V rubrike zo života gréckokatolíkov, ktorú prináša Slovenská sekcia Vatican News, približuje jej autor Samuel Jackanič SJ tzv. Uspenský pôst - dvojtýždňovú prípravu na sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky, ktorý sa slávi 15. augusta.

Jednou z typických charakteristík liturgického roka v našom byzantskom obrade sú štyri pôstne obdobia, predchádzajúce sláveniu veľkých a dôležitých sviatkov. Týmito pôstnymi obdobiami sú Filipovka pred sviatkami Narodenia Pána, Svätá Štyridsiatnica, predchádzajúca Paschu, Petro-pavlovský pôst, predznamenávajúci sviatok apoštolských kniežat Petra a Pavla, a napokon aj Uspenský pôst, ktorého názov je priamo spätý s cirkevnoslovanským názvom sviatku Zosnutia Presvätej Bohorodičky, Uspenije Presvjatyja Bohorodicy. V dnešnom príspevku si priblížime práve Uspenský pôst, do ktorého vstúpi naša Gréckokatolícka cirkev na Slovensku už o pár dní.

Uspenský pôst, ktorý býva v našom prostredí označovaný aj ako Spasivka, Pôst pred Zosnutím Bohorodičky či Pôst Bohorodičky (z cirkevnoslovanského Bohorodičnyj post), začína 1. a končí 14. augusta, trvá teda dva týždne. Tento pôst je posledným pôstnym obdobím liturgického roka v byzantskom obrade, ktorý sa v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku na rozdiel od cirkevného roka v latinskom obrade končí posledným augustovým dňom. Veriacich má pripraviť na posledné dva z dvanástich veľkých sviatkov cirkevného roka, ktorými sú sviatky Premenenia Pána (6. august) a Zosnutia Presvätej Bohorodičky (15. august).

Zmienku o štyroch pôstnych obdobiach, ktoré sa v našom obrade zachovali dodnes a ktoré viac-menej zodpovedajú štyrom ročným obdobiam, nachádzame už v polovici 5. storočia v jednej z homílií sv. Leva Veľkého: „Cirkevné pôsty sú rozdelené v roku tak, aby každé ročné obdobie malo predpísaný zákon zdržanlivosti. Preto je pre jar jarný pôst – Štyridsiatnica, v lete letný pôst – na Päťdesiatnicu, jeseň má jesenný pôst – v siedmom mesiaci a zima – zimný.“

Z týchto slov sv. Leva je zrejmé, že Cirkev v 5. storočí poznala tieto štyri pôstne obdobia tak, ako si ich do dnešných čias zachoval byzantský obrad. Inú, chronologicky neskoršiu zmienku o štyroch pôstnych obdobiach, a teda aj o Uspenskom pôste, nachádzame v druhej polovici 9. storočia v jednom z listov pápeža Mikuláša I., adresovanom Bulharom, v ktorom píše: „Svätá rímska cirkev má oddávna zvyk dodržiavať tieto pôsty: Štyridsať dní pred Veľkou nocou, po Päťdesiatnici, pred Zosnutím Márie Bohorodičky a tiež pred sviatkom Pánovho narodenia.“ Do byzantského cirkevného roka bol Uspenský pôst s definitívnou platnosťou zavedený v roku 1166 na jednom z cirkevných snemov v Konštantínopole.

Pre zaujímavosť môžeme spomenúť, že pôvodné predpisy tohto dvojtýždňového pôstneho obdobia boli veľmi prísne a v podstate kopírovali predpisy Svätej Štyridsiatnice. Boli teda omnoho prísnejšie než Petro-pavlovský pôst či Filipovka. Počas Uspenského pôstu tak bolo napríklad v pondelky, stredy a piatky dovolené iba tzv. suchojadenije, čiže výhradne rastlinná strava bez oleja, a v sobotu a nedeľu bola dovolená iba rastlinná strava s olejom a víno. Napriek tomu, že pre človeka 21. storočia znejú tieto predpisy vyslovene mníšsky či prehnane prísne, je potrebné dodať, že historicky dodržiavanie Uspenského pôstu uľahčoval fakt, že pripadá na obdobie, počas ktorého je k dispozícii veľké množstvo ovocia a zeleniny,  dozrievajúcich práve v letných mesiacoch.

Napriek tomu, že Uspenský pôst z nášho liturgického roka nevypadol a je jeho stálou súčasťou, v našej Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku momentálne nie je záväzný a ako gréckokatolíckych veriacich nás tak počas neho nezaväzujú pôvodné prísne vyššie zmienené pravidlá. Zároveň je však potrebné dodať, že táto pôvodná prax Cirkvi v sebe ukrýva určitú duchovnú i psychologickú múdrosť, vyplývajúcu z poznania ľudského vnútra, ktoré v chaose každodennosti často zabúda na to, čo je v živote najpodstatnejšie, a potrebuje tak, aby bola jeho pozornosť neustále upriamovaná na dôležitosť a krásu života s Kristom obzvlášť pred dôležitými a veľkými sviatkami.

Blížiaci sa Uspenský pôst tak aj v tomto roku sústreďuje našu pozornosť na posledné dva veľké a dôležité sviatky nášho cirkevného roka, ktorými sú sviatky Premenenia Pána a Zosnutia Presvätej Bohorodičky, ktoré vo svojej najhlbšej podstate poukazujú na zmysel a cieľ existencie kresťana – premenenie sa alebo zbožštenie, a teda úplné pripodobnenie sa Ježišovi, a prechod do večného života bez konca v Božom kráľovstve. Ak si počas tohtoročného Uspenského pôstu čo i len na chvíľku spomenieme na tieto dôležité a krásne skutočnosti, tak toto krátke pôstne obdobie splní v našom živote svoj účel a skutočný zmysel.

Samuel Jackanič SJ