TopTip

V africkej Ugande umierajú pacienti, ktorí nemajú nemocnice

V africkej Ugande umierajú pacienti, ktorí nemajú nemocnice

Karanténne oparenia, ktoré mali zamedziť šírenie Covidu-19 v Ugande, majú v krajine na svedomí viac životov ako samotný koronavírus. Prísne obmedzenia sťažujú prístup pacientov k nemocniciam, najmä k detským a pôrodníckym oddeleniam.

Koronavírus sa síce v Ugande zatiaľ darí držať pod kontrolou (k 27. júlu 2020 je zaznamenaných 1 128 prípadov a 2 úmrtia), ale obyvatelia tejto africkej krajiny majú ešte v živej pamäti dve strašné epidémie, ktorým čelili v nedávnej minulosti – AIDS v 80. a 90. rokoch minulého storočia a ebolu na začiatku 21. storočia. Nemožno sa preto čudovať, že ihneď po vypuknutí epidémie príslušné autority vyhlásili striktnú karanténu. Od 18. marca sa zakázali všetky hromadné podujatia, zrušila sa verejná hromadná doprava, zatvorili sa obchody, zaviedli sa povinné rúška. Polícia dodržiavanie opatrení prísne kontroluje a hoci sa väčšina z nich postupne uvoľňuje, ich dôsledky sú pre Ugandu mimoriadne závažné.

Martin Ogwang, riaditeľ cirkevnej nemocnice Lacor v dištrikte Gulu, nám priblížil tamojšiu situáciu: „Jedným z opatrení bolo zrušenie verejnej dopravy, ktorú využívali predovšetkým chudobné matky, aby sa mali ako dostať do nemocnice. Dokonca aj tí pacienti, ktorí majú svoje osobné dopravné prostriedky, musia pred ich použitím dostať úradný súhlas na cestu. Výsledkom je, že tieto ženy nemajú žiaden prístup k zdravotným zariadeniam. Čísla hovoria samy za seba: v januári sme na pôrodníckom oddelení prijali 720 žien, v apríli 475, na detskom oddelení bolo v januári 600 prípadov, v apríli okolo 300. Návštevnosť nemocnice poklesla o polovicu.“

Pediater Venice Omona dopĺňa: „Deti, ktoré ku nám teraz prichádzajú, sú často veľmi choré. Prichádzajú po tom, čo sa ich rodičia neúspešne pokúšali liečiť svojpomocne doma alebo v malých no blízkych klinikách. Prichádzajú k nám neskoro, keď je ich stav vážny – trpia na maláriu, anémiu či na cukrovku.“ Päťročného Francisa do nemocnice priviedla jeho teta Ailing, ktorá ho 6 hodín a 30 kilometrov niesla na chrbte počas dlhej chladnej noci. Nepoznala nikoho, kto by jej so synovcovým transportom pomohol. Chlapec bol vo vážnom stave, ale našťastie sa ho podarilo vyliečiť a po niekoľkých dňoch ho z nemocnice prepustili.

Nejde pritom len o problémy s prepravou. Martin Ogwang vysvetľuje, že v ľuďoch je zakorenený prirodzený strach z nemocničných priestorov. Mnohí ľudia sú presvedčení, že ak vypukne nejaká epidémia, rozšíri sa práve z nemocníc. Preto sa od nich držia bokom a prídu na vyšetrenie len v prípade krajnej núdze, keď je už ich zdravotný stav veľmi vážny. Smutným je nedávny prípad 37-ročnej nastávajúcej matky, ktorá začala uprostred noci krvácať a do najbližšieho zdravotného strediska sa dostala až o 6 hodín. Do nemocnice Lacor ju dopravili v bezvedomí a už sa nepodarilo zachrániť ani ju, ani jej dieťa. „Ak bude karanténa pokračovať, môže si vyžiadať životy mnohých ďalších pacientov, najmä dojčiat a malých detí, ktoré nestihnú včas prísť do nemocnice,“ uzatvára pediater Venice Omona (Zdroje: Fides / Pápežské misijné diela / Preložila: Dominika Salanciová)

Podobné články

Počúvajte naživo

Dodajte energiu našim vysielačom
Dodajte energiu našim vysielačom
Vyzbieraných je 4630 €

Celková čiastka

6000 €

Zostávajúci čas

3 dni

Aktuálny program

počasie

Počasie podľa
P. Jurčoviča
Darujte 2% Podporte vaše rádio Chcem byť patrónom Rádia Lumen

Táto stránka používa cookies

Súbory cookie používame na zhromažďovanie a analýzu informácií o výkone a používaní stránok, na poskytovanie funkcií sociálnych médií a na vylepšenie a prispôsobenie obsahu a reklám. Viac o cookies