Mons. Marián Chovanec, banskobystrický diecézny biskup, sa prihovoril veriacim na Božie narodenie pastierskym listom. Jeho prečítanie môže slúžiť na povzbudenie počas Vianoc. 

Božia logika je iná ako logika sveta

(Pastiersky list Banskobystrickej diecézy)

Drahí bratia a sestry, milí chlapci a dievčatá,
srdečne vás pozdravujeme z biskupského úradu!

Opäť slávime Vianoce, deň narodenia Božieho Syna Ježiša Krista. Aby toto naše „opäť“ bolo prejavom vnútornej radosti, a nie unaveného povzdychu „zas“, musíme sa otvoriť istej duchovnej jednoduchosti a pravde. Ide o jednoduchosť dieťaťa, ktoré vie žasnúť a dôverovať, ktoré ešte nezmalomyseľnelo.
Len ten človek, ktorý dokáže mať oči dieťaťa, je schopný znova sa otvoriť tomuto tajomstvu, ktoré je jadrom vianočnej noci a nadchnúť sa tým, čo o Vianociach vieme. Pravý údiv je bránou, ktorá dovoľuje človeku vstúpiť do radosti Božieho narodenia a bez zábran pokľaknúť pred novonarodeným Božím dieťaťom.

Prorok Izaiáš nám radí, ako si máme v srdci vzbudiť úprimnú radosť: „Budú sa tešiť pred tebou, ako sa tešia pri žatve“ (Iz 9, 2). Aj naša vlasť patrí k tým krajinám, kde býva každoročne žatva. Predstavme si, akú veľkú radosť má roľník, ktorý po ročnej námahe a obávanom čakaní zbiera hojnú úrodu. Tak sa máme radovať aj my; a z čoho? Z toho, že v Betleheme sa narodilo dieťa!

Vari každý deň, ba každú hodinu neprichádzajú na svet deti? Určite prichádzajú a každé narodenie je dôvodom k radosti. Narodenie potomka je predovšetkým radosťou pre matku a otca, ktorí prví očakávajú svoje dieťa. Každé dieťa, ktoré sa narodí je znakom, že Boh ešte nestratil nádej, ktorú vkladá do človeka. Ale Dieťa, ktorého narodenie si pripomíname v túto noc, spôsobuje, že máme aj iné, oveľa väčšie dôvody k radosti. Svätý Pavol ich opísal takto: „Zjavila sa Božia milosť na spásu všetkým ľuďom... Už je tu očakávaná blahoslavená nádej; už je tu sláva veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista, ktorý vydal za nás seba samého, aby nás vykúpil z každej neprávosti a očistil si vlastný ľud, horlivý v dobrých skutkoch“ (por. Tít 2, 11-14).

Prosíme, pouvažujme nad týmto dôležitým textom. Božie narodenie je naozaj podivné, paradoxné. Podľa stáročných predpovedí s Mesiášovým narodením mali prísť a vstúpiť do sveta veľké veci: radosť, pokoj, spravodlivosť, spása... A tu, čo vidíme v Betleheme? Duchovným zrakom hľadíme na dieťa v maštali. Vidíme jeho slabosť, bezmocnosť a takú chudobu, akú si dnes nikto z nás už nevie ani nepredstaviť. Celý vianočný obraz doplňujú iba dvaja mladí ľudia, Mária a Jozef, pre ktorých nebolo miesto v hostinci. Ten dlho-očakávaný, ten, ktorý prináša „pokoj a spravodlivosť svetu“, ten dokonca nebol vo chvíli svojho narodenia prijatý ani do obyčajného domu.

Pred dvetisíc rokmi, v čase Ježišovho narodenia, sa veľa hovorilo o pokoji a spravodlivosti vo svete, lebo to bolo súčasťou svetovládnej politiky. Rímsky cisár Octavius Augustus (+ r. 14) prikázal, aby ľudia všetkých podrobených národov práve jeho – cisára nazývali „spasiteľom a kniežaťom pokoja“. Po Augustovi každý ďalší imperátor žiadal to isté. Ideologická propaganda rímskeho cisárstva bola logická a silná. Preto si ľudia až do Kristovho príchodu mysleli, že to tak skutočne je: Ten, kto je mocný, kto má armádu, kto rozkazuje a vládne – ten môže nastoliť poriadok, umlčať rebelov, vydávať vhodné zákony, iným nanucovať svoj pokoj a prinášať blaho svetu.

