Ilustračná fotografia

V dňoch 13. až 15. februára sa na svojom v poradí už 18. zasadaní zišla rada kardinálov, ktorá radí Svätému otcovi pri návrhoch reformy Rímskej kúrie. Rada nazývaná skrátene C 9 ústami svojho koordinátora, kardinála Oscara Andrésa Rodrígueza Maradiagu poďakovala na začiatku zasadania pápežovi Františkovi za jeho slová počas vianočného príhovoru k Rímskej kúrii, ktorý bol prednesený vlani 22. decembra. V tomto svojom príhovore pápež členov kúrie povzbudil a nasmeroval ich v práci.

V tlačovom vyhlásení, ktoré bolo vydané po zasadaní rady sa uvádza, že „v súvislosti s uplynulými udalosťami Rada kardinálov vyjadruje plnú podporu činnosti pápeža“, jeho osobe i jeho učeniu. Vyhlásenie však nešpecifikovalo, o aké „uplynulé udalosti“ presne ide. S veľkou pravdepodobnosťou však ide o nebývalý útok a kritiku, akej bol v nedávnych týždňoch vystavený práve najvyšší veľkňaz cirkvi. V Ríme sa totiž na niekoľkých miestach objavili hanlivé plagáty namierené proti jeho osobe a viacerým vatikánskym úradníkom a novinárom bola distribuovaná hanlivá neoficiálna pamfletová verzia novín L’Osservatore Romano.

Jeden z členov C 9, nemecký kardinál Reinhard Marx, pre médiá uviedol, že pre katolícku vieru je dôležité priľnutie k nábožnej podpore a lojalite voči hlave cirkvi. Práve takto reagoval na otázku ohľadom spomínaného tlačového vyhlásenia. Podľa neho z uplynulých udalostí kardináli v rade nechceli robiť „veľkú drámu“, ale mali zároveň pocit, že nastal správny čas zopakovať ich plnú podporu a vernosť pápežovi.

Rada sa na svojom ostatnom zasadaní venovala rôznym kuriálnym inštitúciám a orgánom, predovšetkým sa pokračovalo v debate o Kongregácii pre evanjelizáciu národov, Kongregácii pre východné cirkvi a Pápežskej rade pre medzináboženský dialóg. Jej členovia sa tiež venovali situácii súdov Svätej stolice, teda Apoštolskej penitenciárii, Najvyššiemu tribunálu Apoštolskej signatúry a Tribunálu Rímskej roty. Zaoberali sa tiež procesom výberu nových kandidátov na biskupský úrad. Prednesená bola zároveň aj správa kardinála Pella, ktorý potvrdil plnenie hospodárskej reformy iniciovanej pápežom, so zvláštnym zreteľom na formáciu personálu a tzv. ľudské zdroje. Prefekt Sekretariátu pre komunikáciu, Mons. Dario Viganó, kardinálsku radu informoval o súčasnom stave reformy vatikánskych médií, čiže o procese zlučovania Vatikánskeho rozhlasu a Vatikánskeho televízneho centra do nového úradu. Zároveň bol prezentovaný plán na reštrukturalizáciu rozhlasových frekvencií a nové stratégie v oblasti sociálnych sietí.

Ešte pred samotným zasadaním Rady kardinálov stihol pápež František učiniť jedno významné personálne rozhodnutie. Na sviatok Panny Márie Lurdskej totiž vymenoval svojho osobného delegáta pre Medžugorje. Stal sa ním 74-ročný poľský arcibiskup Henryk Hoser, od roku 1969 člen Spoločnosti katolíckeho apoštolátu, tzv. pallotínov. Pôvodným povolaním lekár prijal kňazskú vysviacku v roku 1974. V rokoch 1974 až 1996 pôsobil pastoračne v Rwande, teda v čase, kedy v kraji Kibeho došlo k mariánskym zjaveniam, čo sa udialo v rokoch 1981 až 1988. Ich autenticitu uznal v roku 2001 tamojší ordinár, Mons. Augustin Misago. Za arcibiskupa a pomocného sekretára Kongregácie pre evanjelizáciu národov vymenoval Mons. Hosera pápež Ján Pavol II. Ordinárom diecézy Varšava-Praga sa stal v roku 2008 na základe rozhodnutia Benedikta XVI. Napriek svojmu angažmá pápežského delegáta v Medžugorí bude arcibiskup aj naďalej vykonávať svoje povinnosti diecézneho biskupa v Poľsku.

Cieľom misie Mons. Hosera v Medžugorí bude získať hlbšie poznatky o tamojšej pastoračnej situácii, najmä pokiaľ ide o potreby veriacich, ktorí sa tam vydávajú na púť. Na základe toho by mal navrhnúť eventuálne pastoračné kroky do budúcnosti. Povaha jeho misie, ktorá potrvá do tohto leta, je teda výlučne pastoračná. Arcibiskup sa však nebude venovať otázke údajných mariánskych zjavení, ktoré posudzuje Kongregácia pre náuku viery. Jeho misia je tak najmä prejavom zvláštnej pozornosti, ktorú pápež František venuje pútnikom, ktorí do tejto oblasti húfne prúdia.