Mons. Claudi Maria Celli

Vzhľadom na prebiehajúcu postupnú reformu Rímskej kúrie nastáva v jej zložení niekoľko zmien. Jednou z tých najnovších je zánik Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky. Sekretariát pre komunikáciu pri tejto príležitosti nedávno usporiadal rozlúčkové stretnutie s arcibiskupom Claudiom Mariom Cellim, ktorý je predsedom spomínanej rady. Mons. Celli, rodák z talianskeho Rimini, zároveň končí svoju aktívnu cirkevnú službu, keďže 20. júla dosiahol kánonický vek 75 rokov a odchádza na odpočinok, a to vzhľadom na existenciu vlani ustanoveného Sekretariátu pre komunikáciu, v čele ktorého stojí Mons. Dario Edoardo Viganò, 54-ročný prelát a rodený Brazílčan. Za dlhoročnú kuriálnu službu poďakoval Mons. Cellimu kardinál Pietro Parolin, štátny sekretár Svätej stolice.

Vultum Dei quaerere

Napriek týmto inštitucionálnym zmenám nepoľavil Apoštolský stolec v publikovaní nových cirkevných dokumentov. V piatok bola totiž na brífingu vo Vatikáne predstavená nová apoštolská konštitúcia pápeža Františka s latinským názvom Vultum Dei quaerere („Hľadať Božiu tvár“) o ženskom kontemplatívnom živote. Novinárom o nej počas tohto podujatia hovoril arcibiskup José Rodríguez Carballo, sekretár Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života.

Šírenie adekvátnej rehoľnej formácie, ústredné miesto modlitby a Božieho slova, zvlášť lectio divina, špeciické kritériá autonómie kontemplatívnych spoločenstiev, ako aj členstvo v kláštoroch v rámci rehoľných federácií. To sú niektoré z hlavných bodov tohto nového dokumentu. V úvode konštitúcie pontifik vysvetľuje motiváciu, ktorá stojí za jej vznikom, totiž že cirkev prešla v ľudských dejinách a zvlášť 50 rokov od začiatku II. vatikánskeho koncilu zásadným vývojom. Od tohto východiskového bodu František odvíja potrebu rozvinúť dialóg so súčasnou spoločnosťou, zatiaľ čo ostanú zachované „fundamentálne hodnoty“ kontemplatívneho života, ktorými sú tradične ticho, pozorné načúvanie, volanie po vnútornom živote a stabilita. Toto sú podľa autora dokumentu hodnoty, ktorým kontemplatívny život musí čeliť v súčasnom myslení.

Dokument sa začína širokou diskusiu o dôležitosti mníšok a kontemplatívneho života pre cirkev a svet. Oslovujúc kontemplatívne rádové sestry sa pápež pýta: „Ako by bez vás vyzerala cirkev, alebo tí, ktorí žijú na periférii ľudstva a slúžia v predných líniách evanjelizácie?“ Cirkev, ako píše, si vysko váži život a úplné sebadarovanie týchto zasvätených panien. Zároveň ráta s ich modlitbami a sebaobetou, vďaka ktorým prinášajú dnešným mužom a ženám vo svete dobré správy evanjelia. „Cirkev vás potrebuje!,“ zdôrazňuje František v konštitúcii. V nej okrem koncilových dokumentov a textov sv. Jána Pavla II. a Benedikta XVI. cituje napríklad aj spisy sv. Františka z Assisi, sv. Kláry z Assisi a sv. Terézie z Avily, ako aj dokumenty Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života.

Značná časť konštitúcie je venovaná reflexii dvanástich tém, ktoré volajú po rozpoznaní a obnove noriem. Medzi nimi pápež zdôrazňuje špeciálnu pozornosť venovanú potrebe adekvátnej rehoľnej formácie, modlitby a Božieho slova. Dokument sa končí sériou štrnástich článkov, v ktorých hlava cirkvi reflektuje niektoré právne otázky, napríklad spôsob vykonávnia autority v rámci spoločenstiev, ich autonómie a vzájomnému vzťahu v rehoľných federáciách.

Generálna kapitula dominikánov

Okrem tohto významného dokumentu stihol v uplynulých dňoch pápež zaslať aj svoje posolstvo generálnej kapitule rehole dominikánov, ktorá sa zišla do talianskej Bologne. Tá sa začala 16. júla a potrvá do 5. augusta, pričom sa koná v rámci Jubilejného roku milosrdenstva a 800. výročia schválenia rádu pápežom Honoriom III. Posolstvo podpísal štátny sekretár Svätej stolice, kardinál Pietro Parolin.

„Klenbou, ktorá nesie život cirkvi, je milosrdenstvo. Akákoľvek pastoračná činnosť by mala byť preniknutá nehou (...) a žiadne jej zvestovanie a svedectvo voči svetu nemôže v sebe neobsahovať milosrdenstvo,“ píše pontifik v posolstve, ktoré adresoval magistrovi Rehole kazateľov, Brunovi Cadorému. „Vierohodnosť cirkvi,“ pokračuje pápež, „prechádza cestou milosrdnej a súcitnej lásky, ktorá kriesi k novému životu a vlieva odvahu hľadieť do budúcnosti s nádejou.“ Pápež zároveň pripomenul bratom postavu ich svätého zakladateľa Dominika, „neúnavného apoštola milosti a neohrozeného obhajcu pravdy“. Jeho nasledovníkom dnešných dní poprial, aby svojím životom dosvedčovali a stelesňovali milosrdenstvo a aby sa stali „znamením Božej blízkosti a nehy“.