Avšak v narodení Krista Boh zrúcal všetky tieto falošné ľudské istoty. Boh – píše Pavol – si vybral práve to, čo je hlúpe v očiach sveta, aby zahanbil múdrych. Vybral si to, čo je slabé, aby ponížil mocných (por. 1 Kor 1, 27). A čo je pre svet väčšou hlúposťou ako chudoba? Čo je slabšie od dieťaťa? Preto dal Boh svetu toto mimoriadne znamenie: Dieťa uložené v jasliach. Lukáš evanjelista na začiatku kapitoly, v ktorej približuje Pánovo narodenie, zámerne písal o moci a vznešenosti Rímskeho impéria, aby vytvoril ešte väčší kontrast s tým chudobným a slabým dieťaťom, ktoré sa narodilo v zapadnutom kúte Judey.

Iba Boh mohol vymyslieť takéto totálne vyvrátenie našej logiky. Iba Boh môže takto suverénne konať. Narodenie Božieho Syna v maštali je nezvyčajné popretie bežného ľudského zmýšľania. Ježišovo narodenie v chudobe a slabosti jej výkrikom proti ľudskému „poriadku“. Ono je ohlušujúco silným „nie“ voči tomu, čo ľudia vždy kládli na vrchol stupnice hodnôt. Ono je proti prvenstvu bohatstvu, moci, poctám, sile. Výkrik takéhoto Božieho konania nám vyráža dych; naša bežná logika už neplatí. Svet sa nezachráni sám vďaka svojim zákonom, svojej filozofii, svojmu poriadku a silovým zložkám. Svet bude vykúpený a spasený len obetavou láskou takého Vykupiteľa, ktorý teraz leží v detskej slabosti a hmotnej chudobe v jasliach.
Toto je, drahí bratia a sestry, tajomný nadprirodzený rozmer kresťanstva. Rozmer, ktorý môžeme prijať len vierou. My sami by sme nikdy na takúto spásu sveta nepomysleli. Teraz však, keď sa to stalo presne tak, ako si to Boh naplánoval, a nie tak, ako by sme to my pokladali za správne, pripájame sa k zboru anjelov, ktorí volajú: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“ (Lk 2, 14).

Nechajme sa preniknúť nadprirodzeným rozmerom kresťanstva, ktoré začína vynikať už na Vianoce. Boh nám ukázal, že veľkí, mocní a vplyvní ľudia nebudú navždy vládnuť svetu a nevykúpia ho. Boh zahanbil mudrcov a mocnárov, a symbolom toho sa stal betlehemský znak: Dieťa uložené v jasliach. Ježiš sa mohol narodiť v Ríme, v cisárskom paláci, v najvznešenejšej komnate ako syn najmocnejšieho človeka na zemi. Ale neurobil to: Božia logika je iná ako logika sveta. Božia láska od momentu Ježišovho narodenia začala vládnuť ľudským srdciam.

Boh týmto spôsobom navrátil nádej ľuďom chudobným, slabým a opusteným. Neznamená to však, že Boh už všetko na tejto zemi urobí za nás. Nie! Nádej pokoja a spravodlivosti, ktorú Boh prináša svetu, nesmie nikoho uspať. Nádej na spásu netvorí náhradu toho, čo sme my sami povinní urobiť pre spravodlivosť na našej zemi – doma, v škole, na ulici, na pracovisku a vo verejnom živote. Nádej pokoja, ktorú nám Boh prináša je istou podmienkou a základom celého opravdivého blaha sveta.

Drahí bratia a sestry, nechajme sa preniknúť tajuplným odkazom Vianoc. Dovoľme, aby kresťanská viera formovala naše myslenie i konanie. Nech Božia nádej osvetľuje každý deň nášho života, ako betlehemská hviezda ožiarila palestínsku nočnú oblohu.

Z biskupského úradu vám všetkým prajeme milostiplné, pokojné a radostné Vianoce.

Nech vás žehná všemohúci Boh, Otec i Syn i Duch Svätý.