Ilustračná fotografia

Deň pred slávnosťou Zjavenia Pána navštívil rímsky biskup vatikánsku detskú nemocnicu Bambino Gesù sídliacu a jej rôzne oddelenia sídliace v prímorskej oblasti vzdialenej približne 30 km na sever od Večného mesta. Počas návštevy sa stretol s hospitalizovanými deťmi a ich rodičmi a taktiež aj s personálom nemocnice. Táto pobočka nemocnice vznikla v roku 1978 vďaka daru pápeža blahoslaveného Pavla VI. Nachádza sa tu centrum prvej pomoci a viacero špecializovaných pracovísk, ktoré ročne využije 21 200 detí. Skoro jedna štvrtina malých pacientov pochádza z oblastí mimo okruhu Ríma.

Návštevy tejto nemocnice zo strany pápežov patria už k tradícii. Na Vianoce roku 1958 tak učinil sv. Ján XXIII. Aj blahoslavený Pavol VI. sa stretol s malými pacientmi na Nový rok 1968. Počas svojich pontifikátov nemocnicu poctili svojou prítomnosťou sv. Ján Pavol II. a v roku svojho zvolenia za pápeža, teda v roku 2005, tam prišiel i Benedikt XVI. František do tohto zdravotníckeho zariadenia zavítal v roku 2013 a 2016. Jeho nedávna návšteva je teda už treťou v poradí, pokiaľ ide o túto nemocnicu.

V prvých dňoch to nebola iba cesta do nemocničného areálu, ktorá zaujala médiá. Niekoľko správ sa týkalo aj súkromia Svätého otca. Nie až tak, ako je už pomerne známou jeho úcta voči obrazu Panny Márie, ktorá rozväzuje uzly, je na verejnosti známa jeho modlitba k Panne Márii, Matke ticha. Ide o obraz, ktorý pápež dostal do daru od otca Emiliana Antenucciho, a ktorý v stredotalianskom meste Chieti vedie raz mesačne kurzy o tichu. Obraz visí vo výťahu pápeža Františka, ktorým každé ráno vychádza do svojej kancelárie. Pred ním počas jazdy výťahom ostáva nakrátko v tichej modlitbe. Pontifik túto ikonu veľmi oceňuje, o čom svedčí aj jeho nedávna zmienka vyslovená pri príležitosti stretnutia s brazílskymi kňazmi žijúcimi v Ríme: „Kňazské spoločenstvo zo všetkého najviac ničia klebety. Mali by sme si niekde zavesiť nápis Neohovárať!, ako tu, kde máme vo výťahu Madonu ticha“. Spomínaná ikona bola zhotovená rehoľníčkami z najväčšieho talianskeho benediktínskeho ženského kláštora, ktorý sa rozprestiera na ostrove San Giulio na jazere Orta v severotalianskom Piemonte v provincii Novara. Jedna z ciest, ktoré rámcujú tento klauzúrny kláštor nesie priliehavé meno „Cesta ticha“.

Stravovacie návyky pápeža Františka

Ďalšia zaujímavosť týkajúca sa súkromia najvyššieho veľkňaza cirkvi sa viaže k jeho stravovacím zvyklostiam. V nedávnom článku od vatikanistu Paola Rodariho a novinára Simona Mizzottiho, ktorý bol zverejnený v talianskych novinách La Repubblica, sa o nich píše obsiahle. Pápež prístup k jedlu je podľa tohto článku v súlade s jeho menom rýdzo františkánsky. František máva na svojom stole striedavo ryžu a cestoviny ochutené prevažne iba olivovým olejom. K tomu dvakrát do týždňa rybu alebo hydinu, pričom nesmú chýbať sezónna zelenina a ovocie. Absentujú sladkosti či pochutiny, víno je skôr zriedkavé. Medzi obľúbené pokrmy patria naopak sezónne jedlá a občas aj biely jogurt.

Článok prináša aj svedectvo jedného zo spolustolovníkov hlavy cirkvi, ktorým je zamestnanec Rímskej kúrie: „Pápež zostáva pri stole nevyhnutne dlhú dobu,“ uvádza. Zamestnanci jedia s rímskym biskupom denne o jednej, kedy sa schádzajú k obedu a taktiež o ôsmej večer pri večeri v Dome sv. Marty. Tamojšia jedáleň má kapacitu približne 40 osôb, pričom pápežov stôl nie je nijako oddelený od ostatných. Večer sa František sám postaví do fronty a obsluhuje sa pri studenom bufete. V stredu po generálnej audiencii zvykne obedovať s kuchármi a obsluhujúcom personálom. Suroviny na pápežský stôl pochádzajú z farmy letnej pápežskej rezidencie Castel Gandolfo, ktorú na rozdiel od svojich predchodcov pápež František aktívne nevyužíva, ale naopak pred časom rozhodol o jej sprístupnení pre turistov.