiž na svojom ďalšom zasadaní stretla Rada kardinálov C 9 zaoberajúca sa od začiatku Františkovho pontifikátu kuriálnou reformou. Tentoraz sa jej rokovanie konalo bez účasti kardinálov Pella a Pasinyu. Pápež sa k skupine pripojil až po svojom návrate z apoštolskej cesty v Kolumbii.

Prítomní sa zaoberali stavom návrhov kuriálnej reformy, ktoré odovzdali pápežovi, a tiež reflexiou nad textami hlavy cirkvi týkajúcimi sa tejto otázky. Išlo najmä o Františkove prejavy pri pravidelných vianočných stretnutiach s Rímskou kúriou, príhovory pri dvoch konzistóriách v roku 2015 a tiež pri 50. výročí ustanovenia biskupskej synody. Rada kardinálov sa venovala aj úlohe Rímskej kúrie ako nástroja evanjelizácie a služby pápežovi a lokálnym cirkvám, téme decentralizácie, úlohe apoštolských nunciatúr či otázke výberu a kompetencií ich personálu.

Cieľom je dosiahnuť stav, aby kuriálny personál bol menej klerický, viac celosvetový a zvýšil sa v ňom podiel žien i mladých ľudí. Kardináli sa okrem toho venovali aj novému dokumentu motu proprio s názvom Magnum principium a prešli si text štatútov Dikastéria pre laikov, rodinu a život. Z úst predsedu Pápežskej rady na podporu novej
evanjelizácie Mons. Rina Fisichellu dostali informácie o práci tejto
pápežskej rady. O činnosti Pápežskej komisie na ochranu maloletých
informoval kardinál O´Malley. V záverečnej časti zasadnutia Rady
vystúpil prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov kardinál Filoni,
ktorý v čele tejto kongregácie stojí od roku 2011. Najbližšie stretnutie
Rady kardinálov C9 sa uskutoční v dňoch 11. až 13. decembra tohto roku.

V súvislosti s prácou tejto rady, ktorú ustanovil pápež František 28.
septembra 2013, poskytol nedávno Vatikánskemu rozhlasu exkluzívne
interview jej sekretár, ktorým je biskup Marcello Semeraro. Mons.
Semeraro opísal prácu tejto rady troma kľúčovými slovami, ktorými sú: počúvanie, reflexia a overovanie. Rada podľa neho načúva príspevkom cirkvi, premýšľa o nich a detailne sa na ne pozerá, pričom uvažuje o najvhodnejších cestách, ktorými je možné sa pri kuriálnej reforme vydať. Následne ich predkladá pápežovi. Rola rady je podľa biskupa Semerara skôr konzultatívna než deliberatívna a sama osebe má synodálnu štruktúru. V tomto zmysle sú podľa neho kardináli schopní slúžiť tak pápežovi, ako aj lokálnym cirkvám.

Františkova prítomnosť na zasadaniach rady je podľa Mons. Semerara síce pravidelná, ale spočíva prevažne v načúvaní. Na druhej strane, pontifik príležitostne do diskusií aj zasiahne, činí tak však s „veľkou
jemnosťou“ a to vtedy, keď je potrebné objasniť nejaký bod, prípadne
prezentovať jeho vlastné skúsenosti. Podľa biskupa Semerara je reforma Rímskej kúrie len jedným aspektom práce Rady kardinálov C 9. Jej principiálnou povinnosťou je totiž spolupracovať s hlavou cirkvi a radiť jej, prípadne zdieľať s ňou jej názory, a to vtedy, keď pápež takúto konzultáciu považuje za nevyhnutnú.

Na otázku ohľadom pokroku celkovej kuriálnej reformy biskup Semeraro odpovedal, že táto je hotová už prakticky z troch štvrtín, najmä pokiaľ ide o prácu kardinálskej rady. Je už podľa neho takmer v bode, kedy kardináli predložia svoje návrhy Svätému otcovi. „Myslím, že v priebehu niekoľkých mesiacov bude táto revízia viac či menej hotová,“ uviedol Mons. Semeraro a dodal, že „potom pápež bude mať k dispozícii návrhy týkajúce sa dikastérií.“ Podľa neho v tejto fáze Svätý otec uprednostňuje postupné reformy, teda gradualistický prístup, s určitou prechodnou fázou určenou na ich implementáciu.

K postupným zmenám dochádza na základe pápežovho rozhodnutia už aj v oblasti liturgie. Konkrétnym krokom bolo podpísanie už skôr
spomenutého dokumentu Magnum principium dňa 3. septembra. Toto motu proprio upravuje kánon 838 Kódexu kánonického práva, ktorý sa týka vydávania liturgických kníh a schvaľovania ich prekladov do národných jazykov. Aby učinil zadosť záverom II. vatikánskeho koncilu, rozhodol sa Svätý otec touto zmenou kánonu preniesť schvaľovanie liturgických prekladov z Apoštolského stolca na národné biskupské konferencie, pričom úloha Svätej stolice sa zmení do podoby ich následného uznávania, teda akejsi formálnej ratifikácie.
„Cieľom prekladov liturgických a biblických textov určených na liturgiu
Slova je hlásať slovo spásy veriacim v poslušnosti viere a vysloviť
modlitbu cirkvi k Pánovi,“ píše pápež vo svojom najnovšom motu proprio a pokračuje: „Preto je nevyhnutné komunikovať k danému národu v jeho vlastnom jazyku všetko to, čo chce cirkev komunikovať ostatným ľuďom v latinčine.“ K tomuto najnovšiemu pápežskému dokumentu publikovala Svätá stolica aj nótu, teda akýsi vykonávací predpis, ktorým objasňuje, ako presne má byť kánon č. 838 zmenený a ako sa má vykladať.

Navyše bol zverejnený aj krátky komentár sekretára Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, ktorým je arcibiskup Arthur Roche. Zdôrazňuje, že do praxe vstúpi táto zmena od 1. októbra tohto roku. Zároveň pripopína, že „keďže je liturgia modlitbou cirkvi, je regulovaná cirkevnou autoritou. (...) Cieľom týchto zmien je lepšie definovať úlohu Apoštolskej stolice a biskupských konferencií s ohľadom na ich kompetencie, ktoré sú odlišné, ale zároveň ostávajú komplementárne. Sú povolané pracovať v duchu dialógu, s ohľadom na prekladanie typických latinských kníh, ako aj akýchkoľvek ďalších adaptácií, ktoré sa môžu týkať rítov a textov. Všetko toto je službou liturgickej modlitby Božieho ľudu,“ píše vo svojom komentári Mons. Roche.