Na záver mimoriadneho Jubilejného roku milosrdenstva pápež František podpísal a zverejnil svoj najnovší apoštolský list s názvom Misericordia et misera, ktorý odkazuje na komentár sv. Augustína k Jánovmu evanjeliu. List má 22 častí, avšak medzi kľúčové patrí najmä 12. kapitola, ktorá sa stala aj najčastejším predmetom komentárov tohto dokumentu odo dňa jeho vydania, ktorým bola minulá nedeľa Krista Kráľa.

V spomínanej časti pápež píše, že udeľuje „všetkým kňazom splnomocnenie rozhrešovať z moci kňazstva tých, ktorí spáchali hriech umelého potratu“. Zdôrazňuje, že to, čo udelil neobmedzene na obdobie Jubilejného roku milosrdenstva odo dňa 1. septembra 2015 platí momentálne bez akéhokoľvek časového obmedzenia. „Chcel by som zdôrazniť celou svojou silou, že umelý potrat je ťažký hriech, pretože ukončuje život nevinného. S rovnakou razanciou však môžem a musím potvrdiť, že neexistuje nijaký hriech, ktorý by Božie milosrdenstvo nemohlo dostihnúť a zničiť, ak nájde ľutujúce srdce, ktoré prosí o zmierenie s Otcom. Každý kňaz nech sa stane vodcom, oporou a útechou pri sprevádzaní kajúcnikov na tejto ceste zvláštneho zmierenia“, píše František.

Súčasne prekvapil aj ďalším svojím nariadením, ktoré sa tiež týka predĺženia platnosti opatrenia pôvodne ohraničeného na Jubilejný rok milosrdenstva. V tomto prípade ide o možnosť platnosti udeľovania rozhrešenia zo strany kňazov Bratstva sv. Pia X. Pápež rozhodol o tom, aby fakulta sviatostného udeľovania rozhrešovania od hriechov týmito kňazmi bola platná aj naďalej, a to až do vydania nových dispozícií, aby tak „nikto nebol pripravený o znamenie sviatostného zmierenia skrze odpustenie cirkvi“.

Okrem nového apoštolského listu zverejnil Vatikán, konkrétne v tomto prípade novovytvorené Dikastérium pre laikov, rodinu a život, témy troch nadchádzajúcich Svetových dní mládeže. Ich mottá vybral sám pápež František pre nasledujúce tri roky, ktoré vyvrcholia v roku 2019 stretnutím s mládežou v Paname. Všetky tri hlavné témy sú vyňaté z 1. kapitoly Lukášovho evanjelia a odkazujú priamo na Pannu Máriu. Témou budúcoročného 32. Svetového dňa mládeže bude verš „Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný“ (Lk 1,49). V roku 2018 bude témou tohto dňa verš: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha“ (Lk 1,30). Pre stretnutie v Paname bude platný verš „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa Tvojho slova“ (Lk 1,38).

Táto trojica tém vyznačuje duchovnú cestu nasledujúcich svetových dní mládeže v mariánskom duchu a súčasne odkazuje na cestu mladých od minulosti, cez prítomnosť až k budúcnosti, ktorá by mala byť oživovaná trojicou teologálnych cností: vierou, nádejou a láskou.

S agendou pápežských ciest do zahraničia nesúvisia iba spomínané Svetové dni mládeže 2019 v Paname, ale aj apoštolské cesty plánované na bližšie obdobie. Jednou z nich je nedávno ohlásená návšteva Fatimy. Tlačová agentúra Portugalskej konferencie biskupov Ecclesia totiž oznámila, že Svätý otec plánuje v dňoch 12. až 13. mája 2017 navštíviť toto významné mariánske pútnické miesto. Lisabonský patriarcha, kardinál Manuel José Macário do Nascimento Clemente tlmočil pápežove nedávne slová: „Chcem ísť do Fatimy, iba do Fatimy, aby som videl Našu Pani“. Portugalský prezident Marcelo Rebelo de Souza k tomu dodal, že „návšteva bude mať rýdzo duchovný cieľ sústredený na Fatimu a sté výročie tamojších zjavení“, a že je „veľmi šťastný, že bude môcť pápeža Františka privítať“. Pápež totiž neplánuje navštíviť hlavné mesto Lisabon ani inú destináciu okrem letiska v Leiria; jeho cieľom bude výlučne toto slávne pútnické miesto. Putovať bude teda v stopách bl. Pavla VI., ktorý ako prvý pápež navštívil Fatimu pri príležitosti 50. výročia zjavení v roku 1967. Sv. Ján Pavol II. navštívil Fatimu v rokoch 1982, 1991 a 2000. Benedikt XVI. tak učinil v roku 2010.

Prehľad aktualít z vatikánskeho diania uzatvára historicky prvé zasadanie študijnej komisie, ktorá sa z popudu pápeža Františka zaoberá štúdiom diakonskej služby žien v prvotnej cirkvi. Dvojdenné zasadanie komisie ustanovenej v auguste tohto roku prebiehalo v piatok a sobotu. Konalo sa pri Kongregácii pre náuku viery a pod vedením sekretára tejto kongregácie, arcibiskupa Luisa Francisca Ladariu Ferrera. Komisia pozostáva celkovo z dvanástich členov, konkrétne šiestich mužov a šiestich žien, z ktorých štyri sú laičky.