V Katedrále – Bazilike sv. Emeráma na Nitrianskom hrade sa 22. septembra 2020 zišli kapitulní kanonici pod vedením veľprepošta Mons. Štefana Valla, aby si pri slávnostnej pontifikálnej svätej omši celebrovanej nitrianskym diecéznym biskupom Mons. Viliamom Judákom uctili sviatok spolupatróna chrámu i katedrálnej kapituly sv. Emeráma, biskupa a mučeníka. Po skončení liturgickej slávnosti sa uskutočnilo aj jesenné zasadnutie Nitrianskej sídelnej kapituly.

Katedrálna kapitula je kolégium kňazov - kanonikov pri katedrálnom chráme, ktorých úlohou je vykonávať slávnostné liturgické obrady a plniť iné úlohy určené diecéznym biskupom a štatútom kapituly. Katedrálnu kapitulu zriaďuje a počet kanonických miest pri nej stanovuje pápež. Kapituly sa vyvinuli zo spoločenstiev (presbytérií) kňazov, ktorí žili spoločným spôsobom života pri chrámoch, neskladali však rehoľné sľuby (4. – 5. stor.), a v 8. stor. sa stali významnými cirkevnými inštitúciami. Na čele katedrálnej kapituly stál veľprepošt. Počet kanonikov (najčastejšie 12 – 24) závisel predovšetkým od hmotného zabezpečenia kapituly (benefícia).

Postavenie kanonikov bolo diferencované. K najvyššie postaveným patril dekan, ktorý mal súdnu právomoc, lektor mal na starosti administratívu a strážil pečať, kantor bohoslužby a liturgické spevy, kustód hmotné majetky, scholasticus kapitulskú školu. Každá kapitula mala úrad kapitulského teológa, ktorý vysvetľoval Sväté písmo, náuku viery a cirkevnú disciplínu, a kapitulského penitenciára, ktorý mohol dať rozhrešenie od rezervovaných hriechov a oslobodiť od cirkevných trestov. V období stredoveku predstavovali kapituly dôležité verejno-právne inštitúcie, disponovali funkciou hodnoverných miest s právom vyhotovovať a vydávať overené odpisy listín (spísomňovať právny stav) a vykonávať ďalšie dôležité úradné úkony. Zároveň boli významným kultúrnym činiteľom. Sústreďovala sa v nich rozvinutá skriptorská činnosť, ktorej produkcia (cirkevné a svetské kódexy) bola súčasťou kapitulských knižníc. Vznikali pri nich aj kapitulské školy. Možno predpokladať, že najstaršia kapitula na území dnešného Slovenska je práve Nitrianska sídelná kapitula, ktorá pravdepodobne vznikla v 9. storočí, ako Nitrianske biskupstvo. Oficiálna prvá písomná zmienka o Nitrianskej sídelnej kapitule pochádza z roku 1006.

V erbe Nitrianskej kapituly v červenom štíte sa nachádza strieborná štvorvežová budova so zlatou strechou a šiestimi zlatými krížikmi. Tá je sprevádzaná vpravo hore zlato-striebornou mitrou, za ktorou sa nachádza strieborná palma. Vľavo je umiestnená zlatá orlia hlava so strieborným zobákom, jazykom a nimbusom. Pod ňou sa nachádza zlatá reťaz. Pod štítom je umiestnená kanonická dekorácia kanonikov Nitrianskej kapituly. Budova kostola v erbe kapituly má pôvod vo veľkej stredovekej pečati Nitrianskej kapituly. Mitra a palma sú atribútmi sv. Emeráma, biskupa a mučeníka, spolupatróna kapituly. Reťaz a orlia hlava sú symbolmi ďalších spolupatrónov kapituly, sv. Andreja – Svorada a Beňadika. Kanonická dekorácia je historickým symbolom kanonikov Nitrianskej kapituly.

Aktuálne tvoria katedrálnu kapitulu kanonici: Praepositus Maior a Custos Mons. Štefan Vallo, Lector Mons. Ladislav Belás, Cantor Mons. Peter Brodek, Archidiaconus Cathedralis Mons. Pavol Brzý, Archidiaconus Trenchiniensis ICLic. František Šútor, Archidiaconus Gradnensis Ing. Martin Štofko, Archidiaconus Neocastrensis Mons. Ján Pristač, Canonicus Paenitentiarius Jozef Dvorský, SDB, Magister Senior Mons. Zoltán Ďurčo, Magister Iunior (Canonicus Theologus) Mons. Dominik Brňák a Magister Iunior II Mons. Marian Šuráb. Honorárnymi kanonikmi sú Ladislav Herman (Žilinská diecéza), Mons. Marián Javor, Milan Kavor, Milan Krkoška (Žilinská diecéza), Jarolím Kročka, Anton Noga (Žilinská diecéza), Zoltán Pintér, Jozef Sliepka (Žilinská diecéza), Ondrej Valach a Pavol Kondé.

Spolupatrón nitrianskeho katedrálneho chrámu sv. Emerám sa narodil v Poitiers vo Francúzsku v prvej polovici 7. storočia. Pochádzal zo šľachtickej akvitánskej rodiny. Dostal dobrú výchovu i vzdelanie. Stal sa kňazom. Podľa niektorých prameňov bol biskupom v meste Poitiers. Emerám chcel ísť do bavorských krajín, keďže počul, že ľudia tam ešte neprijali svetlo viery. Cez Loiru a Čierny les prišiel do Regensburgu, kde panoval vojvoda Teodo. Podľa niektorých prameňov ho dokonca tento vojvoda sám pozval do svojej krajiny, aby tam šíril evanjelium. Emerám pracoval v Bavorsku tri roky. Mnoho ľudí sa obrátilo jeho zásluhou. Zakrátko si získal povesť svätosti. Po troch rokoch sa rozhodol vykonať si púť do Ríma k hrobu sv. Petra a Pavla. Avšak na piaty deň, čo bol na ceste, ho na mieste, zvanom Kleinhelfendorf (južne od Mníchova), chytili ľudia bavorského vojvodu, umučili ho a zabili. Stalo sa to 22. septembra. Presná príčina, prečo to spravili, nám nie je známa. Podľa legendy sa biskupovi Emerámovi vyspovedala dcéra vojvodu Ota zo svojho nečistého spojenia so Sigipaldom, ktorý patril medzi vážených členov Teodovho dvora. Emerám jej poradil, aby jasne označila svojho zvodcu. Zato ho potom Teodo dal usmrtiť. Pochovali ho v kostole sv. Juraja v Regensburgu. V polovici 8. storočia dali postaviť na mieste jeho umučenia kostol a takisto aj v Regensburgu na jeho počesť. Jeho pozostatky preniesli do tohto kostola. Každoročne 22. septembra sú vystavené k úcte. Relikvie sv. Emeráma sa nachádzajú aj v nitrianskej katedrále - Bazilike s patrocíniom sv. Emeráma. Salzburský arcibiskup
Adalrám posvätil v Nitre okolo roku 833 na počesť tohto mučeníka pre knieža Pribinu kostol, ktorý je prvým historicky známym kostolom na Slovensku. Jeho atribútmi sú mitra, biskupská berla, palma a rebrík ako symbol cesty do neba a nástroj umučenia.