Celková čiastka
Zostávajúci čas
Ukrajinská gréckokatolícka cirkev víta začatie prístupových rokovaní medzi EÚ a Ukrajinou.
„Pre ukrajinskú spoločnosť, ktorá je unavená a chorá z vojnovej katastrofy, bolo veľmi dôležité pocítiť solidaritu európskych krajín,“ povedal v nedeľu večer vo svojom týždennom videoposolstve vrchný arcibiskup Svjatoslav Ševčuk. Vladyka poďakoval národom Európy za túto solidaritu.
Do vstupu Ukrajiny do Európskej únie je ešte dlhá cesta, priznal vladyka Ševčuk. „Ale tieto otvorené dvere sú pre nás dnes morálnou podporou; útechou, že Ukrajinci nezostali sami v boji za slobodu proti ruskému agresorovi, ktorý je silnejší ako my,“ dodal vrchný arcibiskup.
Minulý štvrtok sa na samite EÚ v Bruseli rozhodlo o začatí prístupových rokovaní s Ukrajinou a susednou Moldavskou republikou a o udelení štatútu kandidátskej krajiny Gruzínsku. Aj Komisia biskupských konferenciíí Európskej únie uvítala prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskom a zároveň vyzvala na zamyslenie sa nad spoločnými hodnotami.
Vrchný arcibiskup Ševčuk medzitým pre pápežskú humanitárnu organizáciu Pomoc trpiacej cirkvi povedal, že spoločnosť na Ukrajine čelí problému neustále rastúcej vojnovej traumy. V súčasnosti je na Ukrajine približne 80 percent fyzicky alebo psychicky zranených ľudí. Jeho cirkev sa snaží starať o týchto ľudí, ale aj mnohí kňazi sú na konci so silami. „Vojna, ktorú teraz zažívame, už nie je len priamym útokom, ale opotrebovávacou vojnou.“
Vrchný arcibiskup hovoril aj o rozdelení spoločnosti: „Náš ľud, naše rodiny boli rozvrátené vojnovými skúsenosťami.“ Existuje rozdelenie medzi tými, ktorí opustili krajinu, a tými, ktorí zostali, medzi vojakmi na fronte a ich manželkami, ktoré utiekli, medzi východnou a západnou Ukrajinou.
Situácia v zásobovaní je v súčasnosti katastrofálna, najmä čo sa týka dodávok energie, dodal vladyka Ševčuk. Odhaduje sa, že približne tri štvrtiny obyvateľstva sú v súčasnosti odkázané na generátory, aby mohli vykurovať svoje domovy alebo využívať elektrické prípojky.
Na väčšinovo pravoslávnej Ukrajine sa ku gréckokatolíckej cirkvi pred vojnou hlásili približne štyri milióny obyvateľov. Počet príslušníkov rímskokatolíckej cirkvi na Ukrajine nepresahuje jeden milión.
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu pápežská humanitárna organizácia Pomoc trpiacej cirkvi poskytla približne 15 miliónov eur pre 600 humanitárnych projektov tamojšej gréckokatolíckej a rímskokatolíckej cirkvi.
Náboženstvá v Slovinsku varujú pred zákonom o asistovanej samovražde
Cirkvi a ďalšie náboženské komunity v Slovinsku spoločne varovali pred schválením asistovanej samovraždy. Vrcholní predstavitelia kresťanov, moslimov a židov v krajine v utorok 19. decembra v Ľubľane verejne podpísali spoločné vyhlásenie.
V ňom náboženskí predstavitelia zdôrazňujú, že zákonné zavedenie možnosti asistovanej samovraždy predstavuje nepriamy podnet pre pacientov, aby ukončili svoj vlastný život, „čo kategoricky odmietame“. Ide o „eticky neprijateľné opatrenie“ pri pomoci nevyliečiteľne chorým a kliesni cestu rozlišovaniu medzi „dôstojným“ a „nedôstojným“ životom.
Vo vyhlásení sa ďalej uvádza, že namiesto takéhoto opatrenia je potrebné robiť všetko pre to, aby sme trpiacim ľuďom pomáhali, zmierňovali ich bolesť, boli im nablízku a poskytovali im všetku potrebnú lekársku, náboženskú a duchovnú podporu.
Náboženskí predstavitelia zároveň poukázali na to, že už teraz má každý človek možnosť „odmietnuť tie terapie, ktoré neodstraňujú utrpenie a chorobu, ale len predlžujú agóniu“. Podľa názoru náboženských predstaviteľov sa „prostriedky spoločnosti musia investovať do holistického pohľadu na človeka a do rozšírenia paliatívnej starostlivosti.“
V Slovinsku v súčasnosti nie je povolená asistovaná samovražda.
Pozadím pre vyhlásenie náboženských predstaviteľov bol parlamentu predložený návrh „zákona o asistovanom dobrovoľnom ukončení života".
V podstate stanovuje možnosť, aby osoby staršie ako 18 rokov mohli za určitých podmienok požiadať o asistovanú samovraždu. Žiadosti má skúmať osobitná komisia a má sa vyžiadať aj psychiatrický posudok.
Istá mimovládna organizácia na jar tohto roka úspešne zozbierala od viac ako 5 000 občanov vyhlásenia o podpore návrhu zákona. Teraz o ňom musí rokovať a hlasovať parlament v Ľubľane.
„Pokus zaviesť asistovanú samovraždu znamená zmenu kultúry a obrazu človeka a ľudskej dôstojnosti,“ varoval predseda Konferencie katolíckych biskupov Andrej Saje na utorkovej tlačovej konferencii v Ľubľane.
Na tomto brífingu sa zúčastnil aj predseda Židovskej obce v Slovinsku Boris Cerin-Levi, ďalej luteránsky biskup Leon Novak a zástupcovia pravoslávnych i letničných cirkví.
Muftí islamskej komunity v Slovinsku Nevzet Porič zdôraznil, že rozhodnutie o asistovanej samovražde musí prijať celá spoločnosť, napríklad v referende. „Náboženské spoločenstvá sú morálnym korektívom spoločnosti, v ktorej žijeme, preto je nevyhnutné, aby sme upozorňovali na tento problém a vystupovali za hodnotu života.“
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram