Nový prefekt Sekretariátu pre komunikáciu, Mons. Dario Viganò

Vo Vatikáne bol vo štvrtok zverejnený štatút Sekretariátu pre komunikáciu, podľa ktorého je hlavým cieľom tohto úradu „odpovedať na súčasnú mediálnu realitu, charakteristickú prítomnosťou a rozvojom digitálnych médií a ich rastúcej sociálnej interakcie“. Podľa dokumentu neustále vyvíjajúca sa situácia priamo volá po reorganizácii rozličných mediálnych kanálov Apoštolského stolca za účelom ich zjednocovania pod spoločný manažment. Štatút bol schválený na dočasné experimentálne obdobie troch rokov ako súčasť širšej reformy inštitúcií Svätej stolice a zvlášť Rímskej kúrie.

Sekretariát pre komunikáciu ustanovil vlani v júni svojím motu proprio pápež František s cieľom zjednotiť tie entity Svätej stolice, ktoré sú zodpovedné za komunikáciu, aby sa tak lepšie odpovedalo na potreby misijného poslania cirkvi. Taktiež nové technologické nástroje a médiá, ktoré by mohli vzniknúť v budúcnosti, by mali byť včlenené do tohto sekretariátu. Sekretariát bude zároveň koordinovať svoje aktivity s ostatnými dikastériami, predovšetkým so Štátnym sekretariátom Svätej stolice. Podľa štatútu budú bázu sekretariátu tvoriť prefekt, sekretár, členovia a konzultanti menovaní pápežom na päťročné obdobie. Úrad bude rozdelený do piatich oddelení: oddelenie všeobecných záležitostí, editorské oddelenie, oddelenie Tlačového strediska Svätej stolice, technologické oddelenie a teologicko-pastoračné oddelenie. Všetky budú pod priamou kontrolou prefekta a sekretára. Každé z oddelení bude mať vlastného riaditeľa, taktiež menovaného pápežom na návrh prefekta sekretariátu. Pracovným jazykom tohto úradu bude taliančina.

Aktivity Svätej stolice boli v uplynulom týždni zamerané nielen na postupné budovanie nového úradu, ale aj na diplomaciu. Štátny sekretár, kardinál Pietro Parolin, sa totiž už zajtra, teda v pondelok, osobne zúčastní na podpise mierovej dohody v Cartagena de Indias v Kolumbii. Tento týždeň to oznámil riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice Greg Burke. Pôjde o dohodu o ukončení konfliktu a budovaní pevného a trvalého mieru. Táto dohoda zavŕši viac než trojročné intenzívne rozhovory medzi vládou a Revolučnými ozbrojenými silami Kolumbie. Toto ľavicovo orientované guerillové hnutie bojovalo proti vláde od roku 1964. Ešte pred troma rokmi ovládalo takmer tretinu kolumbijského územia. Ozbrojené strety si za desiatky rokov vyžiadali 260 tisíc obetí a približne 7 miliónov utečencov.

Kardinál Parolin sa ešte pred touto udalosťou stihol v Severnej Amerike zúčastniť 71. zasadania Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Konalo sa v dňoch 19. a 20. septembra. Na tomto zhromaždení vystúpil s vlastným prejavom. Okrem neho bol prítomný aj na konferenciách týkajúcich sa migrácie a extrémizmu vo svete, kde tlmočil pápežove slová.

Vo svojom príhovore počas konferencie o migrácii kardinál Parolin vyzval náboženské organizácie, aby rokovali o hlavných príčinách, ktoré nútia milióny ľudí opúšťať svoje domovy a riskovať život pri hľadaní bezpečia. Pripomenul tiež, že v súvislosti s migráciou je stále aktuálne náboženské prenasledovanie: ,,Niektorí z prenasledovaných musia čeliť obťažovaniu aj v azylových krajinách. Nesmieme ich opustiť“, povedal podľa Vatikánskeho rozhlasu.

Apoštolský stolec dlhodobo požaduje obmedzenie výroby a predaja zbraní a prosí o spoločný záväzok zo strany vlád jednotlivých štátov a medzinárodných organizácií o ukončenie bojov, nenávisti a o úsilie o vzájomné zmierenie. ,,Pápež František často uvádza, že spôsob ako vyriešiť otvorené otázky musí viesť cestou diplomacie a dialógu“, citoval kardinál Parolin rímskeho biskupa. Vo svojom prejave na konferencii proti extrémizmu a zločinom proti ľudskosti okrem iného uviedol, že ,,myšlienka náboženstva sa stala zámienkou pre šírenie neznášanlivosti“. Pripomenul tiež úlohu náboženských organizácií, ktoré majú podľa neho jedinečný predpoklad bojovať proti násiliu vo svete cestou vzdelávania a podpory ohrozených. Štátny sekretár ďalej podľa Vatikánskeho rozhlasu v New Yorku zdôraznil, že náboženskí lídri majú významnú úlohu formovať zodpovednosť občanov a čeliť provokáciám, ktoré vyvolávajú radikalizmus: ,,Náboženské spoločenstvá musia byť prístupné vzájomnému dialógu medzi sebou a voči širšej spoločnosti. Je to jediná cesta ako poraziť nezáujem“.