Blahoslavený Óscar Arnulfo Romero

Zatiaľ čo ešte stále doznievajú posledné ohlasy na prebehnuvšie Svetové dni mládeže v poľskom Krakove, katolícka mládež z celého sveta už pomaly začína upriamovať pozornosť na tie budúce, ktoré sa uskutočnia v roku 2019 v Paname. Ich patrónom bude blahoslavený mučeník a arcibiskup San Salvádoru Óscar Arnulfo Romero, ktorý bol zavraždený v roku 1980 počas svätej omše, ktorú slávil v kaplnke miestnej nemocnice. Stalo sa to iba deň po tom, čo vyzval vtedajšiu vládu, aby prestala porušovať ľudské práva. Medzi jeho aktivity patrilo okrem iného zasadzovanie sa za práva chudobných a marginalizovaných. Blahoslavený Óscar Romero by zajtra, na slávnosť nanebovzatia Panny Márie, oslávil 99 rokov. Jeho beatifikácia, ktorej predsedal kardinál Angelo Amato, S.D.B., sa uskutočnila 23. mája minulého roku. Patrónmi tohtoročných Svetových dní mládeže boli sv. Faustína Kowalská a sv. Ján Pavol II.

Ďalšia z noviniek, ktorá sa vzťahuje k Svetovým dňom mládeže, sa týka aktuálneho Františkovho pontifikátu. Emitovaná bola totiž pamätná medaila na pamiatku štvrtého roku jeho pôsobenia v čele katolíckej cirki. Svojím ústredným motívom odkazuje práve na toto stretnutie svetovej katolíckej mládeže s rímskym biskupom. Na jej líci je vyobrazený pápežský erb, pričom na rube sa nachádzajú symboly odpustenia, radosti a vzájomného prijatia, ktoré sú sprevádzané latinsky písaným veršom z evanjelia podľa sv. Matúša: „Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo“ (Mt 5,7). Práve tento verš bol heslom uplynulých 28. SDM v Krakove. Autorkou grafického návrhu pamätnej medaile je mladá talianska umelkyňa Carmen Testa. Medailu je možné kúpiť v predajniach Vatikánskej knižnice, tamojšom filatelistickom a numizmatickom úrade a v sídle Správy majetku Apoštolskej stolice.

Pápeža Františka sa týka aj ďalšia informácia, ktorá prišla z Vatikánu. Rímsky biskup totiž 9. augusta absolvoval súkromnú návštevu oblastí Abruzza a Lazia. Najskôr sa ako pútnik zastavil v Kláštore sv. Františka v Carsoli, ktorý spravujú rehoľné sestry od Najsvätejšej tváre. Na toto miestne pútnické miesto neskôr dorazil aj biskup diecézy Rieti, Mons. Domenico Pompili, ktorý spolu s Františkom a rehoľnicami aj obedoval. V popoludňajších hodinách pápež v sprievode spomínaného biskupa odišiel do Kláštora sestier františkánok blahoslavenej Filippy Mareri v Borgo San Pietro di Petrella Salto. Práve toto miesto je centrom kultu tejto málo známej talianskej blahoslavenej, ktorá žila začiatkom 13. storočia, a ktorej sviatok sa každoročne v liturgickom kalendári slávi 16. februára. Rovnako ako predchádzajúca pápežova návšteva ženského kláštora, aj táto mala výlučne súkromný charakter.

Diakonky nerovná sa diakoni

Ženy sú tiež ústredným bodom správy, ktorú tento týždeň zverejnil Vatikánsky rozhlas. Ten totiž tlmočil slová emeritného profesora Karla-Heinza Menkeho z Univerzity v Bonne, ktorý je zároveň členom nedávno zriadenej Komisie na preskúmanie úlohy diakonís v cirkvi. Podľa neho nikdy a na žiadnom mieste sa diakonisy v minulosti nezúčastňovali bohoslužieb takým spôsobom, ako to umožňuje diakonské svätenie. Profesor Menke síce nevidí problém v tom, aby niektoré služby cirkvi mohli vykonávať osoby bez vysviacky, avšak udeľovanie prvého stupňa kňazstva ženám vylučuje.

„Predpokladám, že pápež bude chcieť preskúmať, či obnovenie služby spojené s titulom diakonís môže slúžiť poslaniu cirkvi a predovštkým väčšiemu zapojeniu žien. Akokoľvek to mnohí neoboznámení mylne očakávajú, v žiadnom prípade sa to netýka pripustenia žien k sviatosti svätenia. Druhý vatikánsky koncil definitívne potvrdil, že diakon prijíma sviatosť vysviacky. To znamená, že túto sviatosť prijímajú nielen biskupi a kňazi, ale tiež diakoni. Vzhľadom na to, že sviatosť svätenia je jedna v troch stupňoch, prístup žien k sviatostnému diakonátu by znamenal taktiež otvorenosť ich kňazskému a biskupskému sväteniu,“ objasnil profesor Menke pre nemecké noviny Die Welt. Ako ďalej vysvetlil, používanie termínu „diakonisa“ je z historického hľadiska zložitým javom, ktorý sa menil v čase a priestore. Historicky skúmané pramene potvrdzujú, že diakonisy sa nepodieľali na službách, ktoré boli podminené svätením. V ranej cirkvi plnili charitatívnu úlohu a čiastočne aj úlohu administratívnu.