V uplynulých dňoch Vatikán publikoval hneď niekoľko posolstiev a listov pápeža Františka. Tým najdôležitejším bol list adresovaný Božiemu ľudu, ktorým 20. augusta reagoval na sériu prípadov sexuálnych zneužívaní v cirkvi a ich krytia, ktoré boli odhalené v priebehu niekoľkých mesiacov, a to predovšetkým v Spojených štátoch amerických, ale aj v Čile či v Austrálii.

„Hľadiac na minulosť, nebude nikdy stačiť to, čo sa robí v prosbe o odpustenie a v úsilí o nápravu spôsobených škôd. Hľadiac do budúcnosti, nebude nikdy zanedbateľné to, čo sa urobí pre oživenie kultúry schopnej zabrániť, aby sa podobné prípady nielen neopakovali, ale aby nenašli ani priestor na ich zakrývanie a pretrvávanie. Bolesť obetí a ich rodín je aj našou bolesťou, preto je naliehavo potrebné opätovne zopakovať náš záväzok zaručiť ochranu maloletých i zraniteľných dospelých,“ napísal vo svojom liste Svätý otec.

Za jednu z hlavných príčin nedávnych smutných udalostí, ktoré sa v rôznych partikulárnych cirkvách po celom svete hromadili v priebehu desaťročí, označila hlava cirkvi klerikalizmus. Ten podľa Františka „podporovaný tak samotnými kňazmi ako aj laikmi vyvoláva v cirkevnom tele rozpoltenosť, ktorá následne podnecuje a pomáha pretrvávať mnohé zlá, ktoré dnes odsudzujeme. Povedať »nie« zneužívaniu znamená povedať silné »nie« všetkým formám klerikalizmu“, zdôraznil. Podľa neho klerikalizmus je taký prístup, ktorý „nielen že anuluje osobnosť kresťanov, ale má tiež tendenciu znižovať a podceňovať krstnú milosť, ktorú Duch Svätý vložil do srdca nášmu ľudu“.

Ako jednu z odpovedí na tragické prípady sexuálnych zneužívaní pontifik identifikoval praktizovanie pokánia, modlitby a pôstu. „Pokánie a modlitba nám pomôžu, aby naše oči a naše srdce boli vnímavejšie na utrpenie druhých a aby sme dokázali prekonať baživosť po moci a majetku, ktorá je mnohokrát príčinou zla. Kiež pôst a modlitba otvoria naše uši tichej bolesti detí, mladých a hendikepovaných. Nech je to taký pôst, čo v nás vyvolá hlad a smäd po spravodlivosti a prinúti nás kráčať v pravde, podporujúc všetky justičné opatrenia, ktoré budú nevyhnutné,“ zdôraznil vo svojom liste pápež.

Druhým textom, ktorý uzrel svetlo sveta pred pár dňami, bolo Františkovo videoposolstvo adresované veriacim a všetkým obyvateľom Írska, kam cestoval na Svetové stretnutie rodín. Špecifikom tejto apoštolskej cesty je, že prebieha nielen na pozadí už spomínanej série sexuálnych zneužívaní kňazmi a krytím ich skutkov na viacerých miestach sveta, ktorou si pred rokmi prešlo aj Írsko, ale aj fakt meniacej sa kultúrnej a názorovej klímy na tomto „Zelenom ostrove“. Len nedávno boli vďaka referendu legalizované umelé potraty a ešte predtým, taktiež prostredníctvom referenda, bol umožnený rovný prístup k civilnému inštitútu manželstva pre všetky osoby, bez ohľadu na pohlavie a sexuálnu orientáciu. Vo svojom posolstve publikovanom krátko pred apoštolskou cestou rímsky biskup nielenže pozdravil Írov a Írky, ale zdôraznil aj rolu mládeže: „Mladí sú budúcnosť! Je veľmi dôležité pripraviť mladých na budúcnosť, pripraviť ich dnes, v prítomnosti, ale zakorenených v minulosti: mládež i starí rodičia; to je veľmi dôležité,“ povedal a ubezpečil všetkých o svojich modlitbách.

Tretím nedávno publikovaným textom bol list adresovaný účastníkom každoročného stretnutia hnutia Comunione a Liberazione, ktoré prebiehalo počas uplynulých dní v talianskom meste Rimini s mottom „Sily, ktoré hýbu dejinami sú tie isté, ktoré robia človeka šťastným“. List v mene pápeža napísal štátny sekretár Svätej stolice, kardinál Pietro Parolin a adresoval ho Mons. Francescovi Lambiasimu, hlave tamojšej diecézy. V liste sa píše, že „žiadna námaha, žiadna revolúcia nemôže uspokojiť srdce človeka. Len Boh, ktorý nás stvoril s nekonečnou túžbou, ju môže naplniť svojou nekonečnou prítomnosťou. Preto sa stal človekom, aby ľudia mohli stretnúť toho, ktorý zachraňuje a napĺňa túžbu po šťastných dňoch.“