Pápež František na letisku s arménskym pravoslávnym patriarchom a prezidentom

V dnešný deň vrcholí v poradí 14. zahraničná apoštolská cesta Svätého otca Františka, ktorá sa začala v piatok. Tentokrát hlava cirkvi zavítala do Arménska. Pápež počas troch dní navštívil starobylé posvätné miesta kresťanstva a stretol sa s predstaviteľmi Arménskej apoštolskej cirkvi, ako aj miestnymi katolíkmi východného i západného obradu. Ešte počas zvyčajnej tlačovej konferencie v priebehu letu do Arménska sa na palube lietadla František vyjadril k aktuálnej politickej téme týchto dní, ktorým je rozhodnutie obyvateľov Veľkej Británie vystúpiť zo zväzku Európskych spoločenstiev. Toto rozhodnutie komentoval v zmysle, že zahŕňa „veľkú zodpovednosť“ voči rešpektovaniu vôle britského ľudu udržať „mierovú koexistenciu celého európskeho kontinentu.“ V stručnej poznámke pontifik ďalej zdôraznil, že hlasovanie bolo „vôľou vyjadrenou ľudom.“

Ďalšie svätorečenia

Pár dní pred svojím odchodom do Arménska pápež František počas riadneho verejného konzistória kardinálov rozhodol o tom, že cirkev dostane na jeseň, konkrétne 16. októbra, až 7 nových svätcov a svätíc. Prijal totiž rozhodnutie o kanonizácii súčasných blahoslavených. Prvým z nich je Mexičan José Sánchez del Río, ktorý zomrel mučeníckou smrťou ani nie ako 15-ročný v roku 1928 na základe rozhodnutia vtedajšej vlády, keďže sa odmietol vzdať svojej viery v Krista. Ďalším je argentínsky kňaz José Gabriel del Rosario Brochero, ktorý žil na prelome 19. a 20. storočia a ako člen Tretieho rádu sv. Dominika sa venoval pastoračnej práci s chudobnými a chorými. Ďalším budúcim svätcom je francúzsky školský brat Salomon Leclercq, občianskym menom Guillaume Nicolas Louis, ktorý je mučeníkom z dôb Veľkej francúzskej revolúcie v 18. storočí. Zástup svätých katolíckej cirkvi doplní aj španielsky biskup Manuel González García, ktorý v rokoch 1935–40 viedol diecézu Palencia a začiatkom minulého storočia intenzívne šíril eucharistický kult, vďaka čomu sa stal známym pod prezývkou „biskup bohostánku“. Za svätých budú vyhlásení aj dvaja talianski kňazi, zakladatelia rehoľných kongregácií z 18. a 19. storočia: Ľudovít Pavoni, ktorý založil Kongregáciu synov Panny Márie Nepoškvrnenej a Alfons Maria Fusco, zakladateľ Sestier sv. Jána Krstiteľa v Salerne. Zoznam nových svätých uzatvára známa mystička Alžbeta od Najsvätejšej Trojice, ktorá žila koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Išlo o francúzsku bosú karmelitánku a súčasníčku sv. Terézie od Dieťaťa Ježiša.

Antológia spisov emeritného pápeža

Okrem rozhodnutia o nových svätých stihol pápež František napísať pred časom aj úvod k prvému dielu antológie „Vybraných prác Josepha Ratzingera/Benedikta XVI.“, ktorý bude čoskoro publikovaný talianskym vydavateľstvom Cantagalli. Tento prvý diel bude niesť názov „Učiť a učiť sa Božej láske“, pričom vyjde hneď v šiestich jazykových mutáciách. V predhovore pápež o svojom predchodcovi uznanlivo píše: „Vždy, keď som čítal diela Josepha Ratzingera, bolo mi čoraz jasnejšie, že robil a robí teológiu na kolenách. (...) Ešte viac než veľkým teológom a učiteľom viery je to muž, ktorý naozaj verí, ktorý sa naozaj modlí: vidíte ho ako muža, ktorý stelesňuje svätosť.“

Viac než 300-stranový prvý diel vybraných spisov emeritného pápeža obsahuje jeho 43 homílií, pričom tou prvou je tá, ktorú predniesol v roku 1954 v Berchtesgadene a venoval ju Mons. Franzovi Niegelovi, svojmu dlhoročnému priateľovi. Zbierku uzatvára list kňazom, ktorým už ako hlava cirkvi oznámil Rok kňazov. Kniha vyjde pri príležitosti 65. výročia kňazskej vysviacky emeritného pápeža, ktorú prijal 29. júna 1951 z rúk Michaela kardinála von Faulhabera.

Pamätná tabuľa

Aj ďalšia správa, ktorá prišla v týchto dňoch z Vatikánu, sa týka osoby Benedikta XVI. Nedávne vydanie bonnského denníka General Anzeiger totiž prinieslo správu, ktorú následne prevzal aj Vatikánsky rozhlas o tom, že emeritný pápež osobne požehnal pamätnú tabuľu pre Kostol sv. Agustína v Bonne. V rokoch 1959–63 počas svojho pôsobenia v tomto bývalom hlavnom meste Nemeckej spolkovej republiky práve v uvedenom kostole slávil bohoslužby.

Tento fakt bude pripomínať práve ním požehnaná pamätná tabuľa, o ktorej zhotovenie sa postaral miestny farský výbor. Jeho predseda Hans-Clemens Köhne zaslal do Vatikánu oficiálny list so žiadosťou, či by Benedikt XVI. bol ochotný tabuľu pripomínajúcu jeho pôsobenie požehnať. „Keď mi potom prišiel z Prefektúry pápežského domu list obsahujúci osobné pozvanie pre mňa a moju manželku k Benediktovi XVI. do Vatikánu, prežil som veľké pohnutie,“ uviedol Köhne pre spomínané regionálne noviny. „Emeritný pápež nás prijal vo svojom súkromnom príbytku. Viedli sme celkom nenútený a srdečný rozhovor, ktorý na naše veľké prekvapenie trval viac než pol hodiny. Hlboko nás zasiahlo, aká skromnosť a vtipnosť z Benedikta XVI. vyžaruje,“ komentoval svoju návštevu Vatikánu s manželkou Izabelou. Joseph Ratzinger mal podľa nich s humorom a živo spomínať na roky, ktoré strávil v Bad Godesbergu, ktorý leží neďaleko Bonnu.