Celková čiastka
Zostávajúci čas
Spravidla sa pojmom „Vatikán“ označuje sídlo pápeža a jeho kúrie v Ríme, ale aj Vatikánsky mestský štát, ktorý je však bez pápeža ako najvyššieho predstaviteľa Katolíckej cirkvi a jeho kúrie nemysliteľný.
Pomenovanie „Vatikán“ je odvodené od pahorka na pravej strane rieky Tiber v Ríme, po latinsky mons vaticanus, význam slova vaticanus je však nejasný.
K vatikánskemu štátu patria známe budovy, napríklad Bazilika svätého Petra s rovnomenným námestím, vatikánske paláce a vatikánske záhrady. Súčasťou najmenšieho štátu na svete je aj rad nehnuteľností mimo vatikánskych múrov, napríklad v Ríme pápežská univerzita Gregoriana a rozličné baziliky a ďalšie nehnuteľnosti. Spomenúť treba aj letnú rezidencia pápeža Castel Gandolfo, ktorá leží 30 km juhovýchodne od Ríma v regióne Lazio na brehu jazera Albani.
Dejiny Vatikánu
V antike sa na území pahorku Vatikán nachádzal cirkus cisárov Kaligulu a Nera. Za vlády cisára Nera boli v roku 64 rímski kresťania prenasledovaní a vraždení ako údajní podpaľači. Pravdepodobne v tom čase tu našiel smrť aj apoštol Peter. Petrov hrob pri úbočí Vatikánskeho pahorku je cieľom pútnikov od 2. storočia. Vo 4. storočí bola z iniciatívy prvého kresťanského cisára Konštantína Veľkého postavená nad ním bazilika ku cti svätého Petra.
Pretože Petrova bazilika ležala za mestskými múrmi, skorší rímski biskupi sídlili v Lateránskom paláci vedľa Baziliky svätého Jána v bezprostrednej blízkosti cisárskeho paláca v centre Ríma. Od 8. storočia pápeži spravovali vlastný štát, takzvaný "Pápežský alebo Cirkevný štát", ktorý zahrňoval územia stredného Talianska.
V súvislosti s celosvetovým významom pápežstva sa Vatikán s hrobom apoštola Petra predsa len javil ako vhodnejšie miesto pre pápežskú rezidenciu: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev“ (Mt 16,18). Počnúc 15. storočím začal pápež aj s kúriou sídliť na vatikánskom pahorku. Tieto udalosti sprevádzala výstavba nového Chrámu svätého Petra a vatikánskych palácov.
V dôsledku národného zjednotenia Talianska v 19. storočí bolo územie Pápežského štátu obsadené talianskymi jednotkami a Cirkevný štát bol násilne začlenený do Talianskeho kráľovstva. Vzťah Vatikánu s Talianskom bol ujasnený v roku 1929 za vlády talianskeho diktátora Benita Mussoliniho, ktorý potvrdil Vatikán ako nástupcu Cirkevného štátu a priznal vatikánskeho štátu právne postavenie nezávislého národa. Oficiálne sa toto územie medzi múrmi okolo Baziliky svätého Petra odvtedy nazýva Vatikánsky mestský štát.
Vatikán ako štát
Talianskym štátnym územím obklopený Vatikán je s rozlohou 0,44 štvorcového kilometra najmenším uznaným nezávislým štátom na svete. Vatikánsky mestský štát má približne tisíc obyvateľov. Vatikán má štátnu formu volenej monarchie. Pápež je volený kardinálmi. Vatikán ako štát zaručuje aj svetskú autoritu pápeža, ktorý má v rámci vatikánskeho štátu zákonodarnú, sudcovskú i výkonnú moc. Svetská moc pápeža sa ohraničuje na vatikánsky štát, ako najvyšší predstaviteľ Katolíckej cirkvi koná po celom svete.
Najmenší štát na svete má aj vlastné štátne občianstvo a vlastnú poznávaciu značku pre automobily, vlastnú banku, poštu, vlastný erb i hymnu. Územie Vatikánu je považované za neutrálne a nenarušiteľné. V roku 1984 bol Vatikán zaradený do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram