V júni 2001 Ján Pavol II. navštívil Ukrajinu. Vrcholom jeho cesty bola svätá liturgia v byzantsko-slovanskom obrade 27. júna vo Ľvove. Pri nej pápež blahorečil 25 mučeníkov Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi: osem biskupov, trinásť kňazov, tri mníšky a jedného laika. Najznámejším predstaviteľom tejto skupiny je blahoslavený biskup Mikuláš Čarnecký. Jeho pamiatku Cirkev slávi 2. apríla.

Mikuláš Čarnecký sa narodil 14. decembra 1884 ako najstaršie z deviatich detí v roľníckej rodine v malej dedinke Semakivci na západnej Ukrajine. Hneď po škole nastúpil do seminára v Stanislave – dnešnom Ivano-Frankivsku. Jeho biskup Gregor Chomišin, ktorý bol takisto blahorečený, rozpoznal veľký talent mladého muža a poslal ho študovať do Ríma. Tam na Pápežskej univerzite Urbaniana Čarnecký promoval v teológii. Ešte počas štúdia bol 2. októbra 1909 vysvätený za kňaza.

Niekoľko rokoch pôsobil ako špirituál v seminári v Stanislave, kde aj vyučoval filozofiu a dogmatiku. V októbri 1919 vstúpil do noviciátu redemptoristov a o rok neskôr, vo veku 35 rokov, zložil rehoľné sľuby. V roku 1926 redemptoristi otvorili misijný dom v meste Kovel na západnej Ukrajine. Tu, kde spolu žili pravoslávni a katolíci západného i východného obradu, sa Čarnecký snažil podporovať jednotu kresťanov a dialóg so Židmi. Jeho prácu ocenili aj v Ríme: pápež Pius XI. ho vymenoval za titulárneho biskupa Lebedu a apoštolského vizitátora pre ukrajinských katolíkov na Volyni a v Podlesí. Dňa 8. februára 1931 bol ako prvý ukrajinský redemptorista vysvätený v Ríme za biskupa.

Keď Sovieti v roku 1939 obsadili tento región, biskup Čarnecký odišiel do Ľvova, kde od roku 1941 vyučoval filozofiu, psychológiu a morálnu teológiu na obnovenej teologickej akadémii. Medzi svojimi študentmi mal povesť príkladného rehoľníka. V roku 1944 sem druhýkrát vtrhla Červená armáda. Biskupa Čarneckého obvinili, že je „agent Vatikánu“. Večer 11. apríla 1945 šesť sovietskych tajných agentov vtrhlo do jeho izby v kláštore, vyplienili ju pri hľadaní „dôkazov“ a biskupa zatkli. Nasledovali dlhé výsluchy vo väzení, ktoré boli spojené s týraním a mučením. Potom ho previezli do Kyjeva, kde sa stretol s ukrajinským vrchným arcibiskupom a neskorším kardinálom Josyfom Slipým, ktorý bol tiež uväznený. Obaja boli poslaní do vyhnanstva na Sibíri.

Biskup Čarnecký strávil celkovo jedenásť rokov vo viac ako tridsiatich rôznych sibírskych táboroch a bol mučený vyše 600 hodín. V roku 1956 bol už 72-ročný biskup v zúfalom zdravotnom stave. Úrady sa obávali, že zomrie v tábore. Preto ho poslali späť do Ľvova. Na dlhej ceste vlakom ho sprevádzali dvaja ďalší prepustení väzni, pretože už nevládal chodiť. Jeho spolubratia vo Ľvove ho okamžite vzali do nemocnice sestier vincentiek. Tie pri pohľade na úplne vychudnutého starého biskupa začali plakať, načo ich on utešoval: „Neplačte. Poďme radšej do kaplnky a zaspievajme ‚Te Deum‘ na poďakovanie Pánovi.“

Mikuláš Čarnecký žil po prepustení z väzenia tri roky v ústraní vo svojej kláštornej cele. Tam trávil dni modlitbou a duchovným čítaním a pripravoval na vysviacku kandidátov na kňazstvo. Počas tohto obdobia vysvätil najmenej desať kňazov. Zomrel 2. apríla 1959, vo štvrtok Veľkonočnej oktávy. Správa redemptoristov o jeho pohrebe 4. apríla sa končí slovami: „Všetci si myslíme, že príde deň jeho svätorečenia, pretože to bol naozaj svätý biskup.“

Čarneckého hrob sa stal pútnickým miestom. Nachádza sa v redemptoristickom kostole svätého Jozafata vo Ľvove.

Zdroj: https://www.die-tagespost.de/kirche/heilige/mykolay-charnetskyi-redemptorist-der-schmerzen-art-249607

Ekumenický patriarcha nalieha, aby všetci kresťania slávili Veľkú Noc v rovnakom termíne

Ekumenický patriarcha vo veľkonočnú nedeľu podľa gregoriánskeho kalendára poslal srdečné blahoželanie všetkým sesterským cirkvám, ktoré už slávia Veľkú noc.

Vo svojom posolstve Bartolomej zároveň uviedol, že sláviť ústrednú kresťanskú udalosť Pánovho zmŕtvychvstania oddelene je koniec koncov „škandál“.

V tomto roku pravoslávni kresťania slávia Veľkú noc až 5. mája. V budúcom roku pripadá slávenie Veľkej Noci vo východnej i západnej cirkvi na rovnaký dátum – 20. apríl.

Ekumenický patriarcha úprimne dúfa a modlí sa, aby tento spoločný sviatok nebol náhodnou, jednorazovou udalosťou v nadchádzajúcom roku, ale skôr počiatočnou iskrou pre ďalšie úsilia o zjednotenie dátumu Veľkej noci.

Rozdielne dátumy Veľkej noci na Východe a Západe sú spôsobené rôznymi metódami výpočtu. Východné cirkvi určujú dátum Veľkej noci podľa juliánskeho kalendára a používajú inú metódu ako západné cirkvi, ktoré akceptovali gregoriánsku reformu kalendára v 16. storočí. Z tohto dôvodu môžu dátumy Veľkej noci v externých prípadoch ležať od seba až päť týždňov. Takýto prípad nastal v roku 2024.

V roku 2025 budú cirkvi oslavovať aj 1 700. výročie Nicejského koncilu. Prvý ekumenický koncil mal rozhodujúci význam pre celé kresťanstvo, ktoré v tom čase bolo ešte nerozdelené.

Zdroj: https://www.kathpress.at/goto/meldung/2357289/bartholomaios-draengt-auf-gemeinsames-osterfest-aller-christen

Nový rekord vo Francúzsku: vyše 12 000 pokrstených

V tisíckach farností vo Francúzsku bola Veľká noc výnimočným zážitkom: počas veľkonočnej vigílie prijalo krsť 7 135 dospelých a viac ako 5 000 mladých ľudí vo veku od 11 do 17 rokov. Je to rekordný počet – celkovo viac ako 12 000 ľudí.

Od roku 2002 Konferencia biskupov Francúzska každoročne zverejňuje štatistiky o krstoch mladistvých a dospelých. Počet katechumenov vo Francúzsku už roky neustále rastie. Prudko vzrástol v rokoch 2023 až 2024: o 31 percent medzi dospelými a dvakrát viac medzi mládežov. „Nejde len o dobiehanie po pandémii koronavírusu, ale o zásadný trend,“ vyhlásila pri prezentácii údajov Catherine Chevalierová, vedúca Národnej služby pre katechézu a katechumenát pri Konferencii biskupov Francúzska.

Najvýraznejší je nárast vo vekovej skupine od 18 do 25 rokov – tretina novopokrstených je v tejto vekovej skupine, zatiaľ čo pred pandémiou koronavírusu to bola len necelá štvrtina. To znamená, že priemerný vek katechumenov od roku 2019 klesol zo 40 na 30 rokov; štyria z piatich novopokrstených teraj majú menej ako 40 rokov. Dôležitú úlohu zohrávajú študentské komunity; veľká časť novopokrstených pochádza zo študentského prostredia a do kontaktu s vierou prišla prostredníctvom spolužiakov.

„Je ťažké vytvoriť jednotný profil týchto mladých ľudí, pretože ich sociálne zázemie a motivácia sú rovnako rozmanité ako ich geografické rozmiestnenie, ale majú spoločné to, že majú duchovnú skúsenosť a osobné stretnutie s Kristom,“ vysvetlil Vincent Breynaert, poverenec konferencie pre pastoráciu mládeže. „Mnohí z mladých ľudí uvádzajú, že sa ich dotkla krása liturgie, upokojujúce ticho kostola alebo svedectvo priateľa,“ vysvetľuje kňaz, ktorý poukázal aj na prítomnosť 45-tisíc mladých Francúzov na Svetových dňoch mládeže.

Počet novopokrstených stúpa takmer vo všetkých 104 francúzskych diecézach. Francúzski biskupi konštatujú, že výrazne rastie počet pokrstených vo vidieckych oblastiach. Väčšina novopokrstených stále pochádza z rodín s kresťanským zázemím. Tento podiel však z roka na rok klesá, zatiaľ čo skupina ľudí bez náboženského zázemia sa neustále zväčšuje a tento rok dosiahla 25 %. Podiel konvertitov z iných náboženstiev zostáva stabilný: päť percent novopokrstených pochádza z islamu, päť percent zo zmiešaných rodín s jedným kresťanským a jedným nekresťanským rodičom.

Zdroj: https://www.die-tagespost.de/kirche/weltkirche/neuer-rekord-in-frankreich-12000-menschen-lassen-sich-taufen-art-249